Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Politika na Slovensku

Coat of arms of Slovakia.svg

Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia

Prezident SR: Andrej Kiska
Predseda NR SR: Andrej Danko
Predseda vlády SR: Peter Pellegrini


Národná rada · Vláda

Politické strany v Národnej rade
Koalícia:
SMER – SD · SNS · MOST – HÍD
Opozícia:
SaS · OĽaNONOVA · ĽSNS · SME RODINA
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002

2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020

Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby:

1993 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019


Parlamentné voľby:
1990 · 1992 · 1994
1998 · 2002 · 2006
2010 · 2012 · 2016


Krajské voľby:
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017


Komunálne voľby:
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014 · 2018


Európske parlamentné voľby:
2004 · 2009 · 2014 · 2019


Referendá:
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015

Zahraničná politika

Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006 resp. druhá vláda Mikuláša Dzurindu bola vláda, ktorá vznikla po parlamentných voľbách, ktoré sa na Slovensku uskutočnili 20.21. septembra 2002. Viedol ju Mikuláš Dzurinda.

Činnosť vlády[upraviť | upraviť zdroj]

Ekonomická oblasť[upraviť | upraviť zdroj]

V ekonomickej oblasti sa vláda zamerala na celkovú liberalizáciu hospodárstva a podnikateľského prostredia. V rámci zlepšenia prostredia vláda prijala napríklad flexibilnejšiu pracovnú legislatívu – nové zákony priniesli ľahšie zamestnávanie nových pracovníkov a ľahšie prepúšťanie nadbytočných. Bol zrušený aj zákon o tripartite a znížený vplyv odborov a ďalších lobistických skupín. Vláda pristúpila aj k povinnému sprístupneniu miestnych vedení dominantného operátora konkurencii a zjednodušeniu poskytovanie licencií ďalším novým operátorom, ďalšej liberalizácii poštového trhu a liberalizácii cien povinného zmluvného poistenia vozidiel. Bola znížená priama daňová záťaž a zjednodušený bol celý daňový systém. Z ďalších oblastí to bola napríklad reforma verejných financií, atď.

Výdavková oblasť[upraviť | upraviť zdroj]

Snaha o liberalizáciu znamenala aj zníženie vplyvu štátu na hospodárstvo – napríklad aj pomocou zníženia deficitu verejných financií. V programovom vyhlásení sa vláda zaviazala „znížiť deficit verejných financií tak, aby táto oblasť nebola prekážkou pre vstup Slovenska do eurozóny.“[1] Vláde sa tento cieľ podarilo splniť už v roku 2005 tým, že deficit dosiahol 2,95% HDP, napriek tomu, že pôvodný plán bol 3,4% HDP (bez započítania nákladov na dôchodkovú reformu). Vďaka rýchlemu rastu hospodárstva sa podarilo aj výrazne znížiť (v relatívnych číslach) štátny dlh. V roku 2002 predstavoval 43% HDP a na konci roku 2005 už len 34%. V absolútnych číslach však dlh vzrástol zo 481 miliárd Sk na 507 miliárd – čo sa v relatívnych číslach vďaka rýchlemu rastu HDP neprejavilo.

Vláda ďalej vykonala reformu riadenia verejných financií, ktorá zahŕňala:

  • Zavedenie Štátnej pokladnice. Štátna pokladnica je akási vládna banka, do ktorej prešli všetky vládne a štátne organizácie. Štátna pokladnica zabezpečila lepší finančný manažment verejných financií a riadenie hotovosti, dlhu a investovanie krátkodobých prebytkov likvidity verejného sektora[2].
  • Na reformu verejne správy v ekonomickej oblasti nadväzovala aj fiškálna decentralizácia[3]. Od roku 2005 sa tak vláde teda podarilo preniesť financovanie kompetencií obcí a samosprávnych krajov z ich vlastných daňových príjmov. Okrem týchto príjmov vláda rozhodla aj o rozdelení celého príjmu z dane z príjmu fyzických osôb.
  • Dobré hospodárenie vlády bolo ocenené aj zlepšením medzinárodných ratingov Slovenska. Ratingy v čase odstúpenia vlády boli najlepšie z celej Vyšehradskej skupiny. Vďaka dobrému hospodáreniu a zlepšeným hodnoteniam si vláda bola schopná požičiavať peniaze lacnejšie: v roku 2002 to bolo za približne 7%, kým už v roku 2006 to bolo menej ako 3%.
  • Vláda zaviedla viacročné programové rozpočtovanie
  • Podarilo sa uskutočniť aj prechod na akruálny princíp v európskom systéme ESA95.

Vo výdavkovej oblasti sa začali najmä vstupom do EÚ výrazne zvyšovať výdavky štátneho rozpočtu do poľnohospodárstva. Napríklad v štátnom rozpočte na rok 2004 poslanci vládnej koalície schválili dorovnanie platieb poľnohospodárom zo strany Slovenska do úrovne 52,5% členských krajín EÚ (25% predstavovala platba z EÚ, 27,5% platba z rozpočtu SR). To v roku 2004 znamenalo celkovú dotáciu pre rezort poľnohospodárstva 18,577 miliardy Sk, z toho 11,817 miliardy Sk bolo zo slovenského rozpočtu. V porovnaní s predchádzajúcim rokom teda dotácie do agrosektoru stúpli až o 45% medziročne.

Príjmová oblasť[upraviť | upraviť zdroj]

V príjmovej oblasti štátneho rozpočtu vládna koalícia zreformovala slovenský daňový systém. Všetky 4 strany, ktoré tvorili vládnu koalíciu, pred voľbami presadzovali zníženie daňového zaťaženia. KDH malo vo volebnom programe projekt rovnej dane[4][5], ktorý sa im napriek pôvodnému odporu SDKÚ podarilo presadiť (SDKÚ označila rovnú daň pôvodne za „neodôvodnený daňový populizmus“) [6] [7]. V marci 2003 už bol Mikloš ochotný pristúpiť na rovnú daň vo výške 20%, pričom podľa jeho návrhu mala byť aj DPH vo výške 20%[7]: „jedine kombinácia 20% rovnej dane a 20% jednotnej DPH zaručí, že sa neohrozí štátny rozpočet, a navyše zostanú peniaze na kompenzáciu dosahov reformy na sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva“, tvrdil Mikloš.

