Zoznam elektrární na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Atómová elektráreň Mochovce

Zoznam elektrární na Slovensku predstavuje súhrn významných elektrární.

Výroba elektrickej energie[upraviť | upraviť zdroj]

Viac ako polovica (56,9 %) elektrickej energie na Slovensku pochádza z atómových elektrární, 16,8 % produkujú vodné elektrárne, 12,8 % tepelné a 13,6 % pochádza z iných zdrojov (paroplynové, fotovoltaické /solárne/, veterné).[1] Hlavným výrobcom elektrickej energie je akciová spoločnosť Slovenské elektrárne, ktorá prevádzkuje 2 jadrové, 2 uhoľné, 35 vodných a 2 fotovoltaické elektrárne.[2] Z hľadiska primárnych energetických zdrojov pochádzalo v roku 2014 najviac energie z jadrového paliva (50 %), nasledovala voda (15 %), obnoviteľné zdroje (15 %, z toho slnečná energia 7 %, biomasa, bioplyn a voda /malé vodné elektrárne/ po 2 % a iné zdroje), uhlie 12 %, zemný plyn 7 % a iné zdroje 3 %.[3] V slovenských elektrárňach pochádza z jadra 71,3 %, z vody 19,3 % a z uhlia a biomasy 9,4 % energie.[4]

Z celkového objemu spotreby v SR v roku 2014 vo výške 28 355 GWh dodali Slovenské elektrárne (SE) 22 105 GWh, zvyšnú časť dodali iní výrobcovia a 1 101 GWh spotreby tvoril dovoz zo zahraničia. Inštalovaný výkon jednotlivých typov elektrární spravovaných SE a objem ich výroby v roku 2014:[5]

Typ Inštalovaný výkon/MW Podiel v percentách
Jadrová elektráreň 1940 42,9 %
Tepelná elektráreň 926 20,5 %
Vodná elektráreň 1653,02 36,6 %
Fotovoltaika 1,9 <0,1 %
Spolu 4520.92 100 %

V roku 2016 bola spotreba elektrickej energie na Slovensku 30 103 GWh. Z toho 49,1 % dodali jadrové elektrárne. 17,7 % elektrárne na fosílne palivá. Z vodných elektrární bolo dodaných 16,1 % , z obnoviteľných 8,1% a ostatné zdroje dodali 0,3%. Importovaných bolo 2 651 GWh čo predstavuje 8,8%. Inštalovaný výkon elektrární v SR bol v roku 2016 nasledovný:[6]

Typ Inštalovaný výkon/MW Podiel v percentách
Vodné elektrárne 2537 32,3 %
Tepelné elektrárne 2476 31,5 %
Jadrové elektrárne 1940 24,7 %
Fotovoltaika 530 6,8 %
Biomasa 224 2,9 %
Bioplyn 105 1,3 %
Vietor 3 0,1 %
Ostatné 33 0,4 %
Spolu 7848 100 %

Jadrové elektrárne[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšia časť vyrobenej elektrickej energie na Slovensku v roku 2016, 14 774 GWh, pochádza z atómových elektrární.[6] V prevádzke sú elektrárne v Jaslovských Bohuniciach s inštalovaným výkonom 2 × 506 MW a Mochovciach s inštalovaným výkonom 2 × 470 MW. V rokoch 2006 a 2008 bola ukončená prevádzka 1. a 2. bloku (Bohunice V-1) s inštalovaným výkonom 2 × 440 MW, čo bolo jednou z príčin potreby dovozu elektrickej energie. Jadrová elektráreň Bohunice A1 s výkonom 150 MW bola v prevádzke v rokoch 1972-1979, kedy bola po havárii odstavená. V strednodobom horizonte sa pripravuje výstavba nových blokov, ktoré by nahradili súčasnú prevádzku a ktorých výkon môže dosiahnuť až 2400 MW.

