Hnedé uhlie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hnedé uhlie
10-tonový blok hnedého uhlia v japonskom múzeu v Osaki.
10-tonový blok hnedého uhlia v japonskom múzeu v Osaki.
Zloženie
Hlavné minerály bitumenózna zložka - (litotyp)
Akcesórie kremeň, kalcit, íly, sulfidy železa
Vlastnosti
Textúra masívna, páskovaná
Farba žltá, hnedá až čierna

Hnedé uhlie je súborné označenie širšej skupiny menej kvalitného uhlia s nižším stupňom preuhoľnenia (50-70 % uhlíka), rôznou farbou a vysokým obsahom vody. Najmladšie hnedé uhlie so zreteľne zachovanou štruktúrou dreva sa nazýva lignit. V iných krajinách sa označenie hnedé uhlie používa v rôznych súvislostiach. Zatiaľ čo v Spojenom kráľovstve, Nemecku či Rusku[1] má podobný význam ako na Slovensku, v USA a Kanade sa takýto termín nepoužíva, je nahradený označením sub-bitumenózne uhlie.

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Exaktne možno určiť hnedé uhlie podľa odraznosti vitrinitu, ktorá môže kolísať od 0,3 po 0,55[2]. Farba hnedého uhlia sa môže líšiť od hnedožltej po takmer čiernu. Lesk môže byť nevýrazný až jasný. Časť hnedého uhlia má pozorovateľnú vrstvovitosť, existujú však aj masívne variety. Vrstvovité hnedé uhlie môže obsahovať vrstvičky rastlinných zvyškov, ktoré sa striedajú s viac preuhoľnateným materiálom. Uhlia svetlejšej farby majú často vláknitú štruktúru, v ktorej možno stále rozoznať rastlinný materiál alebo zuhoľnatené korene, čo poukazuje na nižšie preuhoľnatenie rašelinového typu. Od kvalitnejšieho uhlia ich možno rozoznať pri reakcii so zriedenou kyselinou dusičnou alebo horúcom roztoku hydroxidu draselného. Pri týchto reakciách hnedé uhlie reaguje za vzniku červeného roztoku, zatiaľ čo viac preuhoľnatené uhlie nereaguje.

Výhrevnosť je množstvo tepla uvoľneného z paliva horením za prístupu kyslíku. Meria sa v Jouloch/gram, praktickejšie sa však uvádza v megajouloch (MJ) na kilogram.

V súčasnosti dobývané lignity a hnedé uhlie na Slovensku majú výhrevnosť priemerne 9,5 - 11 MJ/kg .

V Európskej únii sa dobývajú a využívajú aj menej výhrevné lignity: Grécko 3,7 -9,6 MJ/kg; Poľsko 7,8-9,0 MJ/kg ; Maďarsko 6,8 MJ/kg; Rumunsko 7,2 - 8,2 MJ/Kg, ale tiež o niečo kvalitnejšie hnedé uhlia, ako v Nemecku 7,8 -11,3 MJ/kg, Česko 11,6 - 20,5 MJ/kg [3]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Povrchová ťažba hnedého uhlia v nemeckom Garzweileri blízko Kolína.

Hnedé uhlie na Slovensku vzniklo z rastlín treťohôr. Najväčšou ťažobnou spoločnosťou na Slovensku zameranou na ťažbu hnedého uhlia sú Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. Táto spoločnosť ťaží v ložiskách v Novákoch, Cigli, Handlovej a Čároch. Ďalšie nevyužívané ložiská sú v oblasti okolo Veľkého Krtíša kde skončilo dobývanie v marci roku 2015. Nevyužité sloje sú v okolí Štúrova. Ďalšie ložiská lignitov a hnedého uhlia sú na Záhorí, v oblasti Jedľových Kostolian, Pukanca, Žiaru nad Hronom, medzi Zvolenom a Banskou Bystricou pri Badíne .

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ugli iskopaemye - Boľšaja sovietskaja enciklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2010-04-25]. Dostupné online. (po rusky)
  2. Rojkovič, I., Lintnerová, O., Uhlík, P., Kraus, I., 2006, Nerastné suroviny. Univerzita Komenského, Bratislava, 179 s.
  3. Publications. the voice of coal in Europe, 2014-09-11. Dostupné online [cit. 2017-02-23]. (en-US)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • Jiří Majer a kol: Uhelné Hornictví v ČSSR, str.37, ISBN 48-024-85
  • EURACOAL Coal industry aross Europe; Dostupné online; (23.01.2017)
  • EURACOAL Country profiles; Dostupné online; (23.01.2017)