Kompromis sa nakoniec ustálil v máji 2003 na výške 19%, aj keď pôvodne KDH presadzovalo 14% [8]. Inou sadzbou sa pred zavedením daňovej reformy zdaňovali napríklad úroky, inou zisk atď. V zákone o dani z príjmu bolo 90 výnimiek, 19 položiek príjmov, ktoré neboli súčasťou dane, 66 položiek oslobodených od dane a 37 položiek so zvláštnou sadzbou dane. Tieto výnimky mala rovná daň úplne zrušiť a sprehľadniť celý systém. Zníženie priameho daňového zaťaženia pre fyzické osoby a firmy však vzhľadom na požiadavku Ivana Mikloša o rozpočtovej neutrálnosti[9] (daňová reforma nesmie výrazne znížiť alebo zvýšiť príjmy do rozpočtu, môže sa meniť len druh príjmov) znamenalo zvýšenia nepriamych daní: daň z pridanej hodnoty bola zavedená na jednotnú úroveň 19% (z dvoch sadzieb 14% a 20%) a zvýšené okrem ďalších daní boli napríklad spotrebné dane z tabaku alebo minerálneho oleja (napr. benzín).

Vládna koalícia sa zhodla na zrušení ďalších niekoľkých priamych daní: daň z dividend, daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti, dane z dedičstva a darovania. Rovnako bola rozšírená možnosť daňovej asignácie: z 1% na 2%. Vláde sa však napriek sľubom nepodarilo výraznejšie znížiť odvody. Odvodový systém aj naďalej ostal komplikovaný a spôsobujúci zvyšovanie nákladov na prácu. Podarilo sa však zaviesť dôchodkovú reformu.

Pracovná legislatíva[upraviť | upraviť zdroj]

Vláda prijala novú pracovnú legislatívu: nové zákony priniesli ľahšie zamestnávanie nových pracovníkov a ľahšie prepúšťanie nadbytočných. Bol zrušený aj zákon o tripartite (Zákon o hospodárskom a sociálnom partnerstve) a znížený vplyv odborov a ďalších lobistických skupín na fungovanie spoločnosti. Zákon o tripartite bol nahradený novelou Kompetenčného zákona, podľa ktorého sa Rada hospodárskeho a sociálneho partnerstva (teda tripartita) stala jedným z poradných orgánov vlády s omnoho užšie definovanými kompetenciami a povinnosťami ako predtým.

Napriek možnosti presadiť v parlamente radikálnejšie reformy, zákonník práce v skutočnosti zaznamenal len posun z rigidnejšieho konca rebríčka medzi priemer ostatných vyspelých krajín. Podľa analýzy Svetovej banky, mal index „obťažnosti prepúšťania“ na Slovensku na konci vládneho obdobia v roku 2006 rovnakú úroveň ako v tradične socialistickom Švédsku (40 bodov) a dokonca bol stále o 10 bodov vyšší než v Česku, kde v rokoch 1998 až 2006 vládli sociálni demokrati.

Podnikateľské prostredie[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem znižovania priamych daní alebo zavádzania flexibilnejšej pracovnej legislatívy vláda v snahe zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku prijala aj ďalšie opatrenia. Ministerstvo spravodlivosti SR pripravilo nový zákon o obchodnom registri, ktorý poslanci schválili 28. októbera 2003. Zákon odstránil predchádzajúce problémy, napríklad niekoľkomesačné lehoty pri vykonaní zápisu bez možnosti oficiálneho odvolania sa[10] a komunikácie s priamo zainteresovaným sudcom, dvojkoľajnosť právnej úpravy pri deklaratórnych zápisoch, teda nezosúladenosť medzi stavom zápisu a rozhodnutím spoločnosti, problematické vymedzenie dňa vykonania zápisu atď. Zákon o obchodnom registri zaviedol nový postup pri zápise údajov do obchodného registra, zápise zmien zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov z obchodného registra. Tento postup pritom na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra, nemá povahu občianskeho súdneho konania, ale spadá pod inú činnosť súdu v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Skutočnosť, že v prípade registrácie údajov už nejde o konanie podľa OSP, umožnila okrem iného aj vyňatie uvedenej agendy z rozhodovacej činnosti sudcov a prenesenie jej vybavovania na vyšších súdnych úradníkov. Sudca v zmysle novej právnej úpravy začal vstupovať do procesu registrácie až vo fáze riešenia prípadného sporu. Medzi ďalšie zmeny patrilo skúmanie návrhov na zápis len z formálneho hľadiska (za obsahovú rovinu zodpovedá navrhovateľ), prestali sa vydávať osobitné rozhodnutia o povolení zápisu do obchodného registra, čím sa odstránil časový nesúlad medzi vydaním rozhodnutia, jeho vyhotovením a faktickým zápisom do OR a skrátilo sa časové obdobie medzi zápisom do OR účinným z právneho hľadiska a zverejnením údajov zapísaných v OR v Obchodnom vestníku. Ďalšou novinkou bolo zavedenie štandardizovaných formulárov a fixná lehota 5 pracovných dní na vykonanie zápisu.

Vláda na návrh ministra Lipšica predložila aj návrh na zrušenie regulácie počtu notárskych úradov, ktorý by znamenal otvorenie notárskeho povolania pre každého uchádzača, ktorý spĺňa podmienky stanovené zákonom a vytvoril by konkurenčné prostredie medzi notármi. Poslanci NR SR však 2. marca 2004 neschválili tento návrh najmä kvôli chýbajúcim hlasom vládnej ANO a preto Lipšic v apríli 2004 rozhodol, že sa počet notárskych úradov zvýši o ďalších 222 z pôvodných 283.

Vláda pripravila návrh na zrušenie niektorých stavovských komôr zriadených zákonom a obmedzenie povinného členstva pri povoľovaní vstupu do podnikania. Tento návrh mal zabezpečiť vyššiu konkurenciu, kvalitu a lepšiu dostupnosť služieb. Návrh však neprešiel v parlamente pre chýbajúcu podporu poslancov ANO.