Od júla 1998 sú v plnej prevádzke aj 2 bloky mochovskej elektrárne s inštalovaným výkonom po 470 MW. Ďalšie dva bloky s podobným výkonom sú vo výstavbe a ich spustenie sa očakáva v roku 2018 (3. blok) a 2019 (4. blok).

Názov Miesto Poloha Typ Kapacita (MWe) Prevádzka Poznámka
Jaslovské Bohunice[7] Jaslovské Bohunice 48°29′30″S 17°40′22″V / 48,4916°S 17,6728°V / 48.4916; 17.6728 KS 150 110 1972–1977 odstavenie po nehode
48°29′30″S 17°40′22″V / 48,4916°S 17,6728°V / 48.4916; 17.6728 VVER 440 1980–2006
48°29′34″S 17°40′37″V / 48,4927°S 17,6769°V / 48.4927; 17.6769 VVER 440 1981–2008
48°29′49″S 17°41′30″V / 48,4970°S 17,6918°V / 48.4970; 17.6918 VVER 505 1985-
48°29′49″S 17°41′35″V / 48,4969°S 17,6931°V / 48.4969; 17.6931 VVER 505 1985-
Mochovce[8] Mochovce 48°15′33″S 18°27′28″V / 48,2591°S 18,4578°V / 48.2591; 18.4578 VVER 470 1998-
48°15′33″S 18°27′28″V / 48,2591°S 18,4578°V / 48.2591; 18.4578 VVER 470 2000-
48°15′42″S 18°27′26″V / 48,2618°S 18,4573°V / 48.2618; 18.4573 VVER 471 vo výstavbe predpokladané dokončenie v r. 2018
48°15′42″S 18°27′26″V / 48,2618°S 18,4573°V / 48.2618; 18.4573 VVER 471 vo výstavbe predpokladané dokončenie v r. 2019

Tepelné elektrárne[upraviť | upraviť zdroj]

Tepelné elektrárne dodaly v roku 2016 do siete 5 319 GWh elektrickej energie.[6] Pod správou Slovenských elektrární je z toho dvojica tepelných elektrární, elektráreň Nováky, ktorá má v 2 blokoch inštalovaný výkon 266 MW a okrem hnedého uhlia z baní v Novákoch a Handlovej spaľuje aj biomasu.[9] a Elektrárne Vojany, ktorú tvoria dve energetické výrobne: Vojany I s inštalovaným výkonom 2 x 110 MW spaľuje čierne uhlie a drevnú štiepku,[10] Vojany II (aktuálne mimo prevádzky) s rovnakým výkonom spaľuje zemný plyn a predstavuje tzv. regulačnú elektráreň.[11]

Názov Miesto Poloha Kapacita (MWe) Jednotky Palivo
Elektráreň Nováky[12] Nováky 48°41′56″S 18°32′00″V / 48,6988°S 18,5334°V / 48.6988; 18.5334 518 5 hnedé uhlie, vykurovací olej, biomasa
Elektrárne Vojany[13] Vojany 48°33′13″S 21°58′41″V / 48,5536°S 21,9781°V / 48.5536; 21.9781 1320 12 čierne uhlie, vykurovací olej, zemný plyn, biomasa

Vodné elektrárne[upraviť | upraviť zdroj]

Sústava vodných elektrární v roku 2016 vyrobila 4 844 GWh elektrickej energie, čo predstavuje viac ako 16 % celkovej výroby.[6] Najvýkonnejšie elektrárne sú PVE Čierny Váh (735 MW) a Vodné dielo Gabčíkovo (720 MW), pričom nezastupiteľnú úlohu zohráva Vážska kaskáda s 22 vodnými dielami a inštalovaným výkonom 1 515 MW.[14] Okrem sústavy veľkých vodných diel sa buduje sieť malých vodných elektrární, ktoré využívajú najmä menšie vodné toky. Z veľkých priehrad sa ako záložný zdroj mochovskej elektrárne plánuje výstavba prečerpávacej elektrárne Ipeľ s inštalovaným výkonom do 600 MW. Hydroenergetický potenciál Slovenska je využívaný na úrovni 57,5 %.

