Preskočiť na obsah

Zoznam elektrární na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Atómová elektráreň Mochovce

Zoznam predstavuje súhrn významných elektrární na území Slovenska.

Výroba elektrickej energie

[upraviť | upraviť zdroj]
Produkcia elektrickej energie na Slovensku podľa zdroja 2019

Viac ako polovica (56,9 %) elektrickej energie na Slovensku pochádza z atómových elektrární, 16,8 % produkujú vodné elektrárne, 12,8 % tepelné a 13,6 % pochádza z iných zdrojov (paroplynové, fotovoltické (solárne), veterné).[1] Hlavným výrobcom elektrickej energie je akciová spoločnosť Slovenské elektrárne, ktorá prevádzkuje 2 jadrové, 2 uhoľné, 35 vodných a 2 fotovoltické elektrárne.[2] Z hľadiska primárnych energetických zdrojov pochádzalo v roku 2014 najviac energie z jadrového paliva (50 %), nasledovala voda (15 %), obnoviteľné zdroje (15 %, z toho slnečná energia 7 %, biomasa, bioplyn a voda /malé vodné elektrárne/ po 2 % a iné zdroje), uhlie 12 %, zemný plyn 7 % a iné zdroje 3 %.[3] V slovenských elektrárňach pochádza z jadra 71,3 %, z vody 19,3 % a z uhlia a biomasy 9,4 % energie.[4]

Z celkového objemu spotreby na Slovensku v roku 2014 vo výške 28 355 GWh dodali Slovenské elektrárne (SE) 22 105 GWh, zvyšnú časť dodali iní výrobcovia a 1 101 GWh spotreby tvoril dovoz zo zahraničia. Inštalovaný výkon jednotlivých typov elektrární spravovaných SE a objem ich výroby v roku 2022:[5]

Typ Inštalovaný výkon

(MW)

 Podiel v percentách
Jadrová elektráreň 2002,88 48,33 %
Tepelná elektráreň 486 11,7 %
Vodná elektráreň 1653,02 39,89 %
Fotovoltika 1,9 <0,1 %
Spolu 4143.8 100 %

Po dostavbe 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach v roku 2023 a 2025 bude inštalovaný výkon jednotlivých typov elektrární spravovaných SE a objem ich výroby približne nasledovný:

Typ Inštalovaný výkon (MW) Podiel v percentách
Jadrová elektráreň 3002,88 58,38 %
Tepelná elektráreň 486 9,45 %
Vodná elektráreň 1653,02 32,14 %
Fotovoltika 1,9 <0,1 %
Spolu 5143.8 100 %

V roku 2016 bola spotreba elektrickej energie na Slovensku 30 103 GWh. Z toho 49,1 % dodali jadrové elektrárne. 17,7 % elektrárne na fosílne palivá. Z vodných elektrární bolo dodaných 16,1 % , z obnoviteľných 8,1% a ostatné zdroje dodali 0,3%. Importovaných bolo 2 651 GWh čo predstavuje 8,8%. Inštalovaný výkon elektrární na Slovensku bol v roku 2016 nasledovný:[6]

Typ Inštalovaný výkon (MW) Podiel v percentách
Vodné elektrárne 2537 32,3 %
Tepelné elektrárne 2476 31,5 %
Jadrové elektrárne 1940 24,7 %
Fotovoltika 530 6,8 %
Biomasa 224 2,9 %
Bioplyn 105 1,3 %
Vietor 3 0,1 %
Ostatné 33 0,4 %
Spolu 7848 100 %

V roku 2021 minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) zverejnil cieľ vyrábať do roku 2030 25 % energie z obnoviteľných zdrojov.[7] Po prepojení nových vedení medzi Slovenskom a Maďarskom v apríli 2021 bol zrušený tzv. „stop stav“ pre inštaláciu nových zdrojov elektrickej energie. Uvoľnených bolo 1 837 megawattov výroby. Budú rozdelené nasledovne: Stredoslovenská distribučná 587 MW, Východoslovenská distribučná 279 MW, Západoslovenská distribučná 478 MW a SEPS 493 MW. V pôsobnosti každej distribučnej spoločnosti by sa tak mohli postaviť veterné a fotovoltické elektrárne s výkonom 50 MW. Kapacita sa v prípade záujmu dá navýšiť do limitu 407 MW na celú elektrizačnú sústavu.[7]