Ďalšie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Prechod na euro: 25. novembra 2005 Slovensko vstúpilo do režimu výmenných kurzov ERM II, čím sa priblížilo k zániku slovenskej koruny a prijatiu meny euro. Vstup do EMÚ v predvolebných programoch spomínali ANO (až v rozmedzí 10 – 15 rokov) a KDH.
  • Privatizácia: v rokoch 2002 až 2006 pokračovala privatizácia štátnych podnikov. Celá agenda privatizácie bola presunutá zo zrušeného „Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR“ na viacero ministerstiev: napríklad ministerstvo hospodárstva alebo dopravy. Medzi najvýznamnejšie privatizačné projekty patrili:
    • Doprivatizácia 51% akcií 3 distribučných energetických závodov
    • Slovenské aerolínie
    • 51% akcií teplárenských spoločností
    • 66% Slovenských elektrární: O SE sa uchádzali český ČEZ, taliansky Enel a ruský InterRAO. Najmenej bola ochotná zaplatiť ruská spoločnosť InterRAO, ktorá však chcela kúpiť vrátane ich problémových aktív – havarovanej jadrovej elektrárne A1 v Jaslovských Bohuniciach, ako aj elektráreň V1, ktorá sa má postupne odstaviť v rokoch 2006 a 2008. Tak Enel, ako aj ČEZ tento majetok SE nechceli. Zvíťazil Enel, ktorý ponúkol najviac peňazí. Minister hospodárstva Pavol Rusko a generálny riaditeľ talianskeho Enel-u podpísali 17. februára 2005 zmluvu o akvizícii 66 % Slovenských elektrární za sumu 840 miliónov eur (32 mld. Sk). Enel po odsúhlasení predaja EK do 24. februára previedol na viazaný účet zálohu 20% z ceny, čo predstavuje okolo 168 miliónov eur. Ostatných 672 miliónov Enel vyplatil do 27. apríla 2006 a následne štát previedol akcie elektrární na Enel.
    • Bratislavské a košické letisko: Privatizačná komisia odporučila koncom decembra 2005 ministrovi dopravy Pavlovi Prokopovičovi, aby za strategického investora 66% akcií v letiskách navrhol vláde schváliť konzorcium TwoOne zložené z viedenského letiska, rakúskej Raiffeisen Zentralbank AG a skupiny Penta. Ako druhého uchádzača pre prípadný ďalší proces privatizácie oboch letísk výberová komisia odporučila konzorcium spájajúce španielsku spoločnosť Abertis, britského prevádzkovateľa letísk TBI a slovenskú finančnú skupinu J&T. Vláda privatizáciu schválila po tom, čo na žiadosť KDH a SMK kupca zvýšil kúpnu cenu. Protimonopolný úrad však už počas pôsobenia ďalšej vlády rozhodol, že víťazné konzorcium zastupújúce aj viedenské letisko nemôže získať bratislavské letisko, keďže by prišli k príliš vysokej koncentrácii v regióne. Na základe tohto rozhodnutia bolo teda sprivatizované len košické letisko.
    • Železničná spoločnosť Cargo (ktorá vznikla oddelením nákladnej dopravy od Železničnej spoločnosti a. s.) bola pripravená na sprivatizovanie, nadchádzajúca vláda však projekt privatizácie zrušila.
  • Podpora investícií: vláda aktívne podporovala investície do nových závodov na Slovensku. Po snahe Pavla Ruska pritiahnuť investíciu kórejského výrobcu pneumatík Hankook sa však ukázala potreba vytvoriť jasné pravidlá na prideľovanie pomoci. Vláda SR v októbri 2005 schválila nové pravidlá v oblasti poskytovania individuálnej štátnej pomoci investorom. Hlavným cieľom bolo zabezpečiť efektívnejší a transparentnejší systém. Medzi kľúčové zásady pravidiel patrila motivácia investícií do zaostalejších regiónov a do projektov s vyššou pridanou hodnotou[11]. Regióny Slovenska boli rozdelené do 3 zón podľa evidovanej miery nezamestnosti. Podľa druhého kritéria (pridaná hodnota) sa investície rozdelili tiež do 3 skupín: spracovateľský priemysel, strategické investície v high-tech sektoroch (biotechnológie, nanotechnológie atď.) a výskumné a vývojové centrá. Kombináciou týchto kritérií s ďalšími v pravidlách určenými (napríklad skladba vytvorených pracovných miest podľa potrebného vzdelania) bolo možné určiť rozsah štátnej podpory. Zaostalejšie regióny vďaka tomu mohli získať aj investíciu s takou podporou, akú by štát nevynaložil v rozvinutejších.
    • PSA Peugeot Citroën: Druhá najväčšia európska automobilka, francúzsky PSA Peugeot Citroën, v októbri 2002 zverejnila svoj záujem investovať 700 miliónov eur do nového montážneho závodu, ktorý mal stáť v strednej Európe. Nakoniec zvolili slovenskú Trnavu, ktorá predstihla spomedzi ďalších lokalít najmä český Žatec a poľské Radomsko[12]. Základný kameň nového závodu položili 17. júna 2003 Jean-Martin Folz, prezident PSA Peugeot Citroën, premiér Mikuláš Dzurinda a primátor Trnavy Štefan Bošnák[13]. Investícia vytvorila približne 3 500 nových pracovných miest. Kontroverznou bola najmä štátna pomoc, ktorú kritizovali aj pravicoví ekonómovia (deformácia trhu) aj ľavicoví aktivisti (ako rozdávanie peňazí súkromným firmám). Odhadované množstvo vynaložených prostriedkov zo štátneho rozpočtu na investíciu bolo 6,5 miliardy Sk. Zmluva štátu s investorom (podobne aj v prípade investície KIA) nebola verejnosti prístupná. Razantne proti zverejneniu zmlúv vystupoval minister Pavol Rusko. Minister spravodlivosti Daniel Lipšic si dal vypracovať analýzu, podľa ktorej výsledkov utajovanie zmlúv o poskytnutí investičných stimulov odporuje zákonu o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa analýzy je prípustné len aby sa tajné informácie zo zmluvy pred jej uverejnením vymazali.
    • KIA: Kórejská automobilka KIA podobne ako PSA uvažovala o investícii do nového závodu v strednej Európe. Spomedzi viacerých miest bola nakoniec zvolená lokalita asi 10 km od Žiliny v katastrálnom území obcí Mojš, Nededza, Gbeľany a Teplička nad Váhom na ploche s rozlohou 66 ha.
    • Getrag Ford: Spoločnosť svojou investíciou v priemyselnom parku Kechnec vytvorila približne 750 priamych pracovných príležitostí a tiež ďalšie, ktoré budú vytvorené v nadväznosti na novú prevádzku. Investícia v Kechneci dosiahla výšku približne 300 miliónov eur. Základný kameň bol položený 7. júla 2005, keď firma začala budovať výrobný závod pre prevodovky s dvojitou spojkou a prevodovky pre motocykle.[14]
    • Hankook, kórejský výrobca pneumatík si spomedzi troch stredoeurópskych lokalít vybral v polovici marca 2005 pre svoj výrobný závod Levice. Priamo mala investícia vytvoriť 17 500 nových pracovných miest, ďalších 500 až 700 pracovných miest malo vzniknúť nepriamo prostredníctvom subdodávateľov. Vláda však 6. júla 2005 neschválila vyšku štátnej pomoci, ktorú prisľúbil minister hospodárstva Pavol Rusko (a jemu podriadená agentúra SARIO) počas vyjednávaní. Minister financií Ivan Mikloš sa vyjadril, že celkový objem štátnej pomoci je obmedzený a peniaze by mohli chýbať pri podpore iných investorov. Jedným z ďalších argumentov vlády bolo, že ide o výrobu jednoduchú, ktorá nepriťahuje také množstvo dodávateľov ako sofistikovanejšia produkcia. Na jedno priamo aj nepriamo vytvorené pracovné miesto mal Hankook podľa dohody s Pavlom Ruskom získať v prepočte štátnu pomoc v objeme 2,4 milióna korún. Pri investícii automobilky PSA bola dohodnutá štátna pomoc 628 000 korún na jedno pracovné miesto, pri investícii KIA 1,25 milióna korún a Getrag Ford na východnom Slovensku získal od vlády 1,5 milióna na jedno pracovné miesto[15]. Hankook nakoniec na Slovensku svoj závod nevybudoval.
  • Oddlženie železničných spoločností v objeme 21 miliárd Sk

