Bitarová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°12′28″S 18°40′17″V / 49,207778°S 18,671389°V / 49.207778; 18.671389
Bitarová
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Región Horné Považie
Nadmorská výška 380 m n. m.
Súradnice 49°12′28″S 18°40′17″V / 49,207778°S 18,671389°V / 49.207778; 18.671389
Rozloha 3,64 km² (364 ha) [1]
Obyvateľstvo 739 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 203,02 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1393
Starosta Zdenko Klimík[3] (nezávislý)
PSČ 010 04 (pošta Žilina 4)
ŠÚJ 547522
EČV ZA
Tel. predvoľba +421-41
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Bitarová 94
010 04  Žilina 4
E-mailová adresa obec.Bitarova@gmail.com, podatelna.Bitarova@gmail.com
Telefón 566 26 51
Fax 500 72 43
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Bitarová, Žilina District
Webová stránka: obecBitarova.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Bitarová je obec na Slovensku v okrese Žilina.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Územie obce Bitarová leží v západnej časti Žilinskej kotliny v úvalovitej doline Bitarovského potoka. Takmer odlesnený pahorkovitý povrch chotára s močaristými úvalinami a plochými chrbtami tvorí treťohorný flyš na stráňach ílovitých hlín. Má hnedé lesné pôdy. Malé lesné plochy sú na juhozápade a severovýchode obce. Nadmorská výška stredu obce je 380 metrov a v chotári 670 až 506 metrov.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Obec má mierne teplé a vlhké podnebie. Priemerná ročná teplota je okolo 8°C, januárová – 3 °C až – 4 °C, júlová sa pohybuje okolo 18 °C. Obdobie bez mrazov trvá asi 200 dní, naproti tomu obdobie s priemernou dennou teplotou pod 0 °C trvá približne 60 dní. Priemerný ročný úhrn zrážok predstavuje 700 – 800 mm. Z hľadiska klimatického je územie s vyššími priemernými teplotami, so suchým podnebím a chladnou zimou.

Živočístvo[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť obce Bitarová nie je bohatá na živočíchy. Z divožijúcich možno spomenúť jaštericu obyčajnú, skokana štíhleho, srnca hôrneho a viaceré druhy chrobákov. Na jar a v jeseni vedie cez Bitarovú migračná cesta vtáctva.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Sídlo lužickej a púchovskej kultúry z mladšej doby bronzovej a slovenský mohyľník z doby Veľkomoravskej ríše – to sú prvé znaky osídlenia na území obce Bitarová.

V čase raného feudalizmu obec patrila do provincie Vág a jej územie bolo spolu s celou priľahlou oblasťou pripojené k Uhorsku ku koncu 11. storočia. Po prvýkrát sa Bitarová oko obec spomína v roku 1393, ale dá sa predpokladať, že je omnoho staršia. Jej vznik sa môže datovať na začiatok 13. storočia. Bola časťou panstva Lietava.

Názov obce Bitarová pochádza vraj z mena Bitter. Bitter žil v 13. storočí a za svoje služby dostal od zemepána právo založiť osadu.

V období vlády Jozefa II. (1780 – 1790), obec patrila do komitátu Trenčín, bola súčasťou nitrianskeho dištriktu, Trenčianskej stolice a Trenčianskej župy. Po vzniku prvej Československej republiky patrila Bitarová do okresu Žilina a do bánovského obvodného notariátu v Žiline.

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Ako už bolo spomenuté, názov obce pochádza od jej zakladateľa Bittera. V priebehu rokov však prešiel mnohými zmenami. V roku 1393 to bola Bytterfolna, v roku 1474 Bytharow, v roku 1598 opäť Bitharowa, v roku 1773 Bittarowa, maďarský názov Bittarova alebo Bitérfolva. Od roku 1920 až do dnešných čias sa obec nazýva Bitarová.

Podľa urbára z roku 1417 bol lietavským panstvom ustanovený dedinský richtár. Za vernosť panstvu Lietava, 6. februára 1623 udelila hrabienka Alžbeta z Csobora, ktorá bola hrabienkou z Oravy, zo stolice oravskej Lietavy, doživotné richtárstvo p. Labudovi. Taktiež mu bol a aj jeho potomkom pridelený majetok do doživotného vlastníctva.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Bitarová mala v roku 1594 10 domov, v roku 1720 12 daňovníkov, v roku 1784 34 domov, 36 rodín a 225 obyvateľov. V roku:

Zachované správy svedčia o tom, že od prvopočiatkov feudálneho osídlenia sa obyvateľstvo venuje poľnohospodárstvu. Prejavuje sa to v dokladoch o pozemkovom vlastníctve z roku 1604, v urbárskych listinách z roku 1623 a v ďalších listinách. Obyvatelia obce sa však zaoberali aj prácou v lesoch, včelárstvom, ovčiarstvom a v 17. storočí sa v Bitarovej rybárčilo, pretože sa tu nachádzali rybníky na chov kaprov.

