Hnedé uhlie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Hnedé uhlie
10-tonový blok hnedého uhlia v japonskom múzeu v Osaki.
10-tonový blok hnedého uhlia v japonskom múzeu v Osaki.
Zloženie
Hlavné minerály bitumenózna zložka – (litotyp)
Akcesórie kremeň, kalcit, íly, sulfidy železa
Vlastnosti
Textúra masívna, páskovaná
Farba žltá, hnedá až čierna

Hnedé uhlie je súborné označenie širšej skupiny menej kvalitného uhlia s nižším stupňom preuhoľnenia (50 – 70 % uhlíka), rôznou farbou a vyšším obsahom vody. Najmladšie hnedé uhlie so zreteľne zachovanou štruktúrou dreva sa nazýva lignit. V iných krajinách sa označenie hnedé uhlie používa v rôznych súvislostiach. Zatiaľ čo v Spojenom kráľovstve, Nemecku či Rusku[1] má podobný význam ako na Slovensku, v USA a Kanade sa takýto termín nepoužíva, je nahradený označením sub-bituminózne uhlie (subbituminous/semibituminous coal).

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Exaktne možno určiť hnedé uhlie podľa odraznosti vitrinitu, ktorá môže kolísať od 0,3 po 0,55[2]. Farba hnedého uhlia sa môže líšiť od hnedožltej po takmer čiernu. Lesk môže byť nevýrazný až jasný. Časť hnedého uhlia má pozorovateľnú vrstevnatosť, existujú však aj masívne varianty. Vrstevnaté hnedé uhlie môže obsahovať vrstvičky rastlinných zvyškov, ktoré sa striedajú s viac preuhoľnateným materiálom. Uhlia svetlejšej farby majú často vláknitú štruktúru, v ktorej možno stále rozoznať rastlinný materiál alebo zuhoľnatené korene, čo poukazuje na nižšie preuhoľnatenie rašelinového typu. Od kvalitnejšieho uhlia ich možno rozoznať pri reakcii so zriedenou kyselinou dusičnou alebo horúcom roztoku hydroxidu draselného. Pri týchto reakciách hnedé uhlie reaguje za vzniku červeného roztoku, zatiaľ čo viac preuhoľnatené uhlie nereaguje.

Výhrevnosť je množstvo tepla uvoľneného z paliva horením za prístupu kyslíku. Meria sa v jouloch/gram, praktickejšie sa však uvádza v megajouloch (MJ) na kilogram, prípadne gigajouloch (GJ) na tonu.

V súčasnosti dobývané lignity a hnedé uhlie na Slovensku majú výhrevnosť priemerne 9,5 – 11 MJ/kg.

V Európskej únii sa dobývajú a využívajú menej kvalitné lignity: Grécko 3,7 – 9,6 MJ/kg; Poľsko 7,8 – 9,0 MJ/kg ; Maďarsko 6,8 MJ/kg; Rumunsko 7,2 – 8,2 MJ/Kg, o niečo kvalitnejšie hnedé uhlia a lignity sa využívajú v Nemecku 7,8 – 11,3 MJ/kg, Česko 11,6  – 20,5 MJ/kg.

Slovensko je kvalitou domáceho lignitu podľa výhrevnosti na popredných miestach medzi Európskymi štátmi, v ktorých sa hnedé uhlie ťaží a využíva.[3]

Ťažby hnedého uhlia v Európe[upraviť | upraviť zdroj]

Hnedé uhlie a lignit sa v súčasnosti ťaží aj v Európe na energetické účely. Hrubá domáca spotreba lignitu v krajinách EÚ-28 za posledné desaťročia klesá a v roku 2016 bola o viac ako 40 % nižšia ako v roku 1990.[4]

Ťažba hnedého uhlia v roku 2015:[3]

  • Bulharsko: 2,1 miliónov ton/rok hnedé uhlie;
  • Česko: 38,1 miliónov ton/rok lignit;
  • Nemecko: 178,1 miliónov ton/rok;
  • Grécko: 45,4 miliónov ton/rok;
  • Maďarsko: 9,3 miliónov ton/rok;
  • Poľsko: 63,1 miliónov ton/rok;
  • Rumunsko: 24 miliónov ton/rok;
  • Srbsko: 37 miliónov ton/rok;
  • Slovensko: 1,8 miliónov ton/rok;
  • Slovinsko: 3,2 miliónov ton/rok.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Povrchová ťažba hnedého uhlia v nemeckom Garzweileri blízko Kolína.