Sociálna oblasť[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky 4 strany vládnej koalície mali v predvolebnom programe plán zaviesť dôchodkové sporenie – druhý kapitalizačný pilier. KDH a ANO mali v programoch aj zámer motivovať k sporeniu v dobrovoľnom treťom pilieri dôchodkového sporenia. Snaha vytvoriť druhý a tretí pilier sa dostala do programového vyhlásenia vlády. Vláda zrealizovala dôchodkovú reformu v dvoch krokoch: na zmeny v štátnom dôchodkovom systéme, ktorý funguje na princípoch priebežného financovania, nadväzoval zákon o dôchodkovom sporení. Tento zákon umožnil vznik druhého piliera od 1. januára 2004. Do systému sa v priebehu roka a pol po spustení zapojilo takmer 1,5 milióna ľudí.

Vláda ďalej rozhodla o zavedení tretieho piliera transformáciou existujúcich „doplnkových dôchodkových poisťovní“ (DDP) na nové „doplnkové dôchodkové sporenie“ a rozšírila možnosť dobrovoľne si sporiť na dôchodok aj pomocou iných produktov finančného trhu (napríklad životné poistenie). Pôvodné DDP napríklad nemali jasne oddelený svoj majetok od majetku klientov, čo mohlo znamenať stratu sporených peňazí pri finančných problémoch správcovskej spoločnosti. Sporenie v treťom pilieri vláda podporila odpočítateľnou daňovou položkou vo výške maximálne 12 000 Sk.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V školstve okrem iného prebehla reforma financovania regionálneho školstva

Regionálne školstvo prešlo počas vládneho obdobia výraznou reformou financovania. Okrem decentralizácie právomocí sa ministerstvo školstva pod vedením ministra Martina Fronca priklonilo ku kompromisu medzi zavedením financovania pomocou vzdelávacích poukazov (program ANO) a financovania na základe normatívov (program KDH). Nositeľom finančných prostriedkov sa stal žiak. Normatívny systém umožnil aj niekoľko výnimiek – napríklad v prípade škôl nachádzajúcich sa v pásmach s nižšími priemernými teplotami, alebo škôl s finančne náročnejším typom štúdia.

Obsahovú reformu sa nepodarilo uskutočniť najmä pre politické rozpory medzi KDH a ANO, keď ANO odmietalo podporiť akýkoľvek návrh z ministerstiev pod vedením KDH. Návrh zákona o výchove a vzdelávaní predložil Martin Fronc až ako poslanec (po odchode KDH z vlády). Opäť pre politické dôvody sa o ňom vôbec nerokovalo. Zákon prinášal decentralizáciu v rovine obsahu vzdelávania: nahrádzal jednotné učebné osnovy dvojúrovňovým modelom vzdelávacích programov, ktorí mal podľa predkladateľa Martina Fronca umožniť zrealizovať redukciu učiva a vytvoriť priestor na dôsledné prebudovanie obsahu vzdelávania tak, aby zodpovedal skutočným potrebám žiakov a rešpektoval trendy.

V oblasti vysokého školstva vláda na základe požiadaviek SMK pristúpila k vytvoreniu Univerzity J. Seleyho v Komárne. Pokus o zavedenia čiastočného spoplatnenia vysokoškolského štúdia ani na niekoľko pokusov nevyšiel opäť pre chýbajúcu podporu zo strany ANO. Zákon prinášal možnosť čiastočnej spoluúčasti študenta a výrazné zvýšenie sociálnych štipendií. Snaha zrovnoprávniť verejné a súkromné vysoké školy mala priniesť výrazné posilnenie konkurencie medzi vysokými školami. Aj napriek politickým problémom sa ministerstvu podarilo presadiť aspoň úpravy v oblasti štipendijnej politiky: zaviedli sa nové motivačné prospechové štipendiá a rozšíril sa počet poberateľov sociálnych štipendií.

Po odchode KDH z vládnej koalície sa na zvyšných 5 mesiacov do predčasných volieb stal ministrom školstva dovtedajší štátny tajomník László Szigeti z SMK.

Zdravotníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

Jednou z najspornejšie vnímaných oblastí bol rezort zdravotníctva pod vedením Rudolfa Zajaca. Zdravotníctvo počas 4 rokov prešlo výraznými zmenami, ktoré boli veľmi pozorne vnímané aj verejnosťou. Napriek tomu minister dokázal získať politickú podporu až do konca vládneho obdobia. Najkritickejšia situácia nastala pri pokuse o vyslovenie nedôvery v parlamente vo februári 2006, keď celé poslanecké kluby KSS, ĽS-HZDS, SMERu a SF spolu s poslancami Ferdinandom Devínskym z SDKÚ a Pavlom Kuljačekom z ANO hlasovali za odvolanie. Dokonca aj SDKÚ, ktorá sa slovne najviac hlásila k reformám sa zdržala hlasovania. Podporu získal minister len od 24 poslancov, prevažne z KDH a ANO.

Stabilizačné opatrenia[upraviť | upraviť zdroj]

Minister Rudolf Zajac na začiatku svojho pôsobenia zavádzal stabilizačné kroky, ktorých cieľom bolo obmedziť neefektívne hospodárenie a znížiť nadmerný dopyt po zdravotnej starostlivosti. V rámci stabilizácie systému bola zmenená lieková politika, bolo zavedené spoplatnenie služieb nie priamo súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou (napríklad doprava, ubytovanie a strava). S cieľom znížiť nadmerný dopyt sa od 1. júna 2003 zaviedli poplatky za návštevu u lekára vo výške 20 Sk. Opatrenia viedli k úspešnému zastaveniu rastu dlhu – napríklad v roku 2003 od kedy boli poplatky za návštevu lekára zavedené poklesol počet návštev u lekárov primárnej zdravotnej starostlivosti o 10%.

