Zlaté Moravce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°22′42″S 18°23′48″V / 48,378333°S 18,396667°V / 48.378333; 18.396667
Zlaté Moravce
mesto
Zlate Moravce.jpg
Budova banky, postavená v r. 1897
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Zlaté Moravce
Región Tekov
Rieky Žitava, Hostiansky potok
Nadmorská výška 196 m n. m.
Súradnice 48°22′42″S 18°23′48″V / 48,378333°S 18,396667°V / 48.378333; 18.396667
Rozloha 27,15 km² (2 715 ha) [1]
Obyvateľstvo 11 583 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 426,63 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1113
Primátor Dušan Husár[3] (SMER-SD, SNS)
PSČ 953 01
ŠÚJ 500968
EČV ZM
Tel. predvoľba +421-37
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Ul. 1. mája 2
953 01 Zlaté Moravce
E-mailová adresa info@zlatemoravce.eu
Telefón 037 / 692 39 01
Fax 037 / 692 39 45
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Nitrianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Nitrianskeho kraja
Wikimedia Commons: Zlaté Moravce
Webová stránka: www.zlatemoravce.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Zlaté Moravce ( maď. Aranyosmarót, nem. Goldmorawitz;) sú mesto na Slovensku ležiace v Nitrianskom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na severnom okraji Podunajskej pahorkatiny, na rozhraní Pohronského Inovca a Tribča, v údolí Žitavy. Mestom prechádza cesta II/511, ktorá križuje južne od mesta vedúcu cestu I/65 a rýchlostnú cestu R1. Križujú sa tu železničné trate Leopoldov – Kozárovce a Nové Zámky – Zlaté Moravce. Nachádza sa 29 km východne od Nitry, 19 km severne od Vrábieľ, 27 km severozápadne od Levíc, 26 km západne od Novej Bane a 36 km južne od Partizánskeho.

  • Nadmorská výška 196 m
  • Priemerná ročná teplota: + 9,46 °C
  • Priemerné ročné zrážky: 582 mm

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské časti:

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Mestom preteká rieka Žitava a v jeho dolnej časti Hostiansky potok. Od sútoku s Levešom v Topoľčiankach nosí tento zlatonosný potok aj názov Zlatnianka alebo tiež Zlatňanka.[4]

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Hospodárstvo a ekonomika mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Za čias Rakúsko-Uhorska sa ekonomická aktivita sústredila medzi statkárov, drobných remeselníkov a šľachtu. Boli tu zriadené viaceré hospodársky užitočné budovy, ako napríklad parný mlyn, cukrovar a pod. V roku 1859 bol pre potreby miestnych statkárov zriadený Tekovský hospodársky spolok. Koncom 19. storočia sa začalo rozvíjať bankovníctvo. Napriek tomu malo mesto ešte pred druhou svetovou vojnou stále prevažne agrárny charakter. V meste sa ekonomicky činili Židia, ktorí prevádzkovali menšie rodinné živnosti a obchody. Väčšími priemyselnými podnikmi boli najmä tehelne Arthura Petöa a tiež drevené píly. Pôsobili tu, ako aj v okolitých dedinách viaceré sklárske hute, výrobne majoliky a pod. – z nich získala ocenenie napríklad firma Bradsch (diplom je vystavený priamo v múzeu). Po roku 1942 sa začal arizačný proces a väčšina obchodov a firiem bola buď zabavená alebo zlikvidovaná.

Calex a socialistický priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Širší rozvoj priemyslu nastal až po druhej svetovej vojne. Základný kameň nového podniku Calex n.p. bol položený v roku 1949 v severnej časti mesta. Pôvodne sa mal orientovať na výrobu obuvníckych strojov, ale od 50. rokov sa tu začala výroba chladničiek. Továreň sa postupne stala hlavným výrobcom chladiarenských zariadení pre celú ČSSR a bola hlavným zamestnávateľom v regióne. Do roku 1989 zamestnávala vyše 5 400 obyvateľov. Okrem toho tu v období socializmu pôsobili podniky na výrobu obuvi (Závody 29. Augusta Partizánske) či KOVOPLAST, ktorý užíval priestory historického Župného domu priamo v centre mesta. Tiež sa rozšírila tehelňa. Po prestupe na trhovú ekonomiku sa Calex musel prispôsobiť konkurenčnému prostrediu, novým pravidlám používania nebezpečných freónov a z tohoto dôvodu od roku 1991 založil spoločný podnik s firmou SAMSUNG, kde sa orientovali na výrobu ekologických kompresorov a súbežne s tým pokračoval aj Calex a. s. Firmu však neskôr zasiahli v časoch divokej privatizácie problémy a skrachovala. Oživenie areálu nastalo až po roku 2000, kedy areály začal využívať dánsky investor, ktorý vyrába chladiacu techniku a kompresory. Značka Calex sa však stala známou a dodnes mesto niektorý prezývajú ako "CALEX city".