Jadrové elektrárne

[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšia časť vyrobenej elektrickej energie na Slovensku v roku 2016, 14 774 GWh, pochádza z atómových elektrární.[6] V prevádzke sú elektrárne v Jaslovských Bohuniciach s inštalovaným výkonom 2 × 506 MW a Mochovciach s inštalovaným výkonom 2 × 470 MW. V rokoch 2006 a 2008 bola ukončená prevádzka 1. a 2. bloku (Bohunice V-1) s inštalovaným výkonom 2 × 440 MW, čo bolo jednou z príčin potreby dovozu elektrickej energie. Jadrová elektráreň Bohunice A1 s výkonom 150 MW bola v prevádzke v rokoch 1972-1979, kedy bola po havárii odstavená. V strednodobom horizonte sa pripravuje výstavba nových blokov, ktoré by nahradili súčasnú prevádzku a ktorých výkon môže dosiahnuť až 2400 MW.

Od júla 1998 sú v plnej prevádzke aj 2 bloky mochovskej elektrárne s inštalovaným výkonom po 470 MW. Tretí mochovský jadrový blok bol dokončený v roku 2023. Štvrtý mochovský jadrový blok bude dokončený v roku 2025.

Nový jadrový zdroj (NJZ) je pracovný názov projektu jadrovej elektrárne, ktorá má vyrásť na mieste odstavených blokov elektrárne V1 v lokalite Atómové elektrárne Bohunice na Slovensku. NJZ by výrazne prispel k energetickej sebestačnosti a nezávislosti Slovenska v čase keď sa bude blížiť koniec životnosti starších jadrových blokov.

Ďalšie potenciálne lokality na umiestnenie jadrových elektrární na Slovensku sú Vojany (v okrese Michalovce), Nováky, priestory U.S. Steel Košice, Kecerovce pri Košiciach, Žehňa pri Prešove, Báhoň pri Bratislave, Žiar nad Hronom.[8]

V minulosti bola pripravovaná aj tretia lokalita jadrovej elektrárne na Slovensku pri obci Kecerovce, 20 kilometrov od Košíc. Mala disponovať dvoma, neskôr štyrmi jadrovými reaktormi VVER s celkovým výkonom 4000 MW. Projekt bol zastavený po roku 1989. V roku 2008 bola lokalita znovu v pláne energetickej bezpečnosti pre reaktor s výkonom 1200 MW. Rozpočet bol stanovený na zhruba 3,8 miliardy eur. Kecerovce mali nahradiť stratené kapacity po odstávke Bohunic V2. V roku 2023 sa plánovaniu výstavby atómovej elektrárne opäť vrátilo Ministerstvo hospodárstva SR.[8]

Ďalšou pripravovanou atómovou elektrárňou bola Jadrová elektráreň s odberom tepla [JEOT] Báhoň s plánováným výkonom 2000 MW a dvomi reaktormi typu VVER-100.[9]

Názov Miesto Poloha Typ Kapacita (MWe) Prevádzka Poznámka
Jaslovské Bohunice[10]Jaslovské Bohunice48°29′30″S 17°40′22″V / 48,4916°S 17,6728°V / 48.4916; 17.6728KS 1501101972–1977odstavenie po nehode
48°29′30″S 17°40′22″V / 48,4916°S 17,6728°V / 48.4916; 17.6728VVER4401980–2006
48°29′34″S 17°40′37″V / 48,4927°S 17,6769°V / 48.4927; 17.6769VVER4401981–2008
48°29′49″S 17°41′30″V / 48,4970°S 17,6918°V / 48.4970; 17.6918VVER5051985-
48°29′49″S 17°41′35″V / 48,4969°S 17,6931°V / 48.4969; 17.6931VVER5051985-
AP1000 1250 2045 výstavba 2027-2045
Mochovce[11]Mochovce48°15′33″S 18°27′28″V / 48,2591°S 18,4578°V / 48.2591; 18.4578VVER4701998-
48°15′33″S 18°27′28″V / 48,2591°S 18,4578°V / 48.2591; 18.4578VVER4702000-
48°15′42″S 18°27′26″V / 48,2618°S 18,4573°V / 48.2618; 18.4573 VVER4712023-
48°15′42″S 18°27′26″V / 48,2618°S 18,4573°V / 48.2618; 18.4573 VVER471vo výstavbepredpokladané dokončenie v r. 2025

Tepelné elektrárne

[upraviť | upraviť zdroj]