Financie v zdravotníctve 2002 – 2006
  2002 2003 2004 2005 2006 (odhad)
HDP v mld. Sk 1 098,7 1 201,2 1 325,5 1 440,3 1 557,5
Zdroje (v % z HDP) 6,4% 6,1% 6,2% 6,5% 6,5%
Výdavky (v % z HDP) 7,0% 6,5% 6,5% 6,7% 6,5%
Deficit (v % z HDP) -0,6% -0,3% -0,3% -0,1% 0,0%

Oddlženie sektoru[upraviť | upraviť zdroj]

Na stabilizačné opatrenia nasledovalo zbavovanie sa starých dlhov v zdravotníctve, ktoré vznikli v predchádzajúcich rokoch. Celkovo sa podarilo spoločnosti Veriteľ, ktorá bola zriadená s účelom odkúpiť pohľadávky, zlikvidovať dlh vo výške 23,0 miliardy Sk. Na oddlženie sa použilo 20 miliárd korún – rozdiel je spôsobený nákupnou stratégiou a. s. Veriteľ, ktorá spočívala v menšej ako 100% úhrade istiny za nakúpené pohľadávky od veriteľov a vzájomným započítaním niektorých druhov pohľadávok bez toku hotovosti.

Rozsah verejného poistenia[upraviť | upraviť zdroj]

Vláda zadefinovala aj rozsah verejného zdravotného poistenia: rozdelila diagnózy do dvoch kategórií:

  • prioritné diagnózy: preplácané verejným poistením v plnom rozsahu
  • ostatné diagnózy: možné len rozhodnutím vlády bez potreby rozhodnutia parlamentu zmeniť akú časť si musí pacient hradiť sám, prípadne s pomocou súkromného poistenia. Vláda však ponechala pre túto skupinu preplácania v plnom rozsahu, keďže pre politické dôvody sa neodhodlala súčasne so zavedením poplatkov aj zvýšiť cenu za niektoré výkony. Podľa Rudolfa Zajaca bolo cieľom aj vytvoriť stabilnejšie prostredie, keď netreba meniť zákon a v závislosti od názoru vlády stačí upraviť vyhlášku.

Spravodlivosť[upraviť | upraviť zdroj]

V oblasti spravodlivosti sa vláde pod vedením ministra Daniela Lipšica podarila rekodifikácia Trestného zákona a Trestného poriadku[16]. Nové zákony znamenali prísnejšie tresty, nižšiu hranicu pre trestnú zodpovednosť (posun z 15 rokov na štrnásť). Minister spravodlivosti v spolupráci s Vladimírom Palkom zaviedli systém „trikrát a dosť“ – kedy viacnásobné prekročenie zákona sa trestá prísnejšie. Podľa novej legislatívy, páchateľ obzvlášť závažného trestného činu, ktorý sa zločinu dopustil už trikrát, musí byť odsúdený na 25 rokov alebo doživotie bez možnosti prepustenia skôr. Minister tento princíp obhajoval slovami, že prvoradým právom všetkých je ich bezpečnosť. Keďže asi len 6% páchateľov pácha až 70% všetkých trestných činov v spoločnosti, tá musí podľa Lipšica takýchto jedincov izolovať a tak zabezpečiť bezpečnosť ostatných.

V oblasti súdnictva reformy smerovali k odľahčeniu sudcov od administratívnej činnosti. Prvá fáza projektu „Súdny manažment“, ktorý bol vytvorený podľa švajčiarskeho modelu, prebiehala v rokoch 1999 – 2000, kedy bol vytvorený samotný projekt. V druhej fáze došlo k jeho realizácii. Projekt znamenal napríklad vývoj elektronických registrov na všetky prvostuňové súdne agendy, platové preradenie sudcov alebo posilnenie súdov o vyšších úradníkov. Počas pôsobenia ministra Lipšica sa projekt začal uplatňovať aj na krajských súdoch (pilotne Banská Bystrica). Podľa zistení Ministerstva spravodlivosti výsledky skúšobnej prevádzky z banskobystrického súdu projekt zefektívnil prácu sudcov až o 80 percent. Zmyslom systému malo byť okrem odľahčenia sudcov od administratívy aj zníženie priestoru pre korupciu, keď napríklad systém prideľoval prípady sudcom automaticky. Podľa vedúci švajčiarskeho tímu, Thomasa Ruppli, ktorý pomáhal projekt rozbehnúť, „postup v SR presiahol jeho očakávania, význam realizácie projektu prekročil hranice Slovenska a on by privítal slovenských školiteľov nielen v štátoch strednej a východnej Európy, ale aj vo Švajčiarsku“.

Ďalšou novinkou, ktorá mala odľahčiť a urýchliť rozhodnutia sudcov je zavedenie mimosúdnych vyrovnaní a mediácií.

Výraznou zmenou bola aj optimalizácia súdnej správy, ktorá znamenala zrušenie 10 okresných súdov, presun agendy na prvostupňové súdy, vznik špecializovaných súdov a zavedenie novej trojstupňovej sústavy. Síce ministerstvo navrhovalo pôvodne výraznejšiu redukciu, poslanci NR SR schválili ponechanie väčšieho počtu.

V oblasti boja proti korupcii minister presadil niekoľko krokov:

  • prevencia: napríklad náhodné prideľovanie spisov cez počítač, ďalšie zmeny v oblasti trestného práva, väzobnej agendy alebo oblasti konkurzného práva.
  • represia:
    • využitie agentov pri odhaľovaní korupcie („agent provokatér“). Pretože korupciu je ťažké dokázať, keďže sa priamo pri nej zväčša zúčastňujú len dvaja spolupracujúci páchatelia: ten ktorý úplatok dáva a ten, ktorý ho berie. V roku 2003 Lipšic navrhol rozšírenie pôsobnosti agenta najmä pri odhaľovaní korupcie verejných činiteľov. V týchto prípadoch môže agent konať aj iniciatívne, to znamená ak existujú operatívne alebo spravodajské informácie tak môže so súhlasom súdu aj navádzať na korupciu (len v prípade verejných činiteľov, kde je záujem štátu na integrite mimoriadne vysoký). Výsledkom zavedenia tohto inštitútu bol napríklad výrazný nárast počtu odhalených korupčných prípadov: vzrástol z 19 prípadov korupcie v roku 1999 tak, že len za prvé mesiace roku 2004 bolo odhalených viac ako 100 prípadov.
    • využitie spolupracujúcich svedkov („korunný svedok“),
    • zavedenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Špeciálneho súdu od 1. septembra 2004. Súd mal jurisdikciu v troch oblastiach: korupcia, organizovaný zločin a najzávažnejšie formy finančnej kriminality. Zmyslom zavedenia týchto inštitúcií bolo koncentrovať odborníkov na jedno miesto, lepšie ich chrániť a vybaviť zodpovedajúco prípadom, ktoré vyšetrujú, respektíve o nich rozhodujú. Ďalším dôvodom bolo to, že Slovensko je v malá krajina, kde na regionálnej úrovni existuje silná previazanosť justičných a policajných orgánov dokonca aj s kriminálnym prostredím, prípadne s osobami, ktoré sa dopúšťajú korupčnej trestnej činnosti. V snahe prelomiť tieto väzby bolo nutné zaviesť centralizované inštitúcie

Ministerstvo pripravilo a dokázalo v parlamente presadiť aj ústavný zákon o konflikte záujmov, ktorý sprehľadnil majetkové pomery verejných funkcionárov (funkcionári štátu alebo aj samosprávy). Dovtedy platný zákon o konflikte záujmov bol totiž „bezzubý“ – nebol ani v jednom prípade využívaný, sankčný mechanizmus nefungoval.

