Andrej Ľudovít Radlinský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Andrej Ľudovít Radlinský
Andrej Ľudovít Radlinský
Biografické údaje
Narodenie 8. júl 1817
Dolný Kubín, Rakúske cisárstvo (dnešné Slovensko)
Úmrtie 26. apríl 1879 (61 rokov)
Kúty, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Slovensko)
Svätenia
Cirkev rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka 1841
Pešťbudín
Odkazy
Spolupracuj na Commons Andrej Ľudovít Radlinský
Úvodná strana diela Slowensky prawopis s kratkou mluwnici (Pravopis slovenský s krátkou mluvnicí).

ThDr. PhDr. Andrej Radlinský[1] (alebo aj Andrej Ľudovít Radlinský, krstený Ľudovít Andrej; * 8. júl 1817, Dolný Kubín[2][3][4][1] – † 26. apríl 1879, Kúty[5][6][7]) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, pedagóg, redaktor, fyzik, vydavateľ, náboženský spisovateľ, zakladateľ Spolku svätého Vojtecha, spoluzakladateľ Matice slovenskej. Pseudonym: Radolínsky

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Alžbeta Radlinská
rod. Bernoláková
Ondrej Radlinský
Andrej Ľudovít Radlinský

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na gymnáziu v Ružomberku, Kremnici a v Budíne. V roku 1834 – 1836 študoval filozofiu v Oláhovom seminári v Trnave, a v seminári v Bratislave. V roku 1836 – 1840 katolícku teológiu na univerzite v Pazmáneu vo Viedni, popri nej sa venoval aj štúdiu jazykovedy a spoločenskovedným i exaktným predmetom. V roku 1841 získal doktorát (PhDr.), na univerzite v Pešti 1841 a bol vysvätený za kňaza. Pôsobil v Budíne a Zlatých Moravciach a dlhšie i v Banskej Štiavnici, kde zriadil nedeľné školy a organizoval spolky miernosti. V roku 1852 vydal I. zväzok Prostonárodnej Bibliotéky, ktorý obsahoval hviezdovedu, zemepis, prírodopis a silozpyt. Jeho zostavovateľom bol Maximilián Jalovecký. Andrej Radlinský musel tajne opustiť Slovensko a prešiel do Viedne, kde spolupracoval s Jánom Kollárom. Tu redigoval Slovenské noviny, vydával časopis Cyrill a Method, neskôr s prílohou Priateľ školy a literatúry, Pešťbudínske vedomosti, Katolícke noviny.

Andrej Radlinský značne prispel k vytváraniu slovenskej fyzikálnej terminológie. V päťdesiatychsedemdesiatych rokoch 19. storočia svojimi všestrannými schopnosťami zasahoval do hospodárskeho a literárneho života a má nezabudnuteľné zásluhy pri napomáhaní rozvoja slovenského školstva, najmä pri jeho záchrane. Aktívne sa podieľal na slovenskom národnom politickom hnutí, zástanca spolupráce oboch konfesií, propagátor českej a slovenskej vzájomnosti, slavianofil ako jazykovedec ovplyvnil vývoj a kodifikáciu spisovnej slovenčiny, zúčastnil sa na rozvoji a šírení katolíckej náboženskej spisby pričinil sa o povznesenie slovenského školstva. Spoluzakladateľ Matice slovenskej a Spolku svätého Vojtecha. Redaktor, vydavateľ a zostavovateľ náboženských publikácií. Zaslúžil sa o poslovenčenie a neskôr záchranu banskobystrického gymnázia, usiloval sa založenie slovenskej právnickej akadémie v Banskej Bystrici, nastolil aj potrebu zriaďovania pôrodných sál na Slovensku. Vydával rôzne školské pomôcky a príručky, jeho učebnica Školník bola významným prostriedkom pri pozdvihnutí vzdelanostnej úrovne slovenského národa. Zomrel 26. apríla 1879 a pochovaný je v Kútoch.

