Oravská Magura

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Oravská Magura
pohorie
Oravská Magura (Slovakia).jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský
Región Orava
Okresy Námestovo, Dolný Kubín
Nadradená
jednotka
Stredné Beskydy
Susedné
jednotky
Oravské Beskydy
Západné Tatry
Oravská vrchovina
Malá Fatra
Chočské vrchy
Skorušinské vrchy
Podradené
jednotky
Paráč
Kubínska hoľa
Budín
Najvyšší bod Minčol
 - výška 1 394 m n. m.
Najnižší bod hladina Oravy
 - výška 445 m n. m.
Oravská Magura, zvýraznená červenou farbou
Oravská Magura, zvýraznená červenou farbou
Wikimedia Commons: Oravská Magura

Oravská Magura je pohorie ležiace na Orave. Najvyšším vrcholom pohoria je Minčol vysoký 1 394 metrov. Ďalšími významnejšími vrcholmi sú Paráč (1 325 m), Budín (1 222 m) a Magurka.

Pohorie patrí do časti Vonkajších západných Karpát s názvom Stredné Beskydy. Oravská Magura sa delí na tri samostatné geomorfologické podcelky. Sú to Paráč, Kubínska hoľa a Budín. Oravská Magura je ohraničená zo severu Beskydskou vrchovinou a kotlinou, na východe Skorušinskými vrchmi a na západe Malou Fatrou. Na juhu susedí s vápencovým pohorím – Chočskými vrchmi. Od tých je však ešte oddelená nevýrazným pásmom Oravskej vrchoviny.

Masív Oravskej Magury je budovaný predovšetkým pieskovcami. Povrch je pokrytý hustými lesmi, kde prevažuje smrek a buk lesný. Špecialitou tohto pohoria sú aj veľké porasty briez a predovšetkým liesok. Najvýznamnejšími turistickými strediskami sú Tvrdošín, Zázrivá a Dolný Kubín. Pohorie patrí do povodia rieky Orava, ktorá sa vlieva do Váhu.

Geomorfológia pohoria[upraviť | upraviť zdroj]

Hrebeň je orientovaný zväčša východo-západným smerom. Začína na pobreží Oravskej priehrady a cez tri geomorfologické podcelky (Budín, Kubínska hoľa a Paráč) po 51 km končí prechodom do Kysuckej vrchoviny v sedle neďaleko vrcholu Javorinka (1 210 m n. m.). Takmer celý hrebeň (92%) prebieha nad hranicou 1 000 m n. m. okrem sedla Príslop (815 m n. m.) a malého 300 m úseku v sedle pod Magurkou (992 m n. m.).

Z hrebeňa vychádzajú malá krátke dolinky až na západnú časť pohoria, kde vybiehajú výraznejšie rázsochy tvoriace väčšie doliny. Medzi najväčšie z nich patrí Hruštínská dolina, Zázrivská dolina, Lomnianska dolina, Zimná dolina a dolina Novej rieky. Pohorie pretína jediná celoročne a bez obmedzení zjazdná cesta, a to v sedle Príslop (815 m n. m.) cesta I. triedy 78, ktorá spája hornú Oravu s dolnou. Neďaleko tohto sedla, v lokalite poľana vedie hranica medzi podcelkami Budín a Kubínska hoľa.

Ďalšími sedlami v Oravskej Magure s vyššou prominenciou ako 100 metrov sú (smer zo Z na V):

  • sedlo Hoľa (1 070 m n. m.) na hlavnom hrebeni. Vedie cezeň v zime nezjazdná cesta medzi obcami Zázrivá a Oravská Lesná.
  • sedlo pod Paráčom (1 093 m n. m.) spája dolinu Novej rieky a Zimnú dolinou a vedie cezeň lesná cesta.
  • sedlo Lomnianska priehyba (1 003 m n. m.) spája Lomniansku dolinu (obec Lomná) a Zimnú dolinu (Or. Lesná). Vedie cezeň lesná asfaltová cesta.
  • sedlo Vasiľovská hoľa (1 109 m n. m.) spája Hruštínskú dolinu (obec Hruštín) a Zázrivskú dolinu (obec Zazrivá) žltou turistickou trasou.

Vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vrcholov v Oravskej Magure

Pohorie ma plynulý charakter hrebeňa s viacerými pomenovanými nízkymi vyvýšeninami (kótami), ktoré netvoria samostatné vrcholy. Aj preto je dôležité okrem nadmorskej výšky prihliadať na prominenciu a dominanciu vrcholu.

Vrcholy Oravskej Magury nad 1 000 m n. m. (prominencia nad 30 metrov a dominancia nad 3%)

# Vrchol Výška Dominancia Prominencia Kľúčové sedlo Materský vrchol Izolácia Ultra1000
1. Minčol 1 396 m 39,5% 550 m Jasenovská Pilsko 11,3 km Áno
2. Paráč 1 325 m 16,3% 216 m Vasiľovská hoľa Minčol 06,3 km Áno
3. Príslopec 1 258 m 3,3% 42 m sedielko medzi Paráčom a Príslop Paráč 01,8 km
4. Budín 1 222 m 33,3% 407 m sedlo Príslop Minčol 12,9 km Áno
5. Javorinka 1 210 m 11,5% 140 m sedlo Hoľa Paráč 04,1 km Áno
6. Kykuľa 1 204 m 6,1% 74 m Lesnianska priehyba Paráč 00,8 km
7. Nový vrch 1 193 m 8,3% 99 m Krušetnická priehyba Paráč 01,3 km
8. Štíbeľ 1 167 m 14,2% 166 m Lomnianska priehyba Príslopec 02,6 km Áno
9. Magurka 1 112 m 10,3% 115 m sedlo pod Magurkou Budín 03,0 km Áno
10. Pálenica 1 095 m 4,4% 48 m pod Príporom Budín 02,8 km
11. Javorový vrch 1 076 m 10,2% 110 m sedlo pod Magurkou Budín 02,3 km Áno
12. Surový vrch 1 057 m 3,2% 34 m Lesnianska hoľa Kykuľa 00,5 km

Hole[upraviť | upraviť zdroj]

Krušetnická hola v roku 1950, v súčasnosti je zalesnená

Jedinečným krajinným prvkom pohoria sú tzv. hole (horské pasienky), ktoré sa tu nachádzajú v takej hustote ako v žiadnom inom pohorí na Slovensku. Dnes sú niektoré z nich kvôli svojmu jedinečnému fytogeografickému zloženiu chránené (územie európskeho významu – Natura 2000) a tam kde treba, sú predmetom aktívneho manažmentu ochrany. Predmetom ochrany sú tu kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte. Pri Lomnianskej a Lesnianskej holi aj podhorské kosné lúky. Menoslov jednotlivých holí (smer zo S na J):