Ministerstvo sa snažilo presadiť aj zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý však poslanci nikdy neschválili. Cieľom zákona bolo zabrániť v nelegálnom nadobúdaní majetku. Pokiaľ by prokurátor prišiel k záveru, že dotknutá osoba nevie preukázať legálny pôvod svojho majetku (napríklad legálny príjem sa nezhoduje s majetkom), mohol by prokurátor iniciovať konanie. Podľa návrhu mal prokurátor najskôr znášať takzvané bremeno tvrdenia, kde by preukázal istú mieru pravdepodobnosti nelegálneho nadobudnutia majetku, potom by sa dôkazné bremeno presunulo na obhajcu, ktorý mal zdokladovať, že jeho príjmy pokrývajú získaný majetok.

Po odchode KDH z vládnej koalície Daniela Lipšica na ministerskom poste vystriedala štátna tajomníčka, nestraníčka Lucia Žitňanská.

Vnútorná bezpečnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V oblasti vnútornej bezpečnosti ministerstvo vnútra úzko spolupracovalo s ministerstvom spravodlivosti, napríklad pri zavádzaní prístupu „Trikrát a dosť“. Medzi ďalšie zmeny patrilo:

  • Ministerstvo vo vzťahu k občanom: Minister presadzoval prístup „Polícia občanom“, ktorý mal zabezpečiť užšiu spoluprácu s verejnosťou, zvyšovanie právneho vedomia občanov a vytváranie pozitívneho obrazu polície v očiach verejnosti. Počas pôsobenia Vladimíra Palka sa zaviedli pravidelné stretnutie občanov s policajnými funkcionármi známe ako „prvá streda v mesiaci“. Občania na stretnutiach mohli polícii odovzdať námety na zlepšenie jej práce, nahlásiť podozrenie o páchaní trestnej činnosti v mieste bydliska a upozorniť na nedostatky. Podľa údajov ministerstva tento inštitút v roku 2004 využilo takmer 800 občanov. Vďaka rôznym opatreniam stúpla dôveryhodnosť polície.
  • Ministerstvo vo vzťahu k polícii:
    • Zavedenie novej organizačnej štruktúry: Efektívnejší spôsob fungovania vyšetrovateľského zboru bol zabezpečený prechodom vyšetrovateľov pod Policajný zbor. Pôvodný stav bol taký, že najbližším spoločným nadriadeným ktoréhokoľvek vyšetrovateľa na jednej strane a ktoréhokoľvek pracovníka kriminálnej polície na strane druhej, bol až samotný minister vnútra. Úsek vyšetrovania (justičná polícia) nespadal pod právomoc prezidenta policajného zboru. Pred zavedením novej organizačnej štruktúry sa tento problém prekonával tak, že sa vytvárali pre konkrétny problém špecializované tímy. Novela zákona o policajnom zbore z dielne ministra vnútra Vladimíra Palka zrušila samostatné postavenie justičnej polície, teda úseku vyšetrovania. Vďaka tejto novele sa podarilo lepšie odhaľovať najmä trestné činy zložitého ekonomického charakteru a trestné činy charakteru organizovaného zločinu.
    • Vláda od 1. januára 2004 odstránila faktory, ktoré motivovali policajtov neevidovať trestný čin. Dovtedy fungujúci takzvaný čiarkový systém bol zrušený. Spočíval v tom, že všetky útvary, od okresov až na celoštátnu úroveň boli hodnotené podľa toho, aký nízky nárast trestnej činnosti vykazovali. Čím menej evidovali, tým získali väčšie odmeny a lepšie hodnotenie. Výsledkom bola neochota evidovať najmä menej závažné trestné činy (obzvlášť majetkovú kriminalitu).
    • Ministerstvo zaviedlo menovky policajtov na služobnej rovnošate pre príslušníkov dopravnej polície, poriadkovej polície a polície hraničnej a cudzineckej s výnimkou špeciálnych príležitostí, ako je napríklad zákrok pod spoločným velením. Zavedenie menoviek malo znížiť možnosť korupcie a priblížiť policajtov viac k občanom.
    • Ministerstvo zaviedlo a sprísnilo pravidelné dychové skúšky alkoholu u policajtov. Nové pravidlá znamenali, že ak policajt spôsobí dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu alebo bol v službe pod vplyvom alkoholu, z polície bol prepustený bez nároku na odchodné a výsluhový dôchodok. Vďaka prísnejším trestom nedisciplinovanosť pod vplyvom alkoholu postupne klesla na polovicu.
    • Novela zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície zaviedla, že všetci policajti počas trvania služobného pomeru sú povinní každoročne preukazovať svoje majetkové pomery formou majetkového priznania, prípadne aj na pokyn ministra vnútra.

Nový zákon o zbraniach a strelive sprísnil podmienky vlastníctva, držby, nosenia a používania zbraní. Zákon rozdelil zbrane podľa ich nebezpečnosti a účinnosti do štyroch kategórií: zbrane zakázané, podliehajúce povoleniu, podliehajúce ohláseniu a ostatné zbrane. Podmienkou pre držanie zbrane je podľa zákona vek minimálne 21 rokov, bezúhonnosť, odborná a zdravotná spôsobilosť. Niektorí žiadatelia budú musieť absolvovať psychologické testy. Zároveň ministerstvo pripravilo aj zbraňovú amnestiu, počas ktorej bolo možné odovzdať alebo zlegalizovať staršie nelegálne držané zbrane. Účelom zákona bolo znížiť počet nelegálne držaných zbraní a uľahčiť identifikáciu zbraní použitých pri páchaní trestnej činnosti. Do 14. apríla 2006, do kedy bolo možné dobrovoľne odovzdať na políciu nezákonne držané strelné zbrane, občania odovzdali takmer 3 000 kusov zbraní. Získané zbrane boli podrobené znaleckému skúmaniu z dôvodu zistenia či so zbraňou nebol spáchaný trestný čin. Ak bol výsledok znaleckého skúmania negatívny, občan mohol požiadať o jej legálne zaevidovanie.