Názov Miesto Poloha Kapacita (MWe) Poznámka
Čierny Váh[15] Čierny Váh 49°00′32″S 19°54′44″V / 49,0088°S 19,9122°V / 49.0088; 19.9122 735 prečerpávacia
Gabčíkovo[16] Gabčíkovo 47°52′48″S 17°32′19″V / 47,8801°S 17,5385°V / 47.8801; 17.5385 720
Liptovská Mara[17] Vlachy 49°05′53″S 19°29′05″V / 49,0981°S 19,4847°V / 49.0981; 19.4847 198 prečerpávacia
Mikšová[18] Mikšová 49°11′34″S 18°30′30″V / 49,1929°S 18,5083°V / 49.1929; 18.5083 94
Žilina[19] Žilina 49°12′55″S 18°46′39″V / 49,2153°S 18,7776°V / 49.2153; 18.7776 72
Nosice[20] Nosice 49°07′39″S 18°21′51″V / 49,1274°S 18,3642°V / 49.1274; 18.3642 68
Ružín Ružín[21] 48°51′40″S 21°05′27″V / 48,8612°S 21,0908°V / 48.8612; 21.0908 60 prečerpávacia
Považská Bystrica[22] Považská Bystrica 49°07′59″S 18°27′13″V / 49,1331°S 18,4537°V / 49.1331; 18.4537 55
Kráľová[23] Kráľová nad Váhom 48°11′26″S 17°49′45″V / 48,1905°S 17,8292°V / 48.1905; 17.8292 45
Madunice[24] Madunice 48°29′18″S 17°47′38″V / 48,4884°S 17,7939°V / 48.4884; 17.7939 43
Lipovec[25] Lipovec 49°07′55″S 18°54′41″V / 49,1320°S 18,9113°V / 49.1320; 18.9113 38
Sučany[26] Sučany 49°06′25″S 18°59′30″V / 49,1069°S 18,9917°V / 49.1069; 18.9917 38
Hričov[27] Horný Hričov 49°15′27″S 18°40′54″V / 49,2574°S 18,6817°V / 49.2574; 18.6817 32
Nové Mesto n/Váhom[28] Nové Mesto n/V. 48°46′21″S 17°51′05″V / 48,7725°S 17,8513°V / 48.7725; 17.8513 26
Horná Streda[29] Horná Streda 48°39′38″S 17°51′18″V / 48,6605°S 17,8551°V / 48.6605; 17.8551 26
Kostolná[30] Kostolná-Záriečie 48°39′38″S 17°51′18″V / 48,6605°S 17,8551°V / 48.6605; 17.8551 26
Krpeľany[31] Krpeľany 49°07′42″S 19°05′45″V / 49,1282°S 19,0957°V / 49.1282; 19.0957 25
Čunovo[32] Čunovo 48°01′48″S 17°13′31″V / 48,0299°S 17,2254°V / 48.0299; 17.2254 24
Dobšiná[33] Dobšiná 48°51′20″S 20°23′02″V / 48,8555°S 20,3838°V / 48.8555; 20.3838 24 prečerpávacia
Orava[34] Tvrdošín 49°22′32″S 19°33′26″V / 49,3756°S 19,5571°V / 49.3756; 19.5571 22

Iné elektrárne[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Slovenska sa nachádza množstvo ďalších elektrární, predovšetkým veterných, fotovoltaických a paroplynových. Z dôvodu neekonomickej prevádzky paroplynových zdrojov sú tieto (v Malženiciach a v Bratislave) dočasne zakonzervované, podiel iných na výrobe elektrickej energie je zanedbateľný a predstavuje rádovo desatiny percent. Významnejšími producentmi sú teplárne a podnikové elektrárne, ktoré neraz pokrývajú veľkú časť svojej spotreby. Tieto zdroje môžu v prípadne potreby významným spôsobom prispieť k stabilizácii prenosovej sústavy v danom regióne.

