Stoličný Belehrad
- O rovnomennnej župe pozri Stoličnobelehradská župa.
| Stoličný Belehrad | |||
| Székesfehérvár | |||
| mesto | |||
 Stoličný Belehrad
| |||
|
|||
| Štát |  Maďarsko
| ||
|---|---|---|---|
| Župa | Stoličnobelehradská | ||
| Okres | Stoličnobelehradský | ||
| Nadmorská výška | 118 m n. m. | ||
| Súradnice | 47°11′19″S 18°24′49″V / 47,18861°S 18,41361°V | ||
| Rozloha | 170,89 km² (17 089 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 96 940 (1.1.2019) | ||
| Hustota | 574,68 obyv./km² | ||
| Založenie | 972 | ||
| - Udelenie mest. práv | 1222 | ||
| Primátor | András Cser-Palkovics (FIDESZ-KDNP) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 8000 | ||
| Telefónna prevoľba | (+96) 22 | ||
  Poloha mesta v rámci Maďarska
| |||
| Wikimedia Commons: Székesfehérvár | |||
| Webová stránka: www.szekesfehervar.hu | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Stoličný Belehrad[1] (staršie: Stolný Belohrad; maď. Székesfehérvár, lat. Alba Regia, nem. Stuhlweißenburg) je mesto v Maďarsku. Je to staré župné sídlo s bohatou minulosťou. Má rozlohu 170,89 km² a žije tu okolo 100 tisíc obyvateľov.
Etymológia
[upraviť | upraviť zdroj]„Székesfehérvár“ doslova znamená „Stoličný Biely hrad/Stoličný Belehrad“. Zo stredoveku sú doložené tak maďarské (1055: feheruuvaru), slovenské/južnoslovanské (1147 a 1192: Belegrad) aj nemecké názvy (Weissenburg). Nie je jasné, ktorý názov (slovanský, maďarský, nemecký) je pôvodný, a ktorý je len doslovným prekladom ostatných, ale vysoká frekvencia slovanského „Belegrad“ (len v dnešnom Maďarsku 4-krát) azda naznačuje vyššiu pravdepodobnosť slovanského pôvodu názvu.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Zo začiatku rímske mestečko Herculia, potom málo významná osada a od panovania prvého uhorského kráľa Štefana I. sídlo kráľov. Ako prvé v Uhorsku povýšené na slobodné kráľovské mesto výsadou kráľa Ondreja II. z roku 1222. Miesto korunovácie 36 kráľov až do roku 1543, keď mesto obsadili Turci a držali ho až do roku 1688. Korunovácie sa konali v trojloďovej bazilike postavenej v 10. storočí, v jednej z najbohatších stavieb svojej doby, ktorú turecké vojská zničili a zrovnali so zemou, podobne ako aj ostatné stavby v meste.
V polovici 18. storočia sa začal nový rozvoj mesta, súčasný obraz starého mesta vytvárajú barokové a klasicistické stavby. Rozvoj pokračoval aj v 19. storočí, keď pribudli prvé továrne. Najväčšia zmena vo vývoji mesta nastala po roku 1945, počet obyvateľov sa zvýšil z 35 000 na vyše 110 000 a staré mesto obklopili nové panelové sídliská.
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto je významná cestná a železničná križovatka, rozvinutý priemysel (najmä elektronický – známa továreň na výrobu televízorov a rádií). Staré mesto bolo po rokoch chátrania zrekonštruované, rozmáhajú sa služby a cestovný ruch.
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]- V Parku zrúcanín zvyšky historických stavieb z 10. a 11. storočia, najmä kráľovskej baziliky
- Gotická kaplnka sv. Anny z 15. storočia, pri nej katedrála sv. Štefana s dvoma vežami, pôvodne gotický kostol, prestavaný v rokoch 1758 – 1778
- Biskupský palác s bohatou knižnicou z rokov 1790 – 1801
- Múzeum kráľa Štefana s bohatými zbierkami rímskeho a stredovekého osídlenia
- Socha kráľa Štefana I. na koni z roku 1938
- Cisterciánsky kostol z polovice 18. storočia, zaujímavá vnútorná výzdoba
- Pravoslávny chrám z 18. storočia s ikonovou výzdobou
- Bory vár – hrad v rôznych štýloch, množstvo obrazov a sôch
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
|
.svg){kind=small}
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Exonymá obcí [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2011-06-01, [cit. 2015-08-01]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stoličný Belehrad
