Jáger

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Jáger pozri Jáger (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 47°54′13″S 20°22′23″V / 47.90361°S 20.37306°V / 47.90361; 20.37306
Jáger
mesto so župným právom
Megyeszékhely - Heves megye - Eger.jpg
Blason eger.png
Erb
Štát Maďarsko Maďarsko
Župa Hevešská
Obvod (Kistérség) Jágerský
Súradnice 47°54′13″S 20°22′23″V / 47.90361°S 20.37306°V / 47.90361; 20.37306
Rozloha 92,24 km² (9 224 ha)
Obyvateľstvo 56 530 (1. január 2011)
Hustota 612,86 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 2400
KSH 20491
Hungary physical map.svg
Red pog.svg
Wikimedia Commons: Eger
Štatistika: www.ksh.hu

Jáger[1] (maď. Eger; nem. Erlau; tur. Eğri) je mesto so župným právom v severnom Maďarsku a hlavné mesto Hevešskej župy.

Má rozlohu 9 224 ha a 56 530 obyvateľov (1. január 2011)

Historia[upraviť | upraviť zdroj]

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Až do 10. storočia sa v oblasti dnešného Egeru striedali Slovania s Avarmi a germánskymi kmeňmi. Až počas vlády svätého Štefana I. tu vzniklo sídlo biskupstva. V tejto dobe tu bola postavená prvá katedrála, nachádzala sa na mieste, kde dnes stojí hrad. Okolo vtedajšieho katedrály sa začalo postupne vznikať dnešné staré mesto. V období 14. až 16. storočia mesto prosperovalo; pestovalo sa tu dobré víno. Počas vlády kráľa Mateja boli vybudované renesančné stavby (1458-1460), väčšinou cirkevným účelom.

Turecká okupácia[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci sa miestni obyvatelia nejakú dobu úspešne bránili, a dokonca aj odrazili tureckú armádu počtom 80 000 vojakov ( 1552), v roku 1596 sa už mesto ubrániť nedokázalo a Turci ho obsadili. Ďalších 80 rokov sa stal Eger tureckým mestom, centrom vilájetu (osmanskej provincii) a severným pohraničným mestom. Počas tejto doby Osmani opravili pevnosť, prebudovali kostoly na mešity a postavili kúpele (jeden minaret sa z tejto doby dodnes zachoval). Po nevydarenom tureckom útoku na Viedeň však nastal zvrat. Habsburgovci Osmanov porazili a získali Uhorsko. Získali Budapešť (roku 1686) a o rok neskôr aj samotný Eger.

Vláda Habsburgovcov[upraviť | upraviť zdroj]

Po obsadení Habsburgovcami Eger bol zrekatolizovaný, vrátilo sa sem biskupstvo, a okrem muslimov ho museli opustiť aj protestanti. Počas 18. storočia tu došlo k bojom práve proti Habsburgovcom, počas nich mesto podporovalo vzbúrencov, tí však boli rýchlo porazení. V roku 1800 mesto ťažko poškodil požiar, o štyri roky neskôr tu bolo zriadené arcibiskupstvo. Aj tu došlo k významným udalostiam počas celoeurópskych revolúcií v roku 1848. Napriek tomu, nepokoj bol potlačený, v Eger prestali mať vplyv arcibiskupi a feudáli. Veľkým fiaskom pre mesto bolo zavedenie železnice, Eger nebol napojený na trať Budapešť-Miskolc priamo, ale odbočkou. Kvôli tomu tak nezažil taký rast, ako niektoré iné mestá v krajine.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Exonymá obcí [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2011-06-01, [cit. 2015-08-01]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]