Vďaka reformám v oblasti vnútornej bezpečnosti sa vláde podarilo napríklad výrazne znížiť počet krádeží vlámaním, vraždy, alebo smrteľné dopravné nehody. V niektorých oblastiach sa podarilo dosiahnuť dokonca stav na úrovni roka 1989.

Zistená a objasnená trestná činnosť v SR
Rok 2004 Rok 2005 Nárast trestných činov Nárastu počtu objasnených Nárast počtu dodatočne objastnených
Zistené Objasnené Dodatočne Zistené Objasnené Dodatočne
Násilná kr. 13 755 9 961 702 12 906 9 526 713 -849 -435 11
Majetková kr. 77 098 14 415 918 65 306 13 780 1 257 -11 792 -635 339
Mravnostná kr. 875 713 44 794 626 39 -81 -87 -5
Vraždy 122 89 14 106 79 16 -16 -10 2
Lúpeže 2 156 1 126 53 1 919 1 039 67 -237 -87 14
Znásilnenia 224 177 11 200 158 8 -24 -19 -3
Krádeže vlámaním 26 685 5 480 435 20 828 4 637 605 -5 857 -843 170
Krádeže vlámaním do bytov 3 023 922 74 2 809 1 008 131 -214 86 57
Krádeže motorových vozidiel 6 000 927 60 5 591 1 022 124 -409 95 64
Ekonomická kr. 16 414 9 239 1 711 19 245 10 486 1 827 2 831 1 247 116
Celkovo 131 244 51 635 5 088 123 563 54 009 6 084 -7 681 2 374 996

Počas pôsobenia vlády 2002 – 2006 polícia objasnila rekordne veľa trestných činov od roku 1989, poklesol počet vrážd a vlámaní na najnižšiu úroveň od roku 1989. Bezpečnosť na cestách sa výrazne zvýšila so zavedením výraznejších kontrol a po zavedení celoslovenských akcií s názvom „Jastrab“.

Polícia dokázala vstúpiť aj do oblastí, kde predtým väčšinu trestných činov ani neevidovala, napríklad činy motivované rasovou alebo národnostnou neznášanlivosťou. Rovnako aj v oblasti korupcie bolo v roku 2005 zaevidovaných 238 trestných činov – čo bolo najviac od roku 1993. Významnú časť sa podarilo aj objasniť: 182 trestných činov a ďalších 6 bolo objasnených dodatočne. Polícia, aj vďaka novému Úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru dokázala odhaliť korupciu vo viacerých oblastiach: polícia zadržala pri preberaní úplatku napríklad väzenského dozorcu, lekárov, inšpektorov práce alebo aj poslancov.

Po odchode KDH z vládnej koalície sa na zvyšných 5 mesiacov do predčasných volieb stal ministrom vnútra dovtedajší štátny tajomník Martin Pado z SDKÚ-DS.

Zahraničná politika[upraviť | upraviť zdroj]

Vstup do EÚ bol jednou z najdôležitejších udalostí počas pôsobenia vlády 2002 – 2006

Najdôležitejšími udalosťami počas funkčného obdobia tejto vlády v zahraničnopolitickej oblasti bol vstup do EÚ a NATO. Všetky strany vládnej koalície vstup do oboch organizácií podporovali.

Ďalším úspechom v zahraničnej politike bolo získanie miesta nestáleho člena v Bezpečnostnej rade OSN – tento cieľ sa dostal z volebného programu KDH aj do programového vyhlásenia vlády. Dôležitou udalosťou bol aj samit amerického prezidenta Busha a ruského prezidenta Putina Slovakia Summit 2005. Vládna koalícia podporila aj vyslanie vojakov do Iraku, aj keď proti tomuto kroku vystupovalo KDH. Ostatným stranám sa však v spolupráci s opozičným HZDS podarilo vyslanie vojakov presadiť.

Medzi ďalšie dôležité kroky patrilo ratifikovanie euroústavy, NR SR ju ratifikovala 11. mája 2005. Pri hlasovaní podporilo euroústavu 116 poslancov z koalície aj opozície, nepodporili ju poslanci vládneho KDH, opozičnej KSS a niektorí nezávislí poslanci. KDH zmluvu považovalo za príliš socialistický dokument smerujúci k nadmerne centralizovanému „superštátu“.

Obrana[upraviť | upraviť zdroj]

S účinnosťou od 1. septembra 2002 došlo k úplnému zrušeniu Branného zákonu.

Politická oblasť pôsobenia vlády[upraviť | upraviť zdroj]

  • Straníci v štátnych orgánoch
  • Kauza skupinka
  • Kauza striekačky: ministerstvo vnútra vybralo vo verejnej súťaži konkrétnu firma na dodávku mobilných hasičských striekačiek za 200 miliónov Sk. Úrad pre verejné obstarávanie zamietol námietky neúspešných uchádzačov, čím sa súťaž stala právoplatnou. Výsledkom súťaže bolo, že od víťaza mohlo ministerstvo nakupovať autá do limitu osem miliónov korún. Neskôr však úrad zmenil všeobecné limity z osem na päť miliónov. Cena jednotlivých áut však bola vyššia. Ministerstvo však už malo určeného víťaza a ďalšia verejná súťaž mohla trvať približne pol roka, pričom tento postup by mohol na súde napadnúť právoplatný víťaz súťaže. Ministerstvo vnútra písomne požiadalo o vyjadrenie Úrad verejného obstarávania, ktorý vydáva metodické pokyny pre orgány štátnej správy v oblasti verejného obstarávania. Podľa tvrdení Vladimíra Palka predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie Rozália Molnárová sa následne na osobnom rokovaní zástupcov ministerstva a Úradu vyjadrila, že hasičské striekačky môže ministerstvo nakúpiť. Nový riaditeľ Úradu Béla Angyal však neskôr zmenil jej rozhodnutie a ministerstvo dostalo za objednávku pokutu 12 miliónov Sk.
  • Kauza Zmenky: aféra, ktorá viedla v auguste 2005 k odvolaniu Pavla Ruska z funkcie ministra hospodárstva. Kauza vyvrcholila rozkolom v ANO a krízou v parlamente trvajúcou do 21. septembra 2005. Podľa zverejnených informácií si Pavol Rusko požičal 104,5 milióna Sk od podnikateľa z oblasti energetiky Ľubomíra Blaška, ktorý v júni 2004 náhle zomrel na infarkt. Prvú zmenku vystavil o necelý týždeň neskôr ako nastúpil do funkcie ministra (24. septembra 2003).
  • Väčšina v parlamente: vláda postupne strácala podporu v parlamente, keď najmä z ANO a po kauze skupinka aj z SDKÚ odišla časť poslancov. Opozícia vládu obviňovala z podplácania „nezávislých“ poslancov, ktorých tvorili aj odídenci z ĽS-HZDS a KSS. Kríza v parlamente vrcholila od 12. septembra 2005 do 21. septembra 2005, keď pre obštrukciu opozície nemohol zložiť poslanecký sľub ani náhradník Pál Keszegh za zosnulého poslanca Zsolta Komlósyho. 21. septembra sa v spolupráci s časťou nezávislých poslancov podarilo NR SR spriechodniť.