Súčasný stav priemyslu[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnými spoločnosťami sú firmy vyrábajúce káble, tehly, iné drobné komponenty a spomínaná dánska spoločnosť. Zo stavebných spoločností má silné zastúpenie spoločnosť ViOn, ktorá má rozsiahlu stavebnú činnosť po celom Slovensku

Obchod[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa nachádza viacero supermarketov a OD Tekov.

Infraštruktúra a doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Dopravná poloha Zlatých Moraviec je voči hlavným ťahom excentrická. Práve preto mesto Zlaté Moravce zohráva dôležitú a náročnú úlohu uzla vo vnútroregionálnej doprave horného Požitavia, ale aj prepojenie regiónu s celým Slovenskom.

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti bola konská doprava realizovaná cez poľné cesty dvoma hlavnými smermi – na juh popri Žitave a smerom na Nitru povedľa Tribeča. Snaha o ďalší rozvoj sa podpísala pod výstavbu Požitavskej železnice, ktorá je vedená až do Šurian a mesto tým získalo spojenie s Novými Zámkami. Do prevádzky bola daná v roku 1894. Má 44 km a 643 m a v roku 1895 bola predĺžená až do Topoľčianok. Využívala sa najmä na prepravu dreva.

V roku 1912 sa vybudovala trať Zlaté Moravce – Kozárovce, ktorá mala zastávku pri tehelniach. Posledná trať vedie do Dražoviec po severných svahoch Tríbeča. Dokončená bola v roku 1938. Jej umiestnenie bolo najmä zo strategických dôvodov a jej význam vzrástol po Viedenskej arbitráži, kedy boli odtrhnuté južné územia a tak de facto viedla priamo popri hranici s Maďarskom a bola jediným železničným spojením so stredným Slovenskom.

V súčasnosti význam železníc v regióne upadá a postupne sa redukuje intenzita prepravy. Cez mesto už jazdia len regionálne linky, ktoré sú však pomerne slabo vyťažené.[5]

Cestná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cesty

Je najrozšírenejšou formou prepravy v okolí mesta v dnešnom období. Popri meste vedie cesta prvej triedy I/65, ktorá je zároveň hlavným ťahom na stredné Slovensko. Pri prvom vjazde sa nachádza veľký kríž ako pomník obetiam tejto cesty, lebo je považovaná za nehodový úsek a vyslúžila si označenie ako "cesta smrti". Situáciu vyriešilo dokončenie rýchlostnej cesty R1 koncom roka 2011. Pri Moravciach prechádza úsek Beladice-Tekovské Nemce, na ktorom je mimoúrovňová odbočka ku Zlatým Moravciam. Všetky tieto ťahy sú využívané osobnou aj nákladnou dopravou.

  • Cesty – mesto

V Zlatých Moravciach je sieť dôležitých ciest. Sú to najmä cesty na vjazdoch do mesta pri Prílepskej ceste, ulici SNP, Prvého mája. Najkritickejším miestom je práve križovatka Prílepská – Sládkovičova – Bernolákova – 1. mája pri Mestskom úrade, kde sa stávajú dopravné nehody, medzi nimi aj jedna tragická. V budúcnosti sa uvažuje ako o jednom z riešení vybudovanie kruhového objazdu.

Veľkou križovatkou je tiež križovatka pri OD Tekov (ulíc Hviezdoslavova – Továrenská – Duklianska), ktorá je od roku 2014 okružnou križovatkou.

Dôležitou hlavnou cestou je Župná ulica, ktorá je vydláždená pôvodnou kamennou dlažbou z roku 1928. Rovnako je vydláždená aj Bernolákova ulica. Vo všeobecnosti je stav ciest vyhovujúci, avšak existujú aj značne poškodené. Patrí tam najmä ulica Janka Kráľa priamo v centre mesta a tiež niektoré okrajové cesty v obytných štvrtiach.

