Rajecká Lesná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°02′40″S 18°38′07″V / 49,044444°S 18,635278°V / 49.044444; 18.635278
Rajecká Lesná
Frivald
obec
Rajecka Lesna.JPG
pohľad na obec
Pôvod názvu: Z nemeckého Freiwald
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Región Severné Považie
Časti Trstená
Rieky Lesnianka, Rajčanka
Nadmorská výška 508 m n. m.
Súradnice 49°02′40″S 18°38′07″V / 49,044444°S 18,635278°V / 49.044444; 18.635278
Rozloha 39,26 km² (3 926 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 199 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 30,54 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1413[1]/1474[2]
Starosta Peter Tarábek[3] (SNS)
PSČ 013 15
ŠÚJ 517925
EČV ZA
Tel. predvoľba +421-41
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Rajecká Lesná 82
E-mailová adresa info@rajeckalesna.info
Telefón +421 (0)41 5488 191
Fax +421 (0)41 5424 749
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Rajecká Lesná
Webová stránka: www.rajeckalesna.info
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Rajecká Lesná je obec na Slovensku v okrese Žilina. Rajecká Lesná je známe pútnicke miesto asi 26 km južne od Žiliny. V roku 1900 sa súčasťou obce stala osada Trstená.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v južnej časti Rajeckej kotliny, na západnom úpätí Lúčanskej Malej Fatry. Zástavba prebieha v údolí riečky Lesnianky, pravostranného prítoku Rajčanky, miestna časť Trstená sa rozkladá na opačnom, ľavom brehu Rajčanky, asi 0,5 km severozápadne. Medzi oboma časťami vedie okrajom obce spojnica Žiliny a Prievidze, cesta cesta I/64, z ktorej odbočuje cesta III. triedy 2111, obsluhujúca jej územie. Asfaltová cesta vedie až do rekreačnej lokality Žiar v Rajeckolesnianskej doline, poľnou cestou je dostupná aj susedná obec Ďurčiná. Na západnom okraji obce je vybudovaný výrobný závod spoločnosti Kofola.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia dochovaná písomná zmienka o osade „Friwald“ pochádza z listiny Stibora zo Stiboríc, ktorý v roku 1413 udelil v nej za verné služby dedičné richtárstvo Michalovi Valachovi. Keďže urbársky súpis Lietavského panstva Frivald v roku 1393 nespomína, vznik obce sa datuje medzi roky na prelome 14. a 15. storočia. Z názvu obce, pochádzajúceho z nemeckého „Freidwald“ (slobodný les alebo voľný les), možno usudzovať, že okolie bolo lesnatým územím bez zaťaženia platiť nejaké poplatky. Z roku 1536 pochádza zmienka o spustošení a vypálení obce cisárskym vojskom, ktoré obsadilo časť severozápadného Slovenska. V roku 1587 vydal Juraj Turzo darovaciu listinu pre Jána Frivaldského, ktorému potvrdil získanie dedičného richtárstva vo Frivalde, keďže rod Michala Valacha vymrel po meči. Lietavskému panstvu patrilo toto územie do roku 1626, kedy ho získala rodina Turzovcov, Frivaldskí si udržali dedičné richtárstvo až do zrušenia tohto inštitútu v 18. storočí.

Frivald je v písomnostiach hojne uvádzaný hneď po Rajci, čo napovedá o jeho význame. Kánonická vizitácia zo 17. storočia zaraďuje osadu Frivald medzi malé sídla, obkolesenú hustým lesom a prístupnú úzkou cestou. V roku 1625 tu vlastnili synovia Jána Frivaldského mlyn, pílu a sladovňu, od roku 1604 v osade stál majer, ktorý v roku 1627 získal od Turzovcov rod Révajovcov. V roku 1720 žilo vo Frivalde 18 roľníkov a v roku 1864 63 zemanov.

Odľahlá poloha obce spôsobovala pomalé prenikanie novodobých výdobytkov, aj preto sa zachovalo viacero dreveníc a najmä tradície. V súčasnosti je však už aj Frivald, medzičasom premenovaný na Rajeckú Lesnú, pomerne modernou obcou s rozvíjajúcim sa cestovným ruchom. Okrem turistov sem návštevníkov láka unikátny Slovenský betlehem a Bazilika Narodenia Panny Márie so sochou Frivaldskej Panny Márie zo 16. storočia. Frivald je významným pútnickým miestom, čomu slúž aj kalvária s krížovou cestou. Pôvodne stál v obci stredoveký kostolík z konca 13. storočia, z ktorého sa zachovala už len svätyňa.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]