Gabriel Palacka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Gabriel Palacka
bývalý minister dopravy SR
V úrade
30. október 1998 – 11. august 1999
Predchodca Ján Jasovský Jozef Macejko Nástupca
bývalý štátny tajomník ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku
V úrade
1994 – 1994
Biografické údaje
Narodenie17. november 1960 (61 rokov)
Komárno, Slovensko
Politická stranaKDH, SDK, SDKÚ
Alma materUniverzita Komenského

RNDr. Gabriel Palacka (* 7. november 1960, Komárno)[1][2] je slovenský politik.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Gabriel Palacka absolvoval Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a postgraduálne štúdium v obore počítačové siete na Slovenskej vysokej škole technickej. O štyri roky neskôr získal polročné štipendium na washingtonskej Georgetown University v USA. Do roku 1994 pôsobil ako manažér a odborný konzultant ekonomicko-výskumnej firmy M.E.S.A. 10.

Od roku 1994 bol poslancom Národnej rady SR za KDH, vo vláde Jozefa Moravčíka sa stal štátnym tajomníkom ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. V roku 1998 nastúpil na post ministra dopravy,[2] ale už 9. augusta 1999 z funkcie odstúpil.[3]

7. februára 1999 havaroval Palacka s manželkou v služobnom aute neďaleko Zlatých Moraviec. Oboch manželov a ich vodiča museli záchranári z vraku BMW vyslobodiť špeciálnou technikou a hospitalizovať v Nitre. Vodič automobilu prešiel do ľavého pruhu, strhol 20 metrov zábradlia a narazil do stromu. Palacka utrpel zranenia panvy a chrbtice.[4]

Až do volieb v roku 2002 bol poslancom a po vzniku SDKÚ sa stal jej pokladníkom a zároveň členom prezídia.[2] V novembri 2003 abdikoval na členstvo v Prezídiu SDKÚ. Bolo to z dôvodu že Palacka začal pôsobiť v Londýne ako asistent generálneho riaditeľa konštituencie Európskej banky pre obnovu a rozvoj pre Slovensko, Česko, Maďarsko a Chorvátsko, takže nemal čas na aktívnu prácu v SDKÚ.[5]

Kontroverzie[upraviť | upraviť zdroj]

S pôsobením Palacku sa na poste ministra spájali kauzy súvisiace s výberom konzultanta na privatizáciu Slovenských telekomunikácií, pridelením licencie na prevádzku mobilnej siete GSM 1800 a odňatím licencie Slovenským aerolíniám.[3]

Kauza Branisko[upraviť | upraviť zdroj]

V júli 2013 vyšetrovateľ navrhol prokurátorovi, aby obžaloval šesť osôb zo založenia zločineckej skupiny, ktorá mala pripraviť štát pri výstavbe tunela Branisko na prelome tisícročí celkovo o 260 miliónov korún (8,6 miliónov eur). V údajnej zločineckej skupinke mali figurovať aj traja vysokopostavení štátni úradníci zo Slovenskej správy ciest (nominanti SDKÚ) – Dušan Matonok, Roman Veselka a Valerián Horváth. Tí mali posielať fiktívne faktúry na služby cez švajčiarsku firmu Ergo Suisse Jána Godáňa na svoje súkromné účty do zahraničia. Podľa Hospodárskych novín mal dispozičné právo k švajčiarskym účtom, kde mali peniaze končiť, práve pokladník SDKÚ Palacka, na ktorého upozornil v roku 2008 predseda vlády SR Robert Fico. Polícia Palackovi však nič nedokázala.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. RNDr. Gabriel Palacka [online]. [Cit. 2021-10-02]. Dostupné online.
  2. a b c BAŤO, Rado; BEER, Gabriel; VAVŘÍNEK, Martin. Gabriel Palacka: Neviem, prečo práve ja [online]. Trend, 24.9.2003, [cit. 2021-10-02]. Dostupné online.
  3. a b Prezident vymenoval Á. Érseka za ministra dopravy [online]. TASR, 31.8.2016, [cit. 2021-10-02]. Dostupné online.
  4. Minister práce Ján Richter havaroval, jeho stav je stabilizovaný [online]. TASR, 11.6.2013, [cit. 2021-10-02]. Dostupné online.
  5. Palacka abdikoval na členstvo v Prezídiu SDKÚ [online]. SME, TASR, 9.11.2003, [cit. 2021-10-02]. Dostupné online.
  6. Hospodárske noviny: Top kauza Branisko mieri na súd [online]. Hospodárske noviny, 31.7.2013, [cit. 2021-10-02]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]