  • Autobusová doprava

Po konci druhej svetovej vojny zabezpečovali autobusovú dopravu Autosprávy a súkromný dopravcovia, ale situácia v doprave bola pomerne chaotická. Po zjednotení a zoštátnení autobusovej dopravy začal pôsobiť pod podnikom ČSAD Nitra ako závod SAD v Zlatých Moravciach. Hlavná autobusová stanica bola spočiatku na dnešnom námestí Andreja Hlinku a neskôr presunutá do areálu pri rieku Žitava. Po vzniku samostatného Slovenska v roku 1993 začala pôsobiť ako závod pod SAD Bratislava, odštepný závod Nitra š. p., následne pod SAD Nitra. Od roku 2000 sa zlúčili podniky SAD Nitra a Zlaté Moravce a následne bola spoločnosť sprivatizovaná. V súčasnosti dopravu prevádzkuje súkromný dopravca ARRIVA NITRA a.s. Spoločnosť v meste sídli na autobusovej stanici pri Bille.

Prevádzkuje prímestské, diaľkové linky a okrem toho aj málo využívanú mestskú autobusovú dopravu. Vyťaženosť liniek je pomerne vysoká, ale s nárastom individuálnej autobusovej dopravy klesá. Vozidlový park sa postupne obnovuje a okrem značiek Karosa vlastní dopravca vozidlá značiek SOR, Iveco-IRISBUS a ďalšie.

Inžinierske siete a pripojenia[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá telefónna linka bola v Zlatých Moravciach zavedená v roku 1902. Najintenzívnejší rozvoj inžinierskych sietí nastal po druhej svetovej vojne a začiatku budovania nových štvrtí. Intenzívna plynofikácia pokračovala po roku 1989.

Mestská výstavba[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé zmeny v charaktere mesta nastali v 19.-tom storočí, kedy sa pôvodné domy dedinského typu menili na obydlia mestského typu z pálenej tehly, pevnej krytiny. Väčšina obydlí mala veľkú bránu orientovanú do ulice, za ktorou bol hospodársky dvor. Koncom 19. storočia sa začali stavať aj prvé vily. Výstavbu riadila komisia a Okrášľovací spolok založený V.Migazzim v roku 1890. V tomto roku sa začala aj prestavba námestia pod vedením staviteľa Guttmana.

V čase prvej republiky nastalo rozparcelovanie veľkej časti mestského parku a pozemky boli určené na výstavbu domov. Modernú architektúru tridsiatych rokov možno vidieť na stavbách Imricha Drexlera. Medzi jeho diela patrí Lukáčova vila, Objekt pri MsKs ako aj nájomný dom oproti pošte.

Socializmus, bol tak, ako na celom území Československa poznačený výstavbou sídlisk, ale aj iných štátnych stavieb. Na začiatku 50. rokov sa dokončili stavby ZŠ na dnešnej Pribinovej ulici, polikliniky a viacerých bytových domov postavených v "stalinistickom" štýle, lemujúcich ulicu 1. mája. Ďalšími sídliskami v 70. a 80. rokov boli Žitava I. a II. Sú situované za rovnomennou riekou. Súbežne s tým pokračovala aj stavba vlastných rodinných domov vo štvrtiach Ďatelinisko, tiež na parcelách bývalého parku a v častiach nad Sládkovičovou ulicou.

V poslednom období výstavba bytov stagnuje, poslednou veľkou investíciou bola tzv.v. Tekovská bytovka, ktorá bola postavená zo štátneho fondu rozvoja bývania ale pre komplikácie a problémy musela byť vrátená.


Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Stredné školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gymnázium Janka Kráľa
  • Obchodná akadémia
  • Stredná odborná škola technická (bývalé učilište Calexu)
  • Odborná škola pri Reedukačnom domove pre mládež (RDM)
  • Stredná Odborná Škola Polytechnická
  • Odborná stredná škola obchodu a služieb

Základné školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • ZŠ Mojmírova
  • ZŠ sv. Don Bosca
  • ZŠ Pribinova
  • ZŠ Robotnícka
  • Základná umelecká škola

Špeciálne základné školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Základná škola pri Rodinnom detskom domove (RDD)
  • Špeciálna ZŠ

Umelecké školy[upraviť | upraviť zdroj]