Bitarová bola hromadná dedina so znakmi nepravidelnosti. Staršie domy boli zrubové, priestorové a kryté slamou. Sýpky zrubové s voľne nasadenou strechou. V prvej tretine 20. storočia ich vymenili domy murované a trojpriestorové.

Podľa urbára z roku 1539 mala Bitarová 7 sedliakov, 5 roľníckych usadlostí, 6 bezroľníckych domov a jeden fojt. Z toho obdobia pochádza aj pridomové hospodárstvo, o čom svedčia aj naturálne povinnosti. Na jednu sesiu, t. j. udalosť, bolo treba odovzdať 1 culubus pšenice, 1 culubus jačmeňa a ovsa, 2 horce chmeľu, ďalej ročne 4 sliepky, 2 husy a donácie pre pánsku kuchyňu. Je zaujímavé, že už v tomto čase sa na území Bitarovej pestoval chmeľ. V súčasnosti sa chmeľ nepestuje. V roku 1589 na hospodárskom majetku panstva Lietavského hradu boli domy pre služobníctvo, hospodárske budovy, ovocné záhrady, chmeľové plantáže, orné zeme, dobytok a hydina. V rybníkoch sa chovali kapre. V tomto období vznikol na území obce Bitarová majer.

Podľa účtovnej knihy z roku 1604 začali prenajímať ľuďom, obyvateľom obcí pozemky za určité poplatky, dávky a služby poskytované hradnej správe. Ako dávky ľudia odovzdávali pšenicu, jačmeň, ovos, múku, chmeľ, sliepky, husi, maslo, husie kože a podobne. Správcom majetku bol šoltýs, ktorého vymenoval zemepán. Mal právo súdiť a riadiť poddaných a rozhodovať nad nimi.

V roku 1626 mala Bitarová fojta Juraja Labudu, ktorý bol povinný odovzdávať panstvu za dedinu kapre, soľ, obilie a tiež mal povinnosť dávať produkty z chovu oviec.

Sedliaci v Bitarovej:

  • Jurit Klimo, Juro Drdák, Kubo Smieško

Hoferi:

  • Jurit Skypala, Matej Gašperec, Jurit Hlovolit, Jano Kada, Michal Klimo, Gašper Klimo

Spoločne platili dlh svätojúrsky, t. j. 25 – 75 dechtárov, a dlh svätomichalský, t. j. 6 júr sena, 2 merice žita, 2 merice jačmeňa, 2 merice ovsa, 12 husí, 4 kury, 50 vajec. Hotové peniaze 25 dechtárov.

Za vlády Zápoľovcov v rokoch 14871540 bola dedina spustošená a na hospodárskom poklese. Podľa prvých písomností bola oblasť Bitarovej zničená aj počas vpádu Tatárov v roku 1243.

16. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

V prvej polovici 16. storočia je každá usadlosť pod vplyvom tureckého nebezpečenstva povinná vydať jedného muža na šesť neskôr na dvanásť dní prác ročne na stavby a zabezpečenie pevnosti hradu. Je povinná vydať jeden povoz do tábora.

V roku 1526 podľa zákona musí každý schopný poddaný ísť do boja osobne. Ľud tiež musel prispievať na stavbu kostola.

18. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé zápisy v matrike lietavskej fary sú z roku 1725. Prvým zapísaným občanom v Bitarovej je Sutana Katyanska dňa 19. januára 1725. V tomto roku sa v Bitarovej narodilo 6 detí, a to 6. júla Adam Kada, 29. augusta Catterina Labuda a 29. septembra Chovonska (zapísaní).

19. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

V matrike sú odpisy rodných listov, záznamy o príjmoch, o cholere, o birmovcoch v roku 1828, 1841, 1859 a 1897. V čase cholery, ktorá obec postihla v rokoch 1831 – 1836 zahynulo 58 ľudí.

Zo súdnych sporov je najzaujímavejší protest obyvateľstva obce Bitarovej z roku 1873 k hlavnému županovi Trenčianskej stolice proti násilnému vykonávaniu komasácie žilinským mešťanom Karolom Ďurišom. Ďalší spor medzi spolumajiteľmi panstva Lietava a obce Bitarová o usporiadaní urbárstva, oddelenie pasienkov a vyčlenení lesov v roku 1853 – 1872.

obecná pečať[upraviť | upraviť zdroj]

Dodatkom o charaktere obce bola aj obecná pečať. Na pečati obce Bitarovej použitej na listinách v rokoch 1855 – 1870 je halúzka, rastlinka so šiestimi širokými listami. Je to dosť primitívna práca. Nad ňou v oblúku sa nachádza legenda „ Sigiel – Bittarova“. Rozmery pečate sú 24 x 30 mm.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.