  • Lomnianska hoľa (Natura 2000) – nachádza sa na JV svahoch Štíbeľa (1 167 m n. m.) v katastrálnom území obce Lomná a Or. Lesná.
  • Klinianska hoľa – nachádzala sa na západnej rázsoche Štíbeľa (1 167 m n. m.). Jej súčasný pokryv tvori súvislý mladý les.
  • Krušetnická hoľa – nachádzala sa na severnom svahu Nového vrchu (1 193 m n. m.). Jej súčasný pokryv tvori súvislý mladý les. (Krušetnická hoľa na historickej ortofotomape)
  • Lesnianska hoľa (Natura 2000) – nachádza sa v okolí a medzi vrchmi Kykuľa (1 204 m n. m.) a Surový vrch (1 057 m n. m.) v katastrálnom území obce Or. Lesná.
  • Hruštínska hoľa (Natura 2000) – nachádza sa na začiatku východnej rázsochy hrebeňa vychádzajúcej z Príslopca (1 258 m n. m.) v katastrálnom území obce Lomná a Hruštín.
  • Bzinská hoľa – dnes už zväčša zalesnená hoľa nachádzajúca sa na hlavnom hrebeni medzi Príslopcom a Vasiľovským sedlom.
  • Babinska hoľa – nachádza sa na hrebeni v podcelku Budín. Dnes je zachovaný hôľny charakter len na severnej časti patriaceho do katastra Babína.
  • Vasiľovská hoľa (Natura 2000) – nachádza sa v hrebeňovom okolí Vasiľovského sedla (1 109 m n. m.) v katastrálnom území obce Zázrivá a Hruštín.
  • Mokraďská hoľa – nachádza sa v okolí kóty dva pne v strede hrebeňa podcelku Kubínska hoľa. Dnes je zachovaný hôľny charakter len na severnej časti.
  • Kubínska hoľa (Natura 2000, pod názvom pramene Hruštínky) – nachádza sa na východných svahoch Minčoľa (1 396 m n. m.) pozdĺž hlavného hrebeňa.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Celé pohorie patrí do povodia rieky Orava. Prakticky všetky severne orientované svahy pohoria odvodňuje jej hlavná zdrojnica Biela Orava prameniaca na západných svahoch Paráča (1 325 m n. m.). Jej najväčšími prítokmi z pohoria od jej prameňa sú Nová rieka, Zimná Voda, Lomnica a Hruštínka. Južné orientované svahy odvodňujú krátke potoky, ktoré sa priamo vlievajú do Oravy. Najväčším takýmto potokom je Ráztoka. Výnimkou je rieka Zázrivka, ktorá odvodňuje južne svahy Paráča a po nabratí niekoľkých prítokov z Kysuckej vrchoviny a Malaj Fatry ústí do rieky Oravy v obci Párnica.

Významným krajinným prvkom pohoria sú močaristé zamokrené lúky (PR Dubovské lúky na západných svahoch Minčoľa) prechádzajúce až do vrchovísk (typ rašeliniska). V pohorí sa nachádzajú na plytkých zníženinách, v okolí pramenisk a v okolí horného toku Bielej Oravy. Sú zásobované povrchovými vodami a zrážkami. Zaujímavosťou je Puchmajerovej Jazierko nachádzajúce sa v pramennej oblasti Hruštínky na severných svahoch Minčoľa (1 396 m n. m.). Okrem neho ďalším významnejším jazerným prvkom v pohorí je MVE Lomná a VN Orava.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Severná časť podcelku Paráč je považovaná za najchladnejšiu osídlenú oblasť na Slovensku s ročným priemerom teploty 6 °C. Vo všetkých mesiacoch od apríla do januára sú najnižšie namerané teploty na Slovensku viazané na meteorologickú stanicu v Oravskej Lesnej (2. apríla 2013 – 17,3 °C; 15. mája 1954 – 8,8 °C; 2. júna 1977 – 5 °C; 13. júla 1968 – 1,4 °C; 23. augusta −4 °C; 29. septembra -7,8 °C; 28. októbra 1991 – 18,7 °C; 23. novembra 1988 – 28,6 °C; 25. decembra 1961 – 35,2 °C a 27. januára 1954 – 37,1 °C).

Utorok 16. januára 1968 o 10:15 spadla na juhozápadnom svahu Minčoľa v oblasti Kubínska hoľa lavína, ktorá zasypala 50 účastníkov stredoškolského lyžiarskeho zájazdu z Brna (6 mŕtvych). Lavína sa samovoľne uvoľnila vo výške 1 320 m n. m. Hrúbka odtrhu bola 1,5 až 2,5 m, jeho šírka aj šírka nánosu 500 m. Lavínová dráha mala dĺžku 1 200 m s objemom snehu 300 tisíc m³.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Atlas krajiny SR na geo.enviroportal.sk
  2. Definícia prominencie a súvisiacich pojmov na peaklist.org
  3. Mapový portál Slovenska na mapy.cz
  4. Mapový portál biomonitoringu
  5. Geoportál Natura 2000 na Slovensku
  6. Dokument o lavíne na Kubínskej holi na youtube.com
  7. Článok o lavíne v Oravskej Magure na hnonline.sk
  8. Teplotné rekordy na Slovensku
  9. Klimatické údaje na Slovensku na shmu.sk

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 49°17′59″S 19°21′27″V / 49,299785°S 19,357541°V / 49.299785; 19.357541