Žilinský kraj
O rovnomennom kraji z minulosti pozri Žilinský kraj (1948 – 1960).| Žilinský kraj | |||
| kraj | |||
 | |||
|
|||
| Štát |  Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Krajské mesto | Žilina | ||
| Najvyšší bod | Kriváň | ||
| - výška | 2 494,7 m n. m. | ||
| Najnižší bod | Váh pri obci Maršová-Rašov | ||
| - výška | 285 m n. m. | ||
| Rozloha | 6 808,45 km² (680 845 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 686 063 (31. december 2024) [2] | ||
| Hustota | 100,77 obyv./km² | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| ISO 3166-2 | SK-ZI | ||
| RŠÚJ 3 (NUTS 3) | SK031 | ||
| Počet okresov | 11 | ||
 Okresy v Žilinskom kraji | |||
 Interaktívna mapa Žilinského kraja
| |||
| Commons: Žilina Region | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Žilinský kraj je kraj na severe stredného Slovenska. Rozlohou je 3. najväčší na Slovensku a tvorí 13,8 % jeho územia. Hraničí s Českom (Moravsko-sliezsky a Zlínsky kraj) na severozápade, na severe s Poľskom (Sliezske a Malopoľské vojvodstvo), na východe s Prešovským krajom, na juhu s Banskobystrickým krajom a na juhozápade s Trenčianskym krajom.
Erb Žilinského samosprávneho kraja
[upraviť | upraviť zdroj]Žilinský samosprávny kraj sa rozkladá na časti územia historickej Trenčianskej stolice, ktorej súčasťou bol kedysi aj región Žiliny a Kysúc a na území historickej Liptovskej stolice, Turčianskej stolice a Oravskej stolice, preto je členený na štyri polia čerpajúce z erbov historických vyšších samosprávnych celkov.
V prvom poli je dvojitý kríž z erbu Žiliny, pochádzajúceho z 13.storočia. Na odlíšenie od mestského erbu je toto znamenie sprevádzané dvoma jedľovými vetvičkami. Tento motív, ktorý sa vyskytuje vo viacerých starých obecných pečatiach, okrem iného aj v najstaršej pečati Čadce z roku 1734, zastupuje región Kysúc. Zlato-zelené sfarbenie má svoj pôvod v historickom erbe Žiliny. V druhom modrom poli je derivát erbu niekdajšej Liptovskej stolice, udelený roku 1680. V treťom poli heraldický motív troch ruží korení v erbe niekdajšej Turčianskej stolice, udelený jej roku 1709. Vo štvrtom poli je heraldický motív erbu niekdajšej Oravskej stolice udelený v roku 1669.
Podrobný opis erbu:
- V prvom zelenom poli dvojitý kríž s koreňmi sprevádzaný hore po bokoch dvoma jedľovými ratolesťami – všetko zlaté.
- V druhom modrom poli zlatou korunou prepásaný strieborný smrek, vyrastajúci zo strieborného skalnatého brala.
- V treťom modrom poli tri zlatostredé a zlatokališné ruže (2,1), strieborná prevýšená dvoma červenými.
- Vo štvrtom zelenom poli nad strieborným zvlneným pruhom kráčajúci zlatý medveď v striebornej zbroji.
Demografia
[upraviť | upraviť zdroj]K 21. máju 2011, bolo na území Žilinského kraja 144 948 domov, t.j. 13,5 % z celkového počtu domov na Slovensku (z toho 120 788 obývaných, t.j. 83,3 %). Žilinský kraj bol v počte domov na druhom mieste za Nitrianskym krajom (podiel 16,2 %). Spomedzi okresov kraja najvyšší počet domov sa nachádzal v Žiline 20,3 % a najmenej v Turčianskych Tepliciach 3,3 %. Obývaných domov bolo v okrese Žilina 21,1 % z úhrnu za kraj a v Turčianskych Tepliciach 3,2 %.[4]
Geologická charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Celé toto hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do Západných Karpát. Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v paleogéne. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské sedimenty, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Rieka Váh územie nápadne rozdeľuje na dve časti:
- severná zahŕňa pohoria: Tatry, Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Chočské vrchy, Krivánska Fatra, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Javorníky
- južná zahŕňa pohoria: Nízke Tatry, Veľká Fatra, Lúčanská Fatra, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Po páde Veľkomoravskej ríše v roku 907, ku ktorej územie patrilo, bolo od 12. storočia prakticky až do roku 1918 súčasťou uhorského kráľovstva. V 13. storočí na obranu proti mongolským nájazdom bola vybudovaná sieť hradov (Hričov, Považský, Košecký, Lietavský, Strečniansky). 16. storočie znamenalo pre miestnych obyvateľov chudobu a strach, hlavne pred tureckou okupáciou a živelnými pohromami. Ku koncu 19. storočia tu bola zavedená železnica a v údolí Váhu začal prekvitať priemysel.
Historické oblasti
[upraviť | upraviť zdroj]Okresy
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – SR-oblasť-kraj-okres, m-v [om7015rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – SR-oblasť-kraj-okres, m-v (ročne) [om7102rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2023-09-27]. Dostupné online. Archivované 2021-10-22 z originálu.
- ↑ Domy v Žilinskom kraji podľa výsledkov SODB 2011 [online]. Žilina: Štatistický úrad SR, 14. 6.2013 [cit. 2013-12-29]. Dostupné online Archivované 2013-11-13 na Wayback Machine
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žilinský kraj
