Ľudovít Černák

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ľudovít Černák
Bývalý Minister hospodárstva Slovenskej republiky
V úrade
24. júna 1992 – 18. marca 1993
Predchodca Jana Kotová Jaroslav Kubečka Nástupca
Bývalý Minister hospodárstva Slovenskej republiky
V úrade
30. októbra 1998 – 19. októbra 1999
Predchodca Milan Cagala Ľubomír Harach Nástupca
Biografické údaje
Narodenie12. október 1951 (70 rokov)
Hliník nad Hronom
Politická stranaSlovenská národná strana

Ľudovít Černák (* 12. október 1951, Hliník nad Hronom) je slovenský politik, elektrotechnik, hutník, dvojnásobný minister hospodárstva, podnikateľ.

Štúdium a zamestnanie[1][upraviť | upraviť zdroj]

Po štúdiu na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave bol od roku 1979 ašpirantom na Hutníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach.

V rokoch 1975 – 1992 bol zamestnaný v Závode SNP v Žiari nad Hronom v rôznych funkciách. V septembri 1989 bol ako jeden z prvých v republike zvolený do funkcie generálneho riaditeľa podniku.

Po absolvovaní trojmesačného manažérskeho štúdia vo Veľkej Británii na Sandwell College v roku 1990 sa stal zakladajúcim členom Zväzu priemyslu SR a pôsobil ako jeho predseda.

Politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Podnikanie[upraviť | upraviť zdroj]

Černák bol prítomný pri delení federálneho majetku začiatkom 90 rokov[5] a sám sa chválil, že jeho zásluhou Československá obchodná banka ostala československá.[2]

Meno Černák sa spomínalo[6] aj pri privatizácie Nafty Gbely (1996), keď ju označil práve on ako „podvod storočia“ a tiež pri presune Priemyselnej banky zo štátnych do súkromných rúk. Po týchto kauzách podal demisiu a zostal len pri podnikaní.[5] V apríli 2000 založil spoločnosť Sitno Holding, a.s., kde je predsedom predstavenstva.[7]

Koncom roku 2004 získal 100% podiel v ŠK Slovan Bratislava a pôsobil ako predseda futbalového klubu. Jeho rodina riadila tím až do roku 2009, keď sa vrátil do európskych súťaží a potom ho predali Ivanovi Kmotríkovi.

V kauze platinových sitiek z roku 2011 Černákov príbuzný Michal Hudoba lacno kúpil platinové sitká od Správy štátnych hmotných rezerv, ktorú v tej dobe ovládala SDKÚ. Platinu skladoval v Černákovej firme, kým ju vyviezol do Anglicka.[8] V roku 2020 sa kauza vrátila na začiatok, keď podozrivým je len znalec, ktorý vypracoval posudok.[9]

V roku 2012 finančníci z Istrokapitalu (Energotrans z portfólia Istrokapitalu Maria Hoffmanna) a Slavie Capital spolu s Černákom ohlásili vznik strojárskeho zoskupenia Sitno s ambicióznymi plánmi. Nie všetky však vyšli,[10] a tak je v súčasnosti častejšie spomínané dcéra založená 2005 SITNO HOLDING Real Estate, a.s.[11]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ľudovít Černák | Úrad vlády SR [online]. www.vlada.gov.sk, [cit. 2021-09-29]. Dostupné online.
  2. a b Ľudovít Černák pre HN magazín: Čechom bolo ľúto za Tatrami, nám za pivom [online]. style.hnonline.sk, [cit. 2021-09-29]. Dostupné online.
  3. TERAZ.SK. VEĽKÝ PREHĽAD: Toto boli doterajšie vlády Slovenska [online]. TERAZ.sk, 2016-03-23, [cit. 2021-09-29]. Dostupné online.
  4. Slovenská Národná Strana (SNS) — Europe Politique [online]. webcache.googleusercontent.com, [cit. 2021-09-29]. Dostupné online.
  5. a b BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Černák sa dostal k majetku armády [online]. Petit Press, [cit. 2021-09-29]. Dostupné online.
  6. Ľudovít Černák –honorárny konzul Uzbekistanu - Od A i od Z [online]. Blog.Pravda.sk, [cit. 2021-09-29]. Dostupné online.
  7. Biznisom pobláznil všetkých troch synov [online]. www.trend.sk, 2013-08-12, [cit. 2021-09-29]. Dostupné online.
  8. TURČEK, Martin. V kauze platinových sitiek je namočený aj syn exministra Černáka [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-09-29]. Dostupné online.
  9. Kauzu v hmotných rezervách nemal len Smer. Platinové sitká sú aj dnes na začiatku [online]. Petit Press, [cit. 2021-09-29]. Dostupné online.
  10. Keď finančníci likvidujú strojársky holding [online]. www.trend.sk, 2015-01-07, [cit. 2021-09-29]. Dostupné online.
  11. Výpis z obchodného registra SR [online]. www.orsr.sk, [cit. 2021-09-29]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.