Základná umelecká škola
  • Základná umelecká škola

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Z hľadiska celoštátneho bolo v minulosti mesto za Rakúsko-Uhorska samostatným volebným obvodom. Začiatkom 20. storočia sa volilo vo voľbách verejne na dnešnom námestí A.Hlinku. Za prvej republiky sa v meste angažovali mnohé strany. V komunálnych voľbách niekoľkokrát vyhrala Krajinská kresťansko-sociálna strana pred HSĽS a Židovskou stranou. V parlamentných voľbách bolo poradie na prvých dvoch miestach opačné, pričom na treťom mieste sa umiestnila ČSSD (Československá strana sociálne demokratická). Mesto v tomto období často navštevoval aj prezident T.G.Masaryk vzhľadom k tomu, že v neďalekých Topoľčiankach mal svoje letné sídlo. Rovnako tak niekoľko návštev vykonal aj jeho nástupca E.Beneš. Po roku 1989 sa v meste opäť začala rozvíjať politická aktivita. V 90. rokoch tu v parlamentných približne polovicu hlasov dostávali strany HZDS a SNS, zvyšok si rozdelili pravicové uskupenia (KDH, DÚ, neskôr SDK a SDKÚ) a ľavicová strana (SDĽ). Po roku 2000 sa volebná podpora niesla -tak ako na celom Slovensku- v znamení poklesu podpory HZDS a náraste podpory strane SMER-SD.


Štatút okresného mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Zlaté Moravce boli od 18. storočia sídlom Tekovskej župy, patrili však k počtom obyvateľov medzi najmenšie centrá žúp a tak sa hlavný rozvoj sústredil do iných miest. Napriek tomu si udržali význam aj za prvej ČSR a v roku 1924 sa stali sídlom okresu a to potrvalo až do roku 1960, kedy boli pričlenené k okresu Nitra. V roku 1975 bola ku mestu pričlenená pôvodne samostatná obec Žitavany a stala sa mestskou časťou. Sídlom okresu sa stali opäť v roku 1996. Tento štatút však v súčasnosti nemá taký značný význam, keďže sa po reforme štátnej správy v roku 2001 uvoľnili kompetencie samosprávy miest a krajov. Napokon bol v roku 2002 zrušený okresný úrad a jeho kompetencie prenesené na MsÚ a iné úrady. V tom istom roku sa odtrhli aj Žitavany na základe slobodného rozhodnutia obyvateľov tejto obce v referende.

Mestské zastupiteľstvo a samospráva[upraviť | upraviť zdroj]

V meste fungovala vedľa Župnej administratívy aj miestna samospráva na čele s richtárom.Po roku 1918 sa premenovala na starostu a bola už volená, neskôr, v rokoch 1938 – 45 vládny komisár a v období 1948 – 89 predseda Národného výboru. Po roku 1989 sa začal označovať ako primátor. Volí sa na štyri roky spolu s 17-členným Mestským zastupiteľstvom, ktoré je volené z piatich obvodov, v ktorých sú zahrnuté aj Prílepy a Chyzerovce. Silné zastúpenie v ňom má po roku 2010 koalícia Smer-HZDS-KDH a tiež nezávislí. Mesto má tiež vlastnú políciu pozostávajúcu z dvanástich príslušníkov.

Primátori mesta od r.1991[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ing. Peter Orban – 1991 – 1998
  • Ing. Milan Skyva – 1998 – 2002
  • Ing. Serafína Ostrihoňová – 2002 – 2010, 2014-15
  • Ing. Peter Lednár  – 2011 – 2014
  • PaedDr. Dušan Husár – 2016 – 

Po komunálnych voľbách v roku 2006 bola primátorkou mesta opätovne zvolená Ing. Serafína Ostrihoňová ako nezávislá kandidátka. Za 2 funkčné obdobia sa stala známou prakticky po celom Slovensku a s ňou aj Zlaté Moravce. Mesto sa zviditeľnilo najmä stálymi spormi medzi primátorkou a poslancami Mediálnu pozornosť si vyslúžila aj držaním 4-dňovej protestnej hladovky v stane pred Úradom vlády SR v máji 2006, kedy žiadala urýchlené dobudovanie rýchlostnej cesty R1, ktorá mala byť riešením na často nehodový úsek I/65 medzi Nitrou a Zlatými Moravcami, ktorý je súčasťou hlavného ťahu na Banskú Bystricu Po vyostrenej kampani v roku 2010 v komunálnych voľbách skončila na druhom mieste s vyše 1600 hlasmi. Za primátora mesta bol zvolený Ing. Peter Lednár, ako kandidát koalície Smer-SD, KDH, HZDS.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov k 31. 12. 2015 bol 11 787 obyvateľov[6], z nich 77% bolo rímskokatolíckeho vierovyznania, 12% bez vyznania, 1% evanjelické a u 7% náboženské vyznanie zistené nebolo.