Hnedé uhlie na Slovensku vzniklo z rastlín treťohôr. V teplom období vznikali v kotlinách močaristé jazerá, ktoré časom úplne zarástli vlhkomilnou vegetáciou. Časom tieto rastlinné zvyšky prekryli sopečné popoly z blízkych stratovulánov, resp. boli prekryté bahennými a riečnymi usadeninami. Najväčšou ťažobnou spoločnosťou na Slovensku zameranou na ťažbu hnedého uhlia sú Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. Táto spoločnosť ťaží v ložiskách v Novákoch, Cigli, Handlovej a na ložisku v Čároch. Ďalšie nevyužívané ložiská sú v oblasti okolo Veľkého Krtíša kde skončilo dobývanie v marci roku 2015. Nevyužité sloje sú v okolí Štúrova. Ďalšie ložiská lignitov a hnedého uhlia sú na Záhorí, v oblasti Jedľových Kostolian, Pukanca, Žiaru nad Hronom, medzi Zvolenom a Banskou Bystricou pri Badíne .

Postupný útlm hnedouhoľného programu[upraviť | upraviť zdroj]

Utlmenie ťažby hnedého uhlia na Slovensku by prinieslo:[5]

  • zníženie emisií skleníkových plynov (meraných v CO2) na Slovensku o 5 %; v meradle EÚ je to 0,63%
  • zdravotné benefity vo výške 500 miliónov eur ročne;
  • úsporu približne 90 miliónov eur ročne, ktorými spotrebitelia elektrickej energie údajne dotujú ťažbu uhlia. Nedotuje sa však ťažba uhlia samotná, podpora je príspevok na nákup uhlia z domácich zdrojov, ktorý dostávajú Slovenské Elektrárne. Pokiaľ sa potvrdí celoeurópsky trend prudkého rastu cien elektrickej energie, príspevok na nákup domáceho uhlia stratí svoje opodstatnenie. Uvedených 90 miliónov Euro ročne neprechádza v celej výške do nákupu domáceho uhlia.

OECD vo svojom hodnotení SR z roku 2017[6] opätovne odporúča zastavenie tejto podpory za účelom zvýšenia kvality ovzdušia.

EÚ koncom roku 2017 zriadila Platformu pre transformáciu uhoľných regiónov v Európe. Za pilotné regióny, v ktorých sa majú odskúšať postupy a mechanizmy utlmenia ťažby uhlia a prechodu na iné druhy podnikania a výroby, bola vybraná Horná Nitra, Poľské Sliezsko, a Grécke severné Macedónsko. Rečníci na kick-off stretnutí v Štrasburgu 11.12.2017 zdôrazňovali, že transformácia musí byť citlivá, sociálne spravodlivá, dlhodobá s odhadom na 15 - 20 rokov. Dostupné zásoby uhlia by sa mali doťažiť v horizonte do roku 2030 - 2035. Kľúčové bude postupné preškolenie a integrácia pracovnej sily späť na trh práce cez aktívne politiky či špeciálne programy na vzdelávanie.[5]

Environmentálne a zdravotné dopady spaľovania hnedého uhlia[upraviť | upraviť zdroj]

Z monitorovaných priemyselných firiem elektrárne v Novákoch spaľujúce domáce hnedé uhlie produkujú až 72 % oxidu siričitého a 8 % prachových častíc.[5] čo je údaj za rok 2015. Po rekonštrukcii blokov odprášenia, odsírenia a denitrifikácie spalín v roku 2015 sa tieto hodnoty v rokoch 2016 a 2017 podstatne znížili.

Hnedé uhlie, ktoré sa na Slovensku spaľuje na energetické účely, nepochádza len zo Slovenska. Mestské teplárne niektorých väčších miest a rôzni predajcovia palív dovážajú ročne okolo 500 tisíc ton hnedého uhlia a lignitu prevažne z Česka a Poľska[3].

