Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
Súradnice: 48°09′15″S 17°08′34″V / 48,15416°S 17,14267°V
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislý štátny orgán Slovenskej republiky, ktorý kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami a majetkom štátu, územnej samosprávy a s finančnými prostriedkami Európskej únie. Jeho postavenie a pôsobnosť ustanovuje čl. 60 až 63 Ústavy SR a zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Svoju kontrolnú činnosť vykonáva na základe uznesenia Národnej rady SR a podľa vlastného plánu kontrolnej činnosti.
Pôsobnosť NKÚ SR
- vláda, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy SR
- inštitúcie, ako aj právnické osoby, ku ktorým vykonávajú zriaďovateľskú funkciu štátne inštitúcie
- samosprávy, ako aj vyššie územné celky, ich príspevkové, rozpočtové organizácie a nimi zriadené právnické osoby
- štátne účelové fondy
- verejnoprávne inštitúcie
- fyzické a právnické osoby zapojené do čerpania národných či zahraničných finančných zdrojov
- úrad predkladá zákonodarnému zboru stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu
- úrad vyhotovuje stanovisko pre Národnú radu SR k Štátnemu záverečnému účtu
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Kontrolné úrady takéhoto typu, vykonávajúce svoju činnosť nezávisle od exekutívy, sa postupne vyvinuli a pôsobia prakticky vo všetkých krajinách s demokratickými pomermi. Absolútne prvý orgán podobného typu založila ešte Mária Terézia v roku 1761. U nás tento orgán viac ako štyri desaťročia (s výnimkou krátkeho obdobia v druhej polovici šesťdesiatych rokov) neexistoval. Preto bezprostredným predchodcom dnešného NKÚ je Ministerstvo kontroly SR, ktoré existovalo od roku 1990 do 1992. Po jeho zrušení v roku 1992 sa ústredným orgánom štátnej správy pre štátnu kontrolu stal Úrad vlády SR, ktorý realizoval v roku 1992 prípravu návrhu zákona o NKÚ SR.
1. januára 1993 vzniklo samostatné Slovensko ako samostatný suverénny štát. V Ústave je zakotvený aj Najvyšší kontrolný úrad SR, ktorého pôsobnosť, právomoc a vnútorné organizačné členenie v zmysle Ústavy upraví zákon. Národná rada schválila 19. januára 1993 zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. V novelizovanom znení je platný aj v súčasnosti.
Kompetencie
[upraviť | upraviť zdroj]Úrad kontroluje hospodárenie s
- prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada SR alebo vláda SR
- majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami štátu verejnoprávnych inštitúcií, obcí, vyšších územných celkov, právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, právnických osôb s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií, právnických osôb s majetkovou účasťou obcí, právnických osôb s majetkovou účasťou vyšších územných celkov, právnických osôb zriadených obcami alebo právnických osôb zriadených vyššími územnými celkami,
- majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami a pohľadávkami, ktoré sa poskytli Slovenskej republike, právnickým osobám alebo fyzickým osobám v rámci rozvojových programov alebo z iných obdobných dôvodov zo zahraničia,
- majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, pohľadávkami a záväzkami, za ktoré Slovenská republika prevzala záruku,
- majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, pohľadávkami a záväzkami právnických osôb vykonávajúcich činnosti vo verejnom záujme.
NKÚ SR v rámci svojej pôsobnosti kontroluje
[upraviť | upraviť zdroj]- spôsob vyrubovania a vymáhania daní, ciel, odvodov, poplatkov a pokút, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu SR, rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov,
- výkon a uplatňovanie práv a dodržiavanie povinností vyplývajúcich z finančno ekonomických vzťahov vznikajúcich v rámci hospodárenia, ktorých účastníkom je subjekt uvedený v § 4 zákona č. 39/1993 Z.z. o NKÚ SR
Za prostriedky štátneho rozpočtu považujú aj prostriedky Európskych spoločenstiev a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv.
Medzinárodná spolupráca
[upraviť | upraviť zdroj]- zastupuje Slovenskú republiku v medzinárodných organizáciách združujúcich najvyššie kontrolné inštitúcie členských štátov.
- spolupracuje s najvyššími kontrolnými inštitúciami v zahraničí v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Na tento účel môže vysielať svojich kontrolných pracovníkov do medzinárodných kontrolných orgánov.
- prispôsobuje a uplatňuje medzinárodné štandardy kontrolnej činnosti používané v Európskej únii na podmienky na Slovensku na účely potrebnej kvality kontrolnej činnosti a odbornej spôsobilosti.
Kontrolná pôsobnosť NKÚ SR sa vzťahuje na
[upraviť | upraviť zdroj]- vládu, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky a orgány im podriadené,
- štátne orgány ako aj právnické osoby, ku ktorým vykonávajú funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa ústredné orgány štátnej správy alebo iné štátne orgány,
- obce a vyššie územné celky, právnické osoby zriadené obcami, právnické osoby zriadené vyššími územnými celkami, právnické osoby s majetkovou účasťou obcí a právnické osoby s majetkovou účasťou vyšších územných celkov,
- štátne účelové fondy, verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom, právnické osoby, v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie, právnické osoby s majetkovou účasťou štátu,
- fyzické osoby a právnické osoby.