Podiel slovenskej národnosti tvorí 95 %. Obyvateľstvo maďarskej národnosti predstavuje 0,57 %, českej národnosti 0,5 % a rómskej národnosti 0,5 % a u 3,2% nebola národnosť zistená. [7] Až po začiatok holokaustu tu aktívne pôsobila komunita Židov, ktorý v r. 1942 predstavovali vyše 12 % z celkového vtedajšieho obyvateľstva mesta.[8]

Zamestnanosť prevažne v strojárstve, priemysle a službách a poľnohospodárstve . Nezamestnanosť v okrese je približne 6 %.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské múzeum sídli v Migazziovskom kaštieli. Bolo založené 12. mája 1896 miestnou šľachtou pri príležitosti osláv Milénia v Uhorsku. Jeho hlavnou úlohou bolo zbierať a zachovávať informácie o histórii Tekovskej župy. Neskôr boli v roku 1924 prenesené zbierky spolu s knižnicou do Nitry a tie sa preniesli v roku 1951 do Bojníc. Vlastivedné múzeum vzniklo v roku 1947 a svoju prvú expozíciu otvorilo v roku 1955. V súčasnosti funguje ako pobočka Ponitrianskeho múzea a je orientované na horné Požitavie. Prírodovedná expozícia pozostáva z paleontologických nálezov a mineralogickej zbierky, ktorá je zostavená zo zberov v hornom Požitaví a darov z iných oblastí. Patria tam napríklad drobné zrnká vyryžovaného zlata alebo údajný meteorit, ktorého pravosť však expertíza nepotvrdila. Spoločenskovednú expozíciu tvoria archeologické, historické, numizmatické, etnografické a umelecké predmety, ktoré pochádzajú z Požitavia aj z iných regiónov a krajín. Medzi najvzácnejší exponát patrí aj unikátna hracia skrinka, ktorá bola pôvodne umiestnená v zájazdovom hostinci a dodnes je funkčná. Po roku 2001 sem bol prenesený aj mobiliár pamätnej izby Janka Kráľa.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Farský kostol sv. Michala archanjela
Kaštieľ Migazziovcov – dnes MsKS

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pomník Janka Kráľa – postavený z bieleho bulharského mramoru akademickým sochárom Jánom Kulichom, sa nachádza na nádvorí kaštieľa rodiny Migazzi
  • Pomník Migazziovcov v Lipiparku
  • Pomníky padlých v 1. a 2. svetovej vojne
  • Pôvodný rozhlasový stĺp umiestnený pred kostolom sv. Michala, na ktorom boli Nemcami v januári 1945 po predchádzajúcom mučení obesení viacerí partizáni.
  • Pamätník obetiam holokaustu z mesta Zlaté Moravce na židovskom cintoríne

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Obľúbená oddychová zóna – námestie s fontánou
  • Mestský park – pôvodne s veľkou rozlohou (cca 40 ha) a s piatimi okrasných aj úžitkových jazerami, bol park počiatkom v 20-tych a 30. rokoch 20. storočia rozparcelovaný; je v ňom vysadený vyše 150-ročný platan javorlistý.
  • Lipipark – okolo mauzólea rodiny Migazzi smútočná alej unikátnych presvisnutých smrekov (lat. Picea abies inversa), ktoré podľa údajov Mestského úradu Zlaté Moravce[11] doviezol zlatomoravský gróf Viliam Migazzi z parku brandenburského zámku Sanssouci v Postupimi
  • Park Janka Kráľa – Nachádza sa za kaštieľom Migazziovcov, pôvodne bol súčasťou mestského parku

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Futbal[upraviť | upraviť zdroj]

Hokej[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestský hokejový klub – HC Zlaté Moravce

Hokejbal[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hokejbalové kluby – Penguins Zlaté Moravce, ROUTINERS Zlaté Moravce, Hokejbalové združenie Zlaté Moravce

Horolezectvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Horolezecký klub Zlaté Moravce

Volejbal[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestský volejbalový klub – VKM Zlaté Moravce

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Architekti a vedci

  • Emil Ágoston (1858 – 1921) – pôvodne Emil Adler, secesný architekt.
  • Imrich Drexler (1904 – 1993), architekt
  • Adolf Artúr Drexler (1905 – 1955), architekt, autor viacerých moderných budov v meste
  • Imrich Chlamtac (1949) – Prezident EAI, Európskej aliancie pre inovácie, profesor na Massachusetskej Univerzite, Univerzite v Bostone atď., je autorom vyše 400 publikácií v oblasti informačných a komunikačných technológii, prvej učebnice zaoberajúcej sa problematikou LAN sietí, niekoľkých kníh z rovnakých oborov, podľa stránky ISIHighlyCited.com patril v roku 2007 k 250 najcitovanejším autorov v obore počítačových vied na svete.