Tepelné elektrárne dodali v roku 2016 do siete 5 319 GWh elektrickej energie.[6] Pod správou Slovenských elektrární je z toho dvojica tepelných elektrární, Elektráreň Nováky a Elektrárne Vojany. Elektráreň Nováky mala v 2 blokoch inštalovaný výkon 266 MW a okrem hnedého uhlia z baní v Novákoch a Handlovej spaľovala aj biomasu.[12] Elektrárne Vojany tvorili dve energetické výrobne, Vojany I s inštalovaným výkonom 2 x 110 MW ktorá spaľovala čierne uhlie a drevnú štiepku,[13] Vojany II s rovnakým výkonom ktorá spaľovala zemný plyn a predstavovala tzv. regulačnú elektráreň.[14]

Elektráreň Nováky ukončila svoju prevádzku 20. decembra 2023 a Elektrárne Vojany 26. marca 2024.

Názov Miesto Poloha Kapacita (MWe) Jednotky Palivo
Elektráreň Nováky[15]Nováky48°41′56″S 18°32′00″V / 48,6988°S 18,5334°V / 48.6988; 18.53342662hnedé uhlie, vykurovací olej, biomasa
Elektrárne Vojany[16]Vojany48°33′13″S 21°58′41″V / 48,5536°S 21,9781°V / 48.5536; 21.97812202čierne uhlie, vykurovací olej, zemný plyn, biomasa

Vodné elektrárne

[upraviť | upraviť zdroj]
Komplex PVE Čierny Váh

Sústava vodných elektrární v roku 2016 vyrobila 4 844 GWh elektrickej energie, čo predstavuje viac ako 16 % celkovej výroby.[6] Najvýkonnejšie elektrárne sú PVE Čierny Váh (735 MW) a Vodné dielo Gabčíkovo (720 MW), pričom nezastupiteľnú úlohu zohráva Vážska kaskáda s 22 vodnými dielami a inštalovaným výkonom 1 515 MW.[17] Okrem sústavy veľkých vodných diel sa buduje sieť malých vodných elektrární, ktoré využívajú najmä menšie vodné toky. Z veľkých priehrad sa ako záložný zdroj mochovskej elektrárne plánuje výstavba prečerpávacej elektrárne Ipeľ s inštalovaným výkonom do 600 MW. Hydroenergetický potenciál Slovenska je využívaný na úrovni 57,5 %.

V roku 2025 začali práce na projekte prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky s výkonom 2400 MW.[18]

Dlhodobo sa pracuje aj na projekte výstavby prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ s výkonom 600 MW.

Názov Miesto Poloha Kapacita (MWe) Poznámka
Málinec plánovaná výstavba 2400 prečerpávacia
Čierny Váh[19]Čierny Váh49°00′32″S 19°54′44″V / 49,0088°S 19,9122°V / 49.0088; 19.9122735prečerpávacia
Gabčíkovo[20]Gabčíkovo47°52′48″S 17°32′19″V / 47,8801°S 17,5385°V / 47.8801; 17.5385720
Ipeľ plánovaná výstavba 600 prečerpávacia
Liptovská Mara[21]Vlachy49°05′53″S 19°29′05″V / 49,0981°S 19,4847°V / 49.0981; 19.4847198prečerpávacia
Mikšová[22]Mikšová49°11′34″S 18°30′30″V / 49,1929°S 18,5083°V / 49.1929; 18.508394
Žilina[23]Žilina49°12′55″S 18°46′39″V / 49,2153°S 18,7776°V / 49.2153; 18.777672
Nosice[24]Nosice49°07′39″S 18°21′51″V / 49,1274°S 18,3642°V / 49.1274; 18.364268
RužínRužín[25]48°51′40″S 21°05′27″V / 48,8612°S 21,0908°V / 48.8612; 21.090860prečerpávacia
Považská Bystrica[26]Považská Bystrica49°07′59″S 18°27′13″V / 49,1331°S 18,4537°V / 49.1331; 18.453755
Kráľová[27]Kráľová nad Váhom48°11′26″S 17°49′45″V / 48,1905°S 17,8292°V / 48.1905; 17.829245
Madunice[28]Madunice48°29′18″S 17°47′38″V / 48,4884°S 17,7939°V / 48.4884; 17.793943
Lipovec[29]Lipovec49°07′55″S 18°54′41″V / 49,1320°S 18,9113°V / 49.1320; 18.911338
Sučany[30]Sučany49°06′25″S 18°59′30″V / 49,1069°S 18,9917°V / 49.1069; 18.991738
Hričov[31]Horný Hričov49°15′27″S 18°40′54″V / 49,2574°S 18,6817°V / 49.2574; 18.681732
Nové Mesto nad Váhom[32]Nové Mesto n/V.48°46′21″S 17°51′05″V / 48,7725°S 17,8513°V / 48.7725; 17.851326
Horná Streda[33]Horná Streda48°39′38″S 17°51′18″V / 48,6605°S 17,8551°V / 48.6605; 17.855126
Kostolná[34]Kostolná-Záriečie48°39′38″S 17°51′18″V / 48,6605°S 17,8551°V / 48.6605; 17.855126
Krpeľany[35]Krpeľany49°07′42″S 19°05′45″V / 49,1282°S 19,0957°V / 49.1282; 19.095725
Čunovo[36]Čunovo48°01′48″S 17°13′31″V / 48,0299°S 17,2254°V / 48.0299; 17.225424
Dobšiná[37]Dobšiná48°51′20″S 20°23′02″V / 48,8555°S 20,3838°V / 48.8555; 20.383824prečerpávacia
Orava[38]Tvrdošín49°22′32″S 19°33′26″V / 49,3756°S 19,5571°V / 49.3756; 19.557122

