Oravská priehrada

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°22′56″S 19°33′28″V / 49,382149°S 19,557724°V / 49.382149; 19.557724
Oravská priehrada
vodná nádrž
Slovakia Orava 3.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský kraj
Okresy Námestovo, Tvrdošín
Súradnice 49°22′56″S 19°33′28″V / 49,382149°S 19,557724°V / 49.382149; 19.557724
Zdrojnica Orava
Hĺbka 38 m
Objem 350 mil, 
Rozloha 35 km² (3 500 ha)
Nadmorská výška 601 m n. m.
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Orava Reservoir
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Pamätný kameň
Orava

Vodná nádrž Oravská priehrada je súčasťou vodného diela Orava (súčasťou je aj vyrovnávacia nádrž Tvrdošín), vybudovaného na sútoku Bielej a Čiernej Oravy. Nachádza sa na severe Slovenska, v rovnomennom regióne.

Oravská priehrada je najväčšou priehradou na Slovensku. Do roku 1993 bola za najväčšiu (objemom vody) považovaná Liptovská Mara, ktorá obsiahne 361,9 milióna metrov kubických, čo ju robilo víťazom nad oravskými 350 miliónmi kubíkov. Tento údaj však pochádzal ešte z roku 1953, keď Oravu zamerali a do pasportov jej zapísali číslo 350. Nové zameranie v roku 1993 ale zistilo, že Oravská priehrada je väčšia: jej objem je 375,2 miliónov m3 pri kóte 603 metrov nad Baltským morom po vyrovnaní. Takže Oravská priehrada je najväčšia na Slovensku – a to aj rozlohou, aj objemom.

Základné údaje:

  • rozloha pri plnom napustení: 35 km2
  • objem vody: 375,5 mil. m3[1]
  • priemerná hĺbka: 15 m
  • maximálna hĺbka pri priehradnom múre: 38 m

Prvé práce na projekte sa začali presne 24. júla 1941 a do prevádzky bola priehrada pustená v roku 1954. Po napustení ostali pod vodnou hladinou obce Slanica, Osada, Hámre, Ľavkovo, Ústie, dolná časť obce Bobrov a 2/3 Námestova. Práve preto sa v Námestove nenachádza historické centrum mesta. Nad hladinou ostal po zatopenej obci Slanica malý vrch, čím vznikli Slanický ostrov nazývaný aj Ostrov umenia a Vtáčí ostrov, ktoré sú pri nízkej hladine vody spojené úzkym prechodom.

Priehrada so svojimi brehmi a ostrovmi patrí k najvýznamnejším lokalitám výskytu vodných vtákov na Slovensku, leží na migračnej trase vodného a pri vode žijúceho vtáctva v cezhraničnej polohe pri hraniciach s Poľskom.

História budovania Oravskej priehrady[upraviť | upraviť zdroj]

Oravská kotlina, v ktorej ležali obce Slanica, Ľavkovo, Ústie, Osada a Oravské Hámre bola už v časoch valaskej kolonizácie v 16. storočí značne odlesnená a počas prudkých lejakov silný prúd vody v rieke Orava ohrozoval ľudské obydlia a polia. V snahe využiť tento nespútaný živel boli vypracované viaceré projekty na výstavbu priehrady. Prvý vznikol už v časoch Uhorska v roku 1870, kedy bola vypracovaná štúdia a projekt železobetónovej priehrady na Orave. Ďalší projekt priehrady bol vypracovaný počas prvej svetovej vojny. V období prvej republiky bol zahrnutý do vodohospodárskeho plánu rieky Váh. Po skončení druhej svetovej vojny bol v oblasti uskutočnený aj prvý rozsiahly geologický prieskum. Odborníci odporučili vybudovať zemnú hrádzu, ktorú však Ministerstvo verejných prác v Prahe zamietlo pre nedostatok skúseností. Zemnú hrádzu preto opäť nahradil ďalší projekt betónovej priehrady.

K prvému výkopu základov došlo 11. októbra 1941. Práce na stavbe však nepokračovali, pretože vznikol celý rad problémov v súvislosti s objavením minerálnej vody, ktorá rozleptávala betón. Ďalšie problémy boli spojené so zlomovou poruchou v podloží, vyplnenou mäkkou ílovou, neúnosnou zeminou. Následne došlo k opätovnému prepracovaniu projektov a na základe nového projektu z roku 1943 sa začalo s betónovaním jamy. Napriek všetkým ťažkostiam stavbu vodného diela slávnostne dokončili a prvá turbína bola spustená 2. mája 1953. S dokončovaním stavebných prác sa pokračovalo až do roku 1954.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Oravská priehrada patrí medzi obľúbené turistické strediská. Každoročne sem prichádzajú tisícky turistov. V lete je turistami najvyhľadávanejšia južná a západná časť priehrady. V zimných mesiacoch je v obdobiach silných mrazov využívaná nielen domácim obyvateľstvom na rozvíjanie zimných športov a na prechádzky po zamrznutej vodnej ploche.

Na jej brehoch je viacero rekreačných oblastí s možnosťami kúpania, jachtingu, vodného bicyklovania, člnkovania, windsurfingu, iných vodných športov a atrakcií. Ubytovanie poskytujú ubytovacie zariadenia v meste Námestovo alebo niekoľko hotelov, množstvo chát a miest určených na kempovanie v tesnej blízkosti brehov priehrady. V lete sa organizujú vyhliadkové plavby loďou okolo ostrova. Najvýznamnejšími rekreačnými strediskami sú Slanická Osada, Prístav, Studnička a pláže pri Námestove.

Na Slanickom ostrove umenia, ktorý je pozostatkom zaplavenej obce Slanica, sa nachádza slanický rímskokatolícky Kostol Povýšenia svätého Kríža postavený v 18. storočí a lapidárium. V súčasnosti je v kostole inštalovaná stála expozícia oravského ľudového umenia, plastiky a maľby a občasne sú v ňom organizované slávnostné koncerty.

Pre rybárov nádrž ponúka pestrý lov sladkovodných rýb najmä zubáča, kapra, šťuky a hlavátky, no vyskytujú sa tu i úhory, či sumce. Vo vtoku rieky Oravy je obľúbený lov jalcov.

Lode[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1958 do 1989 premávala na priehrade loď Žilina.

Elektráreň[upraviť | upraviť zdroj]

Elektráreň

Súčasťou akumulačnej nádrže je aj vodná elektráreň , vybudovaná vo vzdialenosti 12m pod priehradným múrom. Voda sa privádza k dvojici kaplanových turbín dvomi prívodnými potrubiami s priemerom 4,5m. Elektráreň bola uvedená do prevádzky v roku 1953. Jej inštalovaný výkon je 21,75 MW a prietok 2 × 50 m³/s. Ročná výroba elektrickej energie dosahuje priemerne 31 GWh.[2]

Vodná elektráreň

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. WWW.SEAS.SK, © Slovenské elektrárne |. Najväčšia aj najobjemnejšia. Taká je Oravská priehrada [online]. www.seas.sk, [cit. 2018-09-24]. Dostupné online.
  2. VE Orava Slovenské elektrárne, apríl 2011.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]