Spisovatelia a akademici

  • Róbert Gragger (1887 – 1926) – univerzitný profesor pre hungarológiu a literárnu vedu v Berlíne, zakladateľ berlínskeho Collegia Hungarica
  • Zoltán Nagyiványi (1879 – 1951) – právnik a maďarský spisovateľ, režisér niekoľkých filmov
  • Ján Dudek (1858 – 1916) – od roku 1906 univerzitný profesor v Budapešti, v rokoch 1908 – 1909 dekan teologickej fakulty, náboženský spisovateľ.
  • Jozef Leikert (1955) - básnik, autor literatúry faktu, profesor, bývalý poradca a hovorca prezidenta SR
  • Magdalena Sadlonová – herečka i umelecká prekladateľka, spisovateľka, laureátka literárnej Ceny Adelberta von Chamissaudelia za jej v nemčine napísané romány Die wunderbaren Wege (Nádherné cesty, 1999) a Solange es schön ist (Kým je pekne, 2006)
  • Ján Tužinský (1951) – slovenský prozaik a esejista, autor literatúry pre deti a mládež.
  • Gejza Kauzál (1906 – 1964) – lekár, od roku 1960 vedúci chirurgickej ambulancie UÚNZ v Žiline, neskôr v Žiari nad Hronom a v Čadci, autor 18 článkov prevažne z brušnej chirurgie.

Umelci

  • Valerián Stražovec, Dipl. Arch – svetoznámy umelec, držiteľ ceny Emmy, autorom scénického konceptu otváracej a záverečnej ceremónie pre Olympijské hry v Calgary[13]
  • Elvíra Antalová (1924) – slovenská maliarka, tvorkyňa gobelínov.
  • Gabriela Pittnerová – svetoznáma operná speváčka
  • Magdalena Sadlonová – herečka i umelecká prekladateľka, spisovateľka, laureátka literárnej Ceny Adelberta von Chamissaudelia za jej v nemčine napísané romány Die wunderbaren Wege (Nádherné cesty, 1999) a Solange es schön ist (Kým je pekne, 2006)
  • Július Jarábek (1953) – slovenský filmový režisér.
  • Marián Filadelfi (1947 – 2006) – slovenský filmový herec a rekvizitár.
  • Branislav „Vec“ Kováč (1976) – slovenský DJ a producent

Katolícky predstavitelia

Športovci

  • Jozef Lohyňa (1963) – bývalý československý zápasník, bronzový medailista z olympijských hier 1988.
  • Ján Kocian (1958) – pôvodom z Topoľčianok sa narodil v zlatomoravecskej pôrodnici, slovenský futbalový reprezentant (obranca), tréner.
  • Jozef Levický (1942)- bývalý československý reprezentant vo futbale, hráč Interu Bratislava, Slovana Viedeň a Calexu Zlaté Moravce [14]

Politici

Politici po r. 1989

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Illášová, Ľ. a Ivanovič, E. (2000): Zlatonosný potok Zlatnianka. – Mineralia Slovaca, 32, Bratislava, 69 – 72.
  5. podrobnejšie pozri Šabo, Dominik: Dejiny vývoja železničnej dopravy v zlatomoravskom regióne so zreteľom na staničné kroniky Zlatých Moraviec a Topoľčianok do roku 1938. Dostupné online
  6. Zverejnenie počtu obyvateľov mesta Zlaté Moravce k voľbám do orgánov samosprávy obcí v súlade s § 16 ods. 9 zákona č. 346/1990 Z. z.
  7. údaje z roku 1991
  8. http://www.upn.gov.sk/supis-zidov/zoznam-obci.php?okres=233
  9. História farnosti sv. Michala archanjela, Zlaté Moravce
  10. Archív tlačeného vydania denníka SME zo 16.2.2007, Regióny, Župný dom je v zlom stave (bej)
  11. O meste Zlaté Moravce – Pamätihodnosti
  12. O histórii zlatomoravského futbalu pozri: http://www.zitava.sk/historia-pozitavia/zaciatky-futbalu-v-zlatych-moravciach.html
  13. [1]
  14. [2]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]