Iné elektrárne

[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Slovenska sa nachádza množstvo ďalších elektrární, predovšetkým veterných, fotovoltických a paroplynových. Z dôvodu neekonomickej prevádzky paroplynových zdrojov sú tieto (v Malženiciach a v Bratislave) dočasne zakonzervované, podiel iných na výrobe elektrickej energie je zanedbateľný a predstavuje rádovo desatiny percent. Významnejšími producentmi sú teplárne a podnikové elektrárne, ktoré neraz pokrývajú veľkú časť svojej spotreby. Tieto zdroje môžu v prípadne potreby významným spôsobom prispieť k stabilizácii prenosovej sústavy v danom regióne.

Podľa údajov z marca 2021 by do roka 2026 mali pribudnúť nové zdroje elektriny z obnoviteľných zdrojov s výkonom 130 MW. Ide najmä o fotovoltické a bioplynové elektrárne. Štát bude investície podporovať.[39]

Obnoviteľné zdroje energie sú väčšinou pripájané priamo do distribučných sústav. Pripájanie však posudzuje aj prevádzkovateľ prenosovej sústavy.[40] Od apríla 2021 bolo pre veterné a fotovoltické elektrárne vyhradených 400 MW pre celú slovenskú elektrizačnú sústavu, uvoľnil sa tak tzv. stop stav, ktorý trval od roku 2013.[40] V roku 2023 SEPS ohlásil novú kapacitu na uvoľnenie: 1837 MW, z toho 577 MW malo byť vyhradené pre „fotovoltické a veterné elektrárne iné ako lokálne zdroje a malé zdroje“.[41]

Paroplynové elektrárne

[upraviť | upraviť zdroj]
Názov Miesto Poloha Kapacita (MWe) Prevádzkovateľ Poznámka
MalženiceMalženice48°41′56″S 18°32′00″V / 48,6988°S 18,5334°V / 48.6988; 18.5334430ZSEv prevádzke
VojanyVojany48°27′31″S 17°41′23″V / 48,4585°S 17,6898°V / 48.4585; 17.6898440Slovenské elektrárne, a.s.

Veterné elektrárne

[upraviť | upraviť zdroj]
Veterná elektráreň v obci Cerová

Prvá veterná elektráreň na Slovensku bola Veterná elektráreň Cerová v okrese Senica. Do skúšobnej prevádzky bola uvedená 10. októbra 2003. Obsahuje 4 turbíny, každú s inštalovaným výkonom 660 kW. Celkovo tak elektráreň s inštalovaným výkonom 2,6 MW vyrobí približne 4000 MWh energie, prevádzkuje ju spoločnosť Green Energy Slovakia.[42]

Druhým veterným parkom bola jediná veterná turbína na Ostrom Vrchu nad Vrbovcami v okrese Myjava, ktorá bola uvedená do prevádzky krátko po VP Cerová. Treťou veternou elektrárňou bola VP Skalité, ktorá obsahovala 4 turbíny uvedené do prevádzky v roku 2004 a demontované v roku 2008.[43] Za 20 rokov na Slovensku nepribudla veterná elektráreň.[44]