NKÚ SR vykonáva kontrolu z hľadiska dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov, hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti.
NKÚ SR vykonáva na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky pre jej potreby kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti.
NKÚ SR vypracúva stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, v ktorom hodnotí aj návrh rozpočtu verejnej správy a stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky. Stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu ako aj stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu predkladá Národnej rade SR.
NKÚ SR plní úlohy orgánu vydávajúceho vyhlásenia o ukončení pomoci zo štrukturálnych fondov a úlohy orgánu vydávajúceho vyhlásenia o ukončení projektu a pomoci z kohézneho fondu, zodpovedá za obsah týchto vyhlásení a predkladá ich príslušným orgánom.
NKÚ SR sa na požiadanie Národnej banky Slovenska podieľa na procese navrhovania nezávislého externého audítora na overovanie účtovných závierok NBS, ak to umožnia pravidlá platné v eurozóne pre proces navrhovania nezávislých externých audítorov národných centrálnych bánk v rámci Európskeho systému centrálnych bánk.
NKÚ SR predkladá Národnej rade Slovenskej republiky najneskôr do konca marca správu o výsledkoch kontrolnej činnosti za uplynulý kalendárny rok. Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti predkladá vždy keď o to Národná rada Slovenskej republiky požiada.
Sídlo a vedenie
[upraviť | upraviť zdroj]Úrad má sídlo v Bratislave a expozitúry v siedmich krajských mestách okrem Bratislavy.
Predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je od 26. mája 2022 Ľubomír Andrassy (predtým člen SDĽ). Do funkcie ho na sedemročné obdobie (2022–2029) zvolila Národná rada SR, pričom v tajnej voľbe získal 75 hlasov zo 130 prítomných poslancov. Predtým pôsobil ako podpredseda NKÚ SR od septembra 2020 do mája 2022. Ľ. Andrassy je zároveň prvým viceprezidentom Európskej organizácie najvyšších kontrolných inštitúcií (EUROSAI) od mája 2024.
Andrassy na poste predsedu nahradil Karola Mitríka (nominovaný Pavlom Frešom z SDKÚ-DS), ktorému sa skončilo sedemročné funkčné obdobie. Mitrík bol do funkcie zvolený v máji 2015, keď v tajnej voľbe získal 82 hlasov. Bol vnímaný ako podporovaný aj stranou SMER-SD.[1]
Ján Jasovský bol zvolený za poslanca NR SR za HZDS a bol ním až do februára 2005, kedy bol zvolený za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.[2] Funkciu vykonával do 20. mája 2015.
Podpredsedom NKÚ SR je od mája 2022 Jozef Ivančo, ktorého do funkcie zvolila Národná rada SR v rovnakom čase ako predsedu Andrassyho a podpredsedníčkou úradu je od 10. novembra 2022 aj Henrieta Crkoňová.
Predsedovia[3]
[upraviť | upraviť zdroj]- PhDr. Marián Vanko – prvý predseda NKU, od 19. júla 1993 do 13. apríla 1994. (HZDS)
- Štefan Balejík – predseda od 14. decembra 1994 do 14. decembra 1999. Do funkcie ho nominovalo Združenia robotníkov Slovenska.[4]
- JUDr. Ján Jasovský – od 15. decembra 1999 až do roku 2015 (presnejšie do februára 2012, no predčasné parlamentné voľby 2012 umožnili samostatné vládnutie Smeru a Robert Fico prisľúbil opozícii post šéfa NKÚ. Smer-SD a Fico argumentovali, že opozícia musí hlasovať za svojho kandidáta do posledného poslanca, čo sa ani raz nestalo. Potom kandidáti (napr. Kamil Krnáč a Vladimír Klimeš) v štyroch voľbách nedostali dostatočný počet hlasov. Jasovský tak pôsobil až do 2015.[5])
- Ing. Karol Mitrík – od 21. mája 2015 do 25. mája 2022
- Ing. PhDr. Ľubomír Andrassy, MBA – od 26. mája 2022 do súčasnosti
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Prieskum: Mitrík je podľa ľudí zástupcom Smeru [online]. Pravda.sk, 2015-05-24, [cit. 2025-08-18]. Dostupné online.
- ↑ Novým predsedom NKÚ poslanec za ĽS-HZDS Jasovský [online]. TASR, [cit. 2025-08-18]. Dostupné online.
- ↑ História - NKU - SR [online]. NKU, [cit. 2025-08-18]. Dostupné online.
- ↑ TERAZ.SK. Zomrel bývalý predseda NKÚ Štefan Balejík [online]. TERAZ.sk, 2017-01-02, [cit. 2025-08-18]. Dostupné online.
- ↑ Novým predsedom NKÚ je bývalý šéf SIS, navrhol ho Frešo [online]. SITA Slovenská tlačová agentúra, 2015-05-19, [cit. 2025-08-18]. Dostupné online.