Vláda Slovenskej republiky od 24. júna 1992 do 15. marca 1994
| Druhá vláda Vladimíra Mečiara | ||||||||
.png) Vladimír Mečiar, predseda vlády | ||||||||
| Štát |  Slovensko | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Zloženie | ||||||||
| Predseda | Vladimír Mečiar | |||||||
| Podpredsedovia | Roman Kováč, Milan Kňažko, Marián Andel, Sergej Kozlík, Jozef Prokeš | |||||||
| Politické subjekty | HZDS, SNS | |||||||
| Vznik | ||||||||
| Vymenovaná | Ivanom Gašparovičom 24. júna 1992 | |||||||
| Vyslovenie dôvery | 15. júla 1992 A 104, N 14, Z 17 / 135 | |||||||
| Demisia | ||||||||
| Dôvod demisie | vyslovenie nedôvery | |||||||
| {{{hlasovanie o skončení názov}}} | 11. marca 1994 A 78, N 2, Z 2 / 82 | |||||||
| Koniec v úrade | 15. marca 1994 | |||||||
| Poradie | ||||||||
| štvrtá | ||||||||
| ||||||||
Vláda Slovenskej republiky od 24. júna 1992 do 15. marca 1994, resp. druhá vláda Vladimíra Mečiara bola vláda Slovenskej republiky, ktorá vznikla po predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili v dňoch 5. a 6. júna 1992. Jej predsedom sa stal Vladimír Mečiar, predseda Hnutia za demokratické Slovensko, ktoré s veľkým náskokom pred ostatnými stranami na Slovensku vyhralo voľby.
Dňa 23. júna 1992 na ustanovujúcej schôdzi Slovenskej národnej rady jej novozvolený predseda Ivan Gašparovič poveril Vladimíra Mečiara zostavením vlády a deň na to, 24. júna 1992, navrhovaných členov vlády vymenoval do funkcií.
Vláda bola poznačená sporom medzi predsedom vlády Vladimírom Mečiarom a prezidentom SR Michalom Kováčom, i keď Kováč bol nominantom HZDS. Za sporom stáli nezávislé a nestranícke rozhodnutia Kováča ako napr. zamestnanie politikov blízkych KDH v prezidentskej kancelárii alebo odmietnutie vymenovať Ivana Lexa za šéfa SIS.[1] Postupne sa v krajine zhoršovala ekonomická situácia a na vládu začal byť vyvíjaný politický tlak zo strany prezidenta aj opozície, ktorí volali na vytvorenie vlády širokej koalície.[1] Mečiar toto odmietol a vzťahy sa naštrbili aj vo vnútri koalície. Z poslaneckého klubu SNS vystúpilo osem poslancov, čím sa pomer kresiel v parlamente rozdelil presne na polovicu (75 a 75) medzi koalíciu a opozíciu.[1] Štiepiť sa začalo aj HZDS – minister zahraničných vecí Jozef Moravčík vo februári 1994 vytvoril v rámci hnutia frakciu Alternatíva politického realizmu, do ktorej sa pridali aj iní členovia HZDS, čím sa počet poslancov koalície znížil na 65.[1]
9. marca 1994 predniesol prezident SR Michal Kováč správu o stave Slovenskej republiky, v ktorej vyslovil svoje dôrazné výhrady proti pôsobeniu vlády a jej predsedu, po čom Ladislav Pittner z KDH predložil v Národnej rade návrh na vyslovenie nedôvery vláde, za ktorý zahlasovalo 76 poslancov.[1] Mečiar sa snažil o rekonštrukciu vlády, v ktorej by podľa jeho návrhu figurovala aj Strana demokratickej ľavice, no SDĽ návrh odmietla.[1] Prezident Kováč 14. marca poveril zostavením novej vlády Jozefa Moravčíka, ktorá mala vládnuť dočasne do predčasných parlamentných volieb.[1]
Legitimita vlády od občanov SR a jej zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]| koaličná strana | počet hlasov vo voľbách | % zisk | počet mandátov v NR SR | počet kresiel vo vláde | predseda strany |
|---|---|---|---|---|---|
| HZDS | 1 148 625 | 37,26 % | 74 | 16 | Vladimír Mečiar |
| SNS | 244 527 | 7,93 % | 15 | 3 | Ľudovít Černák |
| koalícia spolu | 1 393 152 | 45,19 % | 89 | 19 | |
| spolu SR | 3 174 436 | 100 % | 150 | 19 |
Zloženie vlády
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]| Predseda |  | |
|---|---|---|
| Podpredsedovia |
| |
| Ministri |
| |
¹ dočasne poverený; ² predseda úradu | ||