Názov Miesto Poloha Kapacita (MWe) Prevádzkovateľ Poznámka
CerováCerová48°34′13″S 17°23′10″V / 48,57036°S 17,38607°V / 48.57036; 17.386072,6Green Energy Slovakiav prevádzke
Ostrý VrchOstrý vrch48°48′10.11″S 17°30′4.41″V / 48,8028083°S 17,5012250°V / 48.8028083; 17.50122500,5Green Energy Slovakiav prevádzke
SkalitéSkalité49°30′25.15″S 18°55′53.43″V / 49,5069861°S 18,9315083°V / 49.5069861; 18.93150832Green Energy Slovakiademontovaná

Fotovoltické elektrárne

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2023 bol inštalovaný výkon solárnych elektrární na Slovensku 840 MW, čo bol medziročný nárast o 46%.[44] V júli 2025 bola najväčšou solárnou elektrárňou elektráreň pri Jadrovej elektrárni Bohunice s inštalovaným výkonom 10 MW.[45] Pôvodne mala mať inštalovanú kapacitu 48 MW.[46] V Rimavskej Sobote bola v roku 2025 plánovaná fotovoltická elektráreň s inštalovaným výkonom 48 MW.[45][47] Zároveň bolo na Slovensku plánovaných viacero fotovoltických projektov do 20 MW.[45]

V roku 2011 na Slovensku fungovalo 857 fotovoltických elektrární, spolu mali inštalovaný výkon 492 MW.[48] V októbri 2022 bola najväčšou plánovanou fotovoltickou elektrárňou na Slovensku elektráreň, ktorú plánujú postaviť Železiarne Podbrezová. Ročne by mala vyrobiť 3 750 MWh energie.[49]

Geotermálne elektrárne

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2023 geotermálna energia na Slovensku nebola využívaná.[44] V júni 2021[chýba zdroj] košická spoločnosť PW Energy, a.s. podala na posúdenie svoj projekt prvej geotermálnej elektrárne na Slovensku. Plánovaný inštalovaný výkon dvoch prevádzok v katastrálnych územiach obce Lovča a Horné Opatovce (patriaci pod mesto Žiar nad Hronom) je 12,6 až 13 MWe. V prvej etape projektu by mala elektráreň generovať až 43 GWh elektriny ročne.[50] Výstavba tejto elektrárne mala začať v prvom štvrťroku 2022 a začiatok prevádzky by mal byť o 4 roky neskôr.[51] Elektráreň by mala fungovať v tzv. binárnom cykle, čiže voda z geotermálneho vrtu by sa po využití jej energie mala vrátiť spať pod zemský povrch. Celkové náklady prvej fázy by mali dosiahnuť 108 až 120 miliónov eur.[51] 13. mája 2022 podiel v projekte získala Stredoslovenská energetika Holding. Projekt mal v tom čase byť vo „finálnej fáze“.[52]