Výroba 1 TWh elektriny z lignitu, má mať v Európe vo všeobecnosti za následok približne 32,6 (8,2 – 130) úmrtí, 298 (74,6 – 1 193) závažných ochorení a 17 676 (4 419 – 70 704) ľahkých ochorení kvôli efektom súvisiacim so znečistením ovzdušia.[7] Výpočty tejto štúdie vychádzajú z hodnôt exhalácii priemyselných zdrojov v Európe pred rokom 2005, v súčasnosti sú už pravdepodobne zastaralé. . Štúdia nerieši súbeh týchto exhalácii s významnejšími vplyvmi na zdravie, ktoré pochádzajú z plošných zdrojov znečistenia ovzdušia ako je domové vykurovanie a doprava s využívaním spaľovacích motorov, tieto vplyvy ignoruje. Z plošných zdrojov je podiel znečistenia ovzdušia v SR podstatne vyšší, než je podiel z priemyselných zdrojov, čo priznáva aj Ministerstvo životného prostredia SR.[5]

V roku 2017 sa objavili informácie, že ťažba uhlia a lignitu bola údajne ekonomickou aktivitou s najvyšším počtom novopriznaných chorôb z povolania podľa divízií klasifikácie ekonomických činností na Slovensku za roky 2014 – 2016 spolu ako aj za jednotlivé roky 2015 (údajne 37 prípadov) a 2016 ( údajne 38 prípadov).[8]

Jedná sa o nesprávnu interpretáciu výstupov NCZI, preto že táto štatistika zahŕňa novo priznané choroby z povolania z piatich organizácii, pričom v roku 2016 ťažila uhlie a lignit na slovensku iba jedna organizácia v Trenčianskom kraji, v roku 2015 dve organizácie v Trenčianskom a Trnavskom kraji. Skutočných novo nahlásených chorôb priamo súvisiacich s reálnym dobývaním hnedého uhlia za rok 2015 je 15 prípadov, za rok 2016 je to 17 prípadov vazoneuróz a pneumokoniózy. Hore uvedené informácie o údajnom najvyššom počte novo priznaných CHzP z ťažby uhlia na Slovensku sú v zavádzajúcich informáciách nesprávne vyhodnotené. Správny údaj je na strane 25 za Trenčiansky kraj.[8]

Referencie

  1. Ugli iskopaemye - Boľšaja sovietskaja enciklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2010-04-25]. Dostupné online. (po rusky)
  2. Rojkovič, I., Lintnerová, O., Uhlík, P., Kraus, I., 2006, Nerastné suroviny. Univerzita Komenského, Bratislava, 179 s.
  3. a b c Publications. the voice of coal in Europe (Euracoal), 2014-09-11. Dostupné online [cit. 2017-02-23]. (po anglicky)
  4. File:EU-28 Gross inland consumption of lignite 1990-2016 (1990 = 100).JPG - Statistics Explained [online]. ec.europa.eu, [cit. 2017-09-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. a b c d Revízia výdavkov na životné prostredie [online]. Ministerstvo životného Prostredia Slovenskej Republiky, júl 2017, [cit. 2017-09-11]. Dostupné online.
  6. OECD Economic Surveys: Slovak Republic 2017 | OECD READ edition [online]. OECD iLibrary, [cit. 2017-09-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. MARKANDYA, Anil; WILKINSON, Paul. Electricity generation and health. The Lancet, 2007-09-15, roč. 370, čís. 9591, s. 979–990. PMID: 17876910, 17876910. Dostupné online [cit. 2017-09-11]. ISSN 0140-6736. DOI10.1016/S0140-6736(07)61253-7. (English)
  8. a b Choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania v SR. [online]. Národné centrum zdravotníckych informácií, [cit. 2017-09-12]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • Jiří Majer a kol: Uhelné Hornictví v ČSSR, str. 37, ISBN 48-024-85
  • EURACOAL Coal industry aross Europe; Dostupné online; (23.01.2017)
  • EURACOAL Country profiles; Dostupné online; (23.01.2017)