Paroplynové elektrárne[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Miesto Poloha Kapacita (MWe) Prevádzkovateľ Poznámka
Malženice Malženice 48°41′56″S 18°32′00″V / 48,6988°S 18,5334°V / 48.6988; 18.5334 430 ZSE mimo prevádzky
Vojany Vojany 48°27′31″S 17°41′23″V / 48,4585°S 17,6898°V / 48.4585; 17.6898 440 Slovenské elektrárne, a.s.

Veterné elektrárne[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá veterná elektráreň na Slovensku bola Veterná elektráreň Cerová v okrese Senica. Do skúšobnej prevádzky bola uvedená 10. októbra 2003. Obsahuje 4 turbíny, každú s inštalovaným výkonom 660 kW. Celkovo tak elektráreň s inštalovaným výkonom 2,6 MW vyrobí približne 4000 MWh energie, prevádzkuje ju spoločnosť Green Energy Slovakia.[35]

Druhým veterným parkom bola jediná veterná turbína na Ostrom Vrchu nad Vrbovcami v okrese Myjava, ktorá bola uvedená do prevádzky krátko po VP Cerová. Treťou veternou elektrárňou bol VP Skalité, ktorý obsahoval 4 turbíny uvedené do prevádzky v roku 2004 a demontované v roku 2008.[36]

Názov Miesto Poloha Kapacita (MWe) Prevádzkovateľ Poznámka
Cerová Cerová 48°34′13″S 17°23′10″V / 48,57036°S 17,38607°V / 48.57036; 17.38607 2,6 Green Energy Slovakia v prevádzke
Ostrý Vrch Ostrý vrch 48°48′10.11″S 17°30′4.41″V / 48,8028083°S 17,5012250°V / 48.8028083; 17.5012250 0,5 Green Energy Slovakia v prevádzke
Skalité Skalité 49°30′25.15″S 18°55′53.43″V / 49,5069861°S 18,9315083°V / 49.5069861; 18.9315083 2 Green Energy Slovakia demontovaná

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Správa o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny
  2. Typy elektrární v portfóliu SE
  3. Podiel zdrojov na výrobe energie
  4. Primárne zdroje energie, vyrábanej v SE
  5. Správa SE z roku 2014 (s. 54-58)
  6. a b c d Slovenská elektrizačná prenosová sústava, [cit. 2017-11-24]. Dostupné online.
  7. AEB na stránke Enel
  8. AEM na stránke Enel
  9. Elektráreň Nováky
  10. © Slovenské elektrárne | www.seas.sk. Elektrárne Vojany [online]. Slovenské elektrárne, [cit. 2017-11-24]. Dostupné online.
  11. Elektráreň Vojany
  12. ENO na stránke Enel
  13. EVO na stránke Enel
  14. Vážska kaskáda
  15. PVE Čierny Váh na stránkach Enel
  16. VD Gabčíkovo na stránkach Enel
  17. Liptovská Mara na stránkach Enel
  18. VD Mikšová na stránkach Enel
  19. VD Žilina na stránkach Vodohospodárskej výstavby
  20. VD Nosice na stránkach Enel
  21. PVE Ružín na stránkach Enel
  22. VD Považská Bystrica na stránkach Enel
  23. VD Kráľová na stránkach Enel
  24. VD Madunice na stránkach Enel
  25. VE Lipovec na stránkach Enel
  26. VE Sučany na stránkach Enel
  27. VE Hričov na stránkach Enel
  28. VE Nové Mesto n/V. na stránkach Enel
  29. VE Horná Streda na stránkach Enel
  30. VE Kostolná na stránkach Enel
  31. VE Krpeľany na stránkach Enel
  32. VE Čunovo na stránkach Enel
  33. PVE Dobšiná na stránkach Enel
  34. VE Orava na stránkach Enel
  35. Veterná elektráreň [online]. Cerová : Obec Cerová, [cit. 2016-06-05]. Dostupné online.
  36. Vietor - green energy slovakia. green energy slovakia. Dostupné online [cit. 2017-07-26].

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]