Zloženie vlády[upraviť | upraviť zdroj]

Predseda vlády Mikuláš Dzurinda
ÚRAD MENO STRANA+ OBDOBIE
Predseda vlády Mikuláš Dzurinda SDKÚ-DS 16. október 2002  –  4. júl 2006
Podpredseda vlády
pre európske záležitosti,
ľudské práva
a menšiny
Pál Csáky SMK 16. október 2002  –  4. júl 2006
Podpredseda vlády Ivan Mikloš SDKÚ-DS 16. október 2002  –  4. júl 2006
Podpredseda vlády Daniel Lipšic KDH 16. október 2002  –  8. február 2006
Lucia Žitňanská SDKÚ 8. február 2006  –  4. júl 2006
Podpredseda vlády Robert Nemcsics ANO 16. október 2002  –  9. septembra 2003
Pavol Rusko ANO 23. september 2003  –  24. august 2005
Jirko Malchárek  –  4. október 2005  –  4. júl 2006
Hospodárstvo Robert Nemcsics ANO 16. október 2002  –  9. septembra 2003
Pavol Prokopovič* SDKÚ 10. september 2003  –  23. september 2003
Pavol Rusko ANO 23. september 2003  –  24. august 2005
Ivan Mikloš* SDKÚ 24. august 2005  –  4. október 2005
Jirko Malchárek  –  4. október 2005  –  4. júl 2006
Financie Ivan Mikloš SDKÚ 16. október 2002  –  4. júl 2006
Doprava Pavol Prokopovič SDKÚ 16. október 2002  –  4. júl 2006
Pôdohospodárstvo Zsolt Simon SMK 16. október 2002  –  4. júl 2006
Výstavba László Gyurovszky SMK 16. október 2002  –  4. júl 2006
Vnútro Vladimír Palko KDH 16. október 2002  –  8. február 2006
Martin Pado SDKÚ 8. február 2006  –  4. júl 2006
Obrana Ivan Šimko SDKÚ 16. október 2002  –  24. september 2003
Eduard Kukan* SDKÚ 24. september 2003  –  10. október 2003
Juraj Liška SDKÚ 10. október 2003  –  1. február 2006
Martin Fedor SDKÚ 1. február 2006  –  4. júl 2006
Spravodlivosť Daniel Lipšic KDH 16. október 2002  –  8. február 2006
Lucia Žitňanská SDKÚ 8. február 2006  –  4. júl 2006
Zahraničie Eduard Kukan SDKÚ 16. október 2002  –  4. júl 2006
Sociálne veci Ľudovít Kaník SDKÚ 16. október 2002  –  17. október 2005
Iveta Radičová SDKÚ 17. október 2005  –  4. júl 2006
Životné prostredie László Miklós SMK 16. október 2002  –  4. júl 2006
Školstvo Martin Fronc KDH 16. október 2002  –  8. február 2006
László Szigeti SMK 8. február 2006  –  4. júl 2006
Kultúra Rudolf Chmel ANO 16. október 2002  –  24. máj 2005
František Tóth ANO 24. máj 2005  –  5. apríl 2006
Rudolf Chmel ANO 5. apríl 2006  –  4. júl 2006
Zdravotníctvo Rudolf Zajac ANO 16. október 2002  –  4. júl 2006
* – zastupujúci minister
+ – stĺpec informuje o strane, ktorá člena vlády nominovala

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ^  Žatec se uchází o továrnu Peugeotu
  2. ^  Položenie základného kameňa PSA Peugeot Citroën
  3. ^  Boj o Hankook – zamietnutie navrhovanej výšky štátnej podpory Vládou SR
  4. ^  Úrad vlády SR: Návrh pravidiel v oblasti poskytovania individuálnej štátnej pomoci investorom
  5. ^  Priemyselný park Kechnec
  6. ^  Rovná daň aj v susednej Českej republike trhákom
  7. ^  Volebný program KDH, parlamentné voľby 2002
  8. ^  Rozhovor s Danielom Lipšicom
  9. ^  Ľudia chcú daňovú reformu, politici váhajú. 11. marec 2003; Denník Pravda; strana 1 a 11; Autor Martin Jaroš
  10. ^  Tretí deň rokovania 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
  11. ^  Rozhovor s Ivanom Miklošom: Dane musia byť jednoduché a spravodlivé, Denník Pravda, 24. január 2003, Autor Martin Jaroš
  12. ^  Rovná daň aj DPH budú 20%, Denník Pravda, 27. marec 2003, Autor Martin Jaroš [1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, november 2002
  2. Časopis „Verejná správa – Dvojtýždenník vlády SR“, október 2004, Miroslav Oško: Efektívnejšie riadenie toku financií
  3. Fiškálna decentralizácia, Ministerstvo financií Slovenskej republiky
  4. Rovná daň aj v susednej Českej republike trhákom
  5. Volebný program KDH, parlamentné voľby 2002
  6. Rozhovor s Danielom Lipšicom
  7. a b Tretí deň rokovania 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
  8. Ľudia chcú daňovú reformu, politici váhajú. 11. marec 2003; Denník Pravda; strana 1 a 11; Autor Martin Jaroš
  9. Rozhovor s Ivanom Miklošom: Dane musia byť jednoduché a spravodlivé, Denník Pravda, 24. január 2003, Autor Martin Jaroš
  10. Pavol Suďa a Michal Žilka, TREND Analyses: Založenie a vznik spoločnosti s ručením obmedzeným
  11. Úrad vlády SR: Návrh pravidiel v oblasti poskytovania individuálnej štátnej pomoci investorom
  12. Žatec se uchází o továrnu Peugeotu
  13. Položenie základného kameňa PSA Peugeot Citroën
  14. Priemyselný park Kechnec
  15. Boj o Hankook – zamietnutie navrhovanej výšky štátnej podpory Vládou SR
  16. Rekodifikácia Trestného poriadku

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]