Okrem elektrárne v Lovči plánuje spoločnosť PW Energy i druhú geotermálnu elektráreň, a to v obci Ľubotice v okrese Prešov.[50] Parametre tejto elektrárne by mali byť prakticky identické ako u elektrárne v Lovči.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Správa o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny
  2. ↑ Typy elektrární v portfóliu SE
  3. ↑ Podiel zdrojov na výrobe energie[nefunkčný odkaz]
  4. ↑ Primárne zdroje energie, vyrábanej v SE
  5. ↑ Správa SE z roku 2022 (s. 76-79)
  6. 1 2 3 4 Slovenská elektrizačná prenosová sústava, [cit. 2017-11-24]. Dostupné online.
  7. 1 2 SEPS uviedla do prevádzky nové vedenia s Maďarskom, uvoľnila sa kapacita pre ďalšie elektrárne. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA). Dostupné online [cit. 2021-09-01].
  8. 1 2 Kernkraftwerk Kecerovce – Nucleopedia [online]. de.nucleopedia.org, [cit. 2026-03-13]. Dostupné online.
  9. ↑ Kernheizkraftwerk Báhoň – Nucleopedia [online]. de.nucleopedia.org, [cit. 2026-03-13]. Dostupné online.
  10. ↑ AEB na stránke Enel
  11. ↑ AEM na stránke Enel
  12. ↑ Elektráreň Nováky
  13. ↑ © Slovenské elektrárne | www.seas.sk. Elektrárne Vojany [online]. Slovenské elektrárne, [cit. 2017-11-24]. Dostupné online.
  14. ↑ Elektráreň Vojany
  15. ↑ ENO na stránke Enel
  16. ↑ EVO na stránke Enel
  17. ↑ Vážska kaskáda
  18. ↑ Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec – Látky [online]. PVE Málinec – Látky, [cit. 2026-03-13]. Dostupné online.
  19. ↑ PVE Čierny Váh na stránkach Enel
  20. ↑ VD Gabčíkovo na stránkach Enel
  21. ↑ Liptovská Mara na stránkach Enel
  22. ↑ VD Mikšová na stránkach Enel
  23. ↑ VD Žilina na stránkach Vodohospodárskej výstavby
  24. ↑ VD Nosice na stránkach Enel
  25. ↑ PVE Ružín na stránkach Enel
  26. ↑ VD Považská Bystrica na stránkach Enel
  27. ↑ VD Kráľová na stránkach Enel
  28. ↑ VD Madunice na stránkach Enel
  29. ↑ VE Lipovec na stránkach Enel
  30. ↑ VE Sučany na stránkach Enel
  31. ↑ VE Hričov na stránkach Enel
  32. ↑ VE Nové Mesto n/V. na stránkach Enel
  33. ↑ VE Horná Streda na stránkach Enel
  34. ↑ VE Kostolná na stránkach Enel
  35. ↑ VE Krpeľany na stránkach Enel
  36. ↑ VE Čunovo na stránkach Enel
  37. ↑ PVE Dobšiná na stránkach Enel
  38. ↑ VE Orava na stránkach Enel
  39. ↑ Na Slovensku by mali podľa plánu obnovy pribudnúť do roka 2026 nové zdroje elektriny z obnoviteľných zdrojov s výkonom 130 MW. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-03-09. Dostupné online [cit. 2021-03-25]. ISSN 1339-844X.
  40. 1 2 Nový šéf SEPS: V tendroch sme našli zhovievavosť a nadštandardné vzťahy s „vyvolenými“. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA). Dostupné online [cit. 2021-10-30].
  41. ↑ SEPS uvoľní ďalší inštalovaný výkon pre pripájanie nových OZE až po úprave legislatívy [online]. energia.sk, 2023-06-29, [cit. 2025-10-17]. Dostupné online.
  42. ↑ Veterná elektráreň [online]. Cerová: Obec Cerová, [cit. 2016-06-05]. Dostupné online. Archivované 2017-12-01 z originálu.
  43. ↑ Vietor - green energy slovakia. green energy slovakia. Dostupné online [cit. 2017-07-26]. Archivované 2019-01-22 z originálu.
  44. 1 2 3 Inštalovaný výkon solárnych elektrární sa vlani na Slovensku zvýšil takmer o polovicu. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2024-04-03. Dostupné online [cit. 2025-10-17]. ISSN 1336-2674.
  45. 1 2 3 CABAN, Branislav. Na juhu stredného Slovenska postavia najväčšiu solárnu elektráreň. Bude takmer päťkrát výkonnejšia než tá súčasná. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2025-07-28. Dostupné online [cit. 2025-10-17]. ISSN 1336-197X.
  46. ↑ SITA Slovenská tlačová agentúra a.s.. Na Slovensku by mala vyrásť najväčšia slnečná elektráreň za 60 miliónov eur. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2021-11-30. Dostupné online [cit. 2025-10-17].
  47. ↑ Fotovoltická elektráreň FVE Rimavská Sobota [online]. enviroportal.sk, [cit. 2025-10-17]. Dostupné online.
  48. ↑ Na Slovensku je už takmer 500 MW fotovoltaických elektrární [online]. energie-portal.sk, [cit. 2023-10-18]. Dostupné online.
  49. ↑ TASR. V Železiarňach Podbrezová vzniká najväčšia solárna elektráreň na Slovensku. Výrazne podporí zelenú energiu. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2022-10-21. Dostupné online [cit. 2023-10-18]. ISSN 1336-1996.
  50. 1 2 Geotermálna elektráreň Prešov | PW Energy [online]. 2021-06-28, [cit. 2023-06-01]. Dostupné online.
  51. 1 2 Pri Žiari nad Hronom vznikne prvá geotermálna elektráreň na Slovensku, zásobovať môže až 50-tisíc domácností. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA). Dostupné online [cit. 2021-06-28].
  52. ↑ TASR. Do projektu geotermálnej elektrárne na Pohroní vstúpila SSE Holding. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-05-13. Dostupné online [cit. 2022-05-13].

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku List of power stations in Slovakia na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zoznam_elektrární_na_Slovensku&oldid=8180705“