Bazilika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bazilika
Paleokresťanská bazilika

Bazilika (z gréckeho βασιλική στοά basiliké stoa - kráľovské stĺporadie) je pôvodne stavba v antickom Grécku, v ktorej úradovali archonti. V starovekom Ríme to bola tržnica, alebo súdna sieň na hlavnom námestí (forum). V kresťanstve je to titul pre niektoré významné chrámy alebo ich architektonický typ.

Antická bazilika[upraviť | upraviť zdroj]

Dnešný pohľad na Maxentiovu baziliku na rímskom fóre z Palatina

Staroveká bazilika bola obdĺžnikového pôdorysu, mohla byť jedno aj viacloďová, krytá alebo nekrytá, s vchodom na kratšom aj dlhšom boku, s apsidou alebo bez nej, prízemná alebo poschodová.

Rozlišujú sa dva typy rímskej baziliky:

  • orientálna, ktorá mala vchod (alebo vchody) na dlhšej strane a jej interiér bol rozdelený na strednú loď a priechod, ktorý viedol okolo nej,
  • grécka, ktorá mala vchod na jednej z kratších strán s apsidou naproti.

Baziliky na Rímskom fóre[upraviť | upraviť zdroj]

Palácové baziliky[upraviť | upraviť zdroj]

V čase raného cisárstva sa bazilika stala audienčnou sálou, súčasťou palácA. V 3. storočí sa už vládnuca vrstva na fóru príliš neobjavovala, namiesto toho vládla zo svojich palácov. Aristokracia sa stretávala s klientami vo svojej audienčnej sieni.

Kresťanská bazilika[upraviť | upraviť zdroj]

Pôdorys starokresťanskej baziliky
Priečelie baziliky Santa Maria in Trastevere v Ríme

Bazilika je tiež pojem, ktorý sa vzťahuje v kanonickom práve a liturgii na základe formálneho zvolenia či nepamätného zvyku na niektoré významné kostoly z dôvodov, ktoré nie sú definované. Baziliky v tomto zmysle možno deliť na väčšie či patriarchálne (basilicae maiores) a menšie (basilicae minores).

Antika[upraviť | upraviť zdroj]

Kresťania nechceli využívať pohanské svätyne a stavať si podobné, preto si prispôsobili grécku baziliku pre svoje svätyne.

V 4. storočí dostala celý rad charakteristických prvkov, okrem iného predĺžený pôdorys so zreteľne osovým riešením a drevenou väzbou (otvorenou alebo oddelenou dreveným stropom).

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Od stredoveku bolo označenie bazilika priznávané tiež svätyniam ako čestný titul udeľovaný niektorým kostolom, spravidla tým, ktoré boli sídlom vyššieho cirkevného hodnostára, napríklad biskupa, alebo pápežského legáta. Titul bazilika väčšia (basilica maior) je rezervovaný pre vlastné kostoly pápeža s pápežským trónom, bazilika menšia (basilica minor) pre ostatné.

Basilica maior[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi väčšie baziliky (basilicae maiores) sa radia predovšetkým štyri veľké rímske kostoly (bazilika svätého Petra, bazilika sv. Jána v Lateráne, bazilika Panny Márie Väčšej a bazilika sv. Pavla za hradbami), ktoré sa vyznačujú predovšetkým takzvanou svätou bránou, ktorá sa otvára iba počas svätých rokov (posledný raz pri jubileu roku 2000). Nazývajú sa tiež patriarchálnymi bazilikami, pretože symbolicky predstavujú jednotlivé staroveké patriarcháty.

Okrem týchto kostolov získalo privilégium patriarchálnej baziliky ešte niekoľko ďalších kostolov, napríklad bazilika sv. Františka v Assisi a Porciunkula. Sú v nich umiestnené pápežské sedes a oltár, na ktorom sa slúži liturgia iba so súhlasom pápeža.

Basilica minor[upraviť | upraviť zdroj]

Menších bazilík je oveľa väčší počet; v samotnom Ríme, ale tiež v mnohých krajinách. Povýšenie kostola na baziliku schvaľuje pápež. Privilégia týchto kostolov však boli z veľkej časti zrušené Kódexom kanonického práva z roku 1983.

Titul Basilica minor na Slovensku majú (dátum vyhlásenia, diecéza/eparchia):[1]

Veriaci môžu za určitých podmienok pri návšteve baziliky získať plnomocné odpustky.

V bazilike má byť umiestnený znak Svätého Otca, Apoštolského stolca a celé znenie apoštolského breve, ktorým bol udelený titul baziliky.[3] Bazilika menšia môže používať aj pápežské skrížené kľúče na zástavách chrámu a na pečiatke.

V bazilikách minor sa každý rok osobitným spôsobom slávia sviatok Katedry svätého Petra (22. februára), slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla (29. júna), výročie voľby a začiatok pastierskej služby najvyššieho veľkňaza (u Benedikta XVI. to je 19. apríla a 24. apríla) aby sa zjavnejšie prejavilo puto, ktorým sa bazilika minor zjednocuje s rímskou katedrou sv. Petra.[3]

Bazilika v architektúre[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Bazilika (architektúra)

V architektúre sa bazilika používa (nezávisle na kanonických funkciách, ktoré kostol plní) pre kostoly, ktoré majú viac lodí, kde hlavná loď je vyššia ako bočná a ktorá má vlastné okná (nad strechami bočných lodí). Podobný kostol, kde však hlavná loď nemá okná, sa nazýva pseudobazilika.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Porov. zoznam na Baziliky na Slovensku
  2. Mons. Viliam Judák: "Chrámy s titulom basilica minor na Slovensku." In: Pútnik svätovojtešský : Kalendár na rok 2010. Zostavili Mária Vyskočová a Slavomír Ondica. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2009, s. 50. ročník 138 ISBN 978-80-7162-769-2
  3. a b Mons. Viliam Judák: "Chrámy s titulom basilica minor na Slovensku." In: Pútnik svätovojtešský. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2009, s. 53. ISBN 978-80-7162-769-2

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mons. Viliam Judák: "Chrámy s titulom basilica minor na Slovensku." In: Pútnik svätovojtešský : Kalendár na rok 2010. Zostavili Mária Vyskočová a Slavomír Ondica. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2009, s. 34-53. ročník 138 ISBN 978-80-7162-769-2

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]