Dielo Školník, ktoré vydal v roku 1871 obsahujúce hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prírodopis, domáce a poľné hospodárstvo, ovocinárstvo, včelárstvo, hodvábnictvo a náuku o právach a povinnostiach občanských pre katolícke elementárne školy. Učebnica má 316 strán a 12 strán obrázkov. Stavba Silozpytu čili fyziky ako jednej časti Školníka:

  1. O vlastnostiach telies,
  2. O príťažlivosti, ťarche, ťažišti a rovnováhe,
  3. O sochore, vážkach, mincieri, kolovrate a iných z kolovratu poskladaných strojoch.
  4. O povetrí,
  5. O plynoch,
  6. O vode,
  7. O liehu alebo silici,
  8. O svetle,
  9. O teplote; prídavok: O nešťastlivých prípadoch horúčosti, ohňa, chladna a zimy.
  10. O hromovine,
  11. O zvuku; prídavok: O nešťastlivých prípadoch zadusených a hromom ohlušených ľudí.

Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Člen Arkádskej akadémie vied a umení (Arcas Romanus) v Ríme

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • pamätná tabuľa na pôvodnom mieste rodného domu (od S. Bíroša) v Dolnom Kubíne
  • hrob s náhrobníkom, súsošie od A. Kováčika a pamätná tabuľa na rokuk. fare v Kútoch
  • časť rukopisnej pozostalosti a fotodokumentačný materiál v Literárnom archíve Matice slovenskej

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Duchovný spevník katolícky..., Trnava roku 1882
  • Pravopis slovenský s krátkou mluvnicí, Viedeň roku 1850
  • Nečo zo všeobecného dejepisu..., Viedeň roku 1876

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b PAPP, Štefan, a kolektív. Kúty. 1. vyd. Skalica : Záhorské múzeum Skalica pre Obecný úrad Kúty, 2005. 296 s. ISBN 80-85446-50-2. Kapitola Osobnosti, s. 239 – 245.
    Mgr. Štefan Papp je uvedený v knihe, v obsahu (s. 292 – 293) pri článku ThDr. PhDr. Andrej Radlinský (asi ako autor?). Celý kolektív autorov knihy tvoria (uvedené v knihe, s. 296): Cintulová, Marta; Drahošová, Viera; Drška, Richard; Halás, Marián; Hallon, Pavol; Hesková, Zuzana; Hoferka, Martin; Hvorecký, Rudolf; Juríková, Anna; Kiripolský, Peter; Komorná, Helena; Macejka, Augustín; Macejková, Mária; Macejková, Paulína; Macháčková, Anna; Michalovič, Peter; Mikuš, Jozef; Mikušová, Genovéva; Pavelková, Mária; Palkovič, Miroslav; Palkoviš, Štefan; Palkovičová, Anna; Papp, Štefan; Rajčák, Peter; Slavík, Vladimír; Smrtič, Alojz; Ulma, Stanislav; Valachovič, Ján; Vítková, Eva; Vlčková, Miriam; Zajíček, Štefan; Zajíčková, Mária.
  2. Záznam o krste v matrike farnosti Dolný Kubín
  3. HLAVÁČ, Albert. Andrej Radlinský. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 1994. 166 s. ISBN 80-85198-36-3. Kapitola Život, s. 9 – 12.
  4. HANAKOVIČ, Štefan. Dr. Andrej Radlinský - kútsky farár. 1. vyd. Kúty : Obec Kúty, 2006. 159 s. ISBN 80-969553-1-4. Kapitola Boh poslal..., s. 11 – 13.
  5. Záznam o úmrtí v matrike farnosti Kúty
  6. HLAVÁČ, Albert. Andrej Radlinský. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 1994. 166 s. ISBN 80-85198-36-3. Kapitola Vrcholné obdobie činnosti, s. 20 – 24.
  7. HANAKOVIČ, Štefan. Dr. Andrej Radlinský - kútsky farár. 1. vyd. Kúty : Obec Kúty, 2006. 159 s. ISBN 80-969553-1-4. Kapitola Poď, sluha verný..., s. 11 – 13.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo v elektronickej podobe[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Záznam o narodení a krste v matrike
  • OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.