Handlová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°43′38″S 18°45′43″V / 48.727222°S 18.761944°V / 48.727222; 18.761944
Handlová
mesto
Church st.Catherine.jpg
Kostol sv. Kataríny zo 14. storočia
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Prievidza
Región Horná Nitra
Rieka Handlovka
Nadmorská výška 420 m n. m.
Súradnice 48°43′38″S 18°45′43″V / 48.727222°S 18.761944°V / 48.727222; 18.761944
Rozloha 85,55 km² (8 555 ha) [1]
Obyvateľstvo 17 385 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 203,21 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1254
Primátor Rudolf Podoba[3] (SMER-SD)
PSČ 972 51
ŠÚJ 513997
EČV PD
Tel. predvoľba +421-46
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Handlová
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.handlova.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál
Rybník nad mestom

Handlová (nem. Krickerhau, maď. Nyitrabánya) je banské mesto ležiace v Trenčianskom kraji, v okrese Prievidza.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Handlová leží na strednom Slovensku, približne 10 km od geometrického stredu Európy. Administratívne spadá do Trenčianskeho kraja, okresu Prievidza a je tretím najväčším mestom regiónu Horná Nitra.

Mesto je obklopené pohoriami Vtáčnik, Žiar a Kremnické vrchy.

  • územie je situované v juhovýchodnej časti Hornonitrianskej kotliny, centrálnu časť tvorí Handlovská kotlina, juhozápadnú časť treťohorné sopečné pohorie Vtáčnik a z východu treťohorné sopečné Kremnické vrchy
  • z chránených území a častí prírody horného Ponitria sa v mikroregióne Handlová nachádza prírodná rezervácia Biely kameň, nachádzajúci sa v katastrálnom území Handlová časť Nová Lehota a chránené stromy tis obyčajný (Taxus baccata L.) a sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum Lindl.) rastúce v k. ú. Nová Lehota pred miestnou farou
  • mestom preteká rieka Handlovka s prítokmi Mlynský potok, Pstruhársky potok a Račí potok, ktorá sa vlieva do rieky Nitry
  • na celom území prevláda podhorská a horská karpatská fauna a flóra, teplomilné druhy sa vyskytujú len sporadicky na južne exponovaných úpätiach pohoria Žiar a Vtáčnik.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Handlovský rybník na hornom konci
  • Konštantín - tento rybník sa nachádza v lese nad baníckou kolóniou; vznikol zatopením rovnomenného povrchového lomu uhlia
  • Okrasné rybníky na Remate

Symboly mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Symboliku obce nesú erb mesta, zástava mesta, pečať mesta a insígnia mesta.

  • Erb mesta Handlová tvorí v čiernom štíte kolmo postavená ľavá polovica zlatého kolesa sv. Kataríny.
  • Zástava mesta Handlová je žlto-čierno štvrtená. Pomer jej strán je 2:3 a ukončená je tzv. lastovičím chvostom (zástrihom), siahajúcim do jednej tretiny dĺžky listu zástavy.
  • Pečať mesta Handlová tvorí erb mesta Handlová s postavou sv. Kataríny s kruhopisom MESTO HANDLOVÁ.
  • Mestská insígnia mesta Handlová je reťaz zo žltého kovu a tvorí ju jeden veľký medailón v tvare kruhu, ktorý je vyplnený erbom mesta Handlová s obrazom sv. Kataríny.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Handlová vznikla zakladajúcou listinou kráľa Ľudovíta I. zo dňa 8. marca 1376, v ktorej dovolil osadníkovi Henrichovi Krickerovi (Chrikeer) založiť na mieste zvanom Krásny Les (Seperdeo Vita) stálu osadu. Spolu s Krickerom prišlo z Kremnice asi 200 nemeckých rodín. Podľa zakladateľovho mena sa v nemčine Handlová dodnes nazýva Krickerhau alebo Krikerhau.

Je to príklad šoltýskej kolonizácie typickej pre oblasť Hornej Nitry, kde sa usídlilo nemecky hovoriace obyvateľstvo označované neskôr ako karpatskí Nemci.

Obec získala v roku 1839 od cisára Ferdinanda I. mestské práva a právo organizovať štyri jarmoky v roku. Prvé záznamy o výskyte uhlia v oblasti pochádzajú z roku 1784. S jeho priemyselnou ťažbou sa začalo až tesne pred prvou svetovou vojnou[4].

11. decembra 1960 sa začal na juhovýchodnom okraji mesta vyvíjať katastrofický zosuv, ktorý do 30. mája 1961 postupne zničil 150 domov, poškodil 2 km úsek cesty, vodovod a elektrické vedenie[5].

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sv. Kataríny
(kat.), postavený v gotickom slohu v druhej polovici 14. storočia. Pôvodne mal len jednu loď s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanú vežu (45 m). Obnovený 1603, 1710 čiastočne barokizovaný. Pre potreby rýchlo rastúceho počtu obyvateľov začiatkom 20. storočia bol rozšírený v roku 1941 priečne postavenou halou nového kostola, so zachovaním veže a presbytéria. Pri prechode frontu bol kostol ťažko poškodený (1945). V pôvodnej orientácii bol obnovený v roku 1958. Najnovšie úpravy sú z roku 1996. Z pôvodného inventáru sa zachovali gotické monštrancie z 15. stor. Vnútorné zariadenie a oltár sú z novších čias. Vo veži s arkádovým prechodom a šindľovou baňou sú tri zvony.
Kostol Dobrého pastiera
(kat.), kamenná stavba s dvoma kaplnkami pochádza z roku 1941. Vnútorné zariadenie je z čias stavby.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
v centre mesta, na námestí, neskorobaroková stavba z 2. polovice 18. stor.
Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
na Dolnom konci, prícestná kaplnka s predstavanou vežou, neskoroklasicistická z 2. pol. 19. stor. V interiéri je ústredná ľudová plastika Piety z čias stavby.
Kostol sv. Mikuláša biskupa
(kat.) v časti Nová Lehota, jednoloďový, barokovo-klasicistický z roku 1785, postavený čiastočne na starších, neskorogotických základoch, písomne doložený v záznamoch z 15. storočia.
Kaplnka sv. Vendelína
v Novej Lehote, klasicistická stavba z roku 1847, plastika z 19. stor.
Kaplnka sv. Michala
v miestnej časti Morovno, s predstavanou vežou, bola postavená v roku 1902, zariadenie je z 20. storočia.
Ďalšie pamiatky
Banský triedič uhlia. Industriálna pamiatka
  • zoologické a botanické nálezy fauny a flóry z obdobia treťohôr v uhoľných slojoch
  • popolnicové pohrebisko ľudu lužickej kultúry z doby bronzovej
  • nález pokladu z doby bronzovej
  • kamenné domy z 2. polovice 19. stor.
  • stavby a zariadenia na ťažbu a úpravu uhlia s kontinuitou od začiatku 20. stor. (banský triedič uhlia, banícka kolónia)

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätník padlým v SNP.

Pamätník padlým v SNP na Námestí baníkov

Cintorín:

Pamätník obetiam banskej činnosti na Hornej Nitre.
Pamätník obetiam banskej činnosti (1997),
Pamätník padlých vo vojnách

Hladové námestie

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Sídelný útvar je rozdelený do 7 urbanistických okrskov.

  • okrsok č. 1 : hromadná bytová zástavba a individuálna bytová zástavba vo východnej časti okrsku.
  • okrsok č. 2 : priemyselné plochy (areál Bane Handlová, Chemika a Slovenka).
  • okrsok č. 3 : územie starej baníckej kolónie.
  • okrsok č. 4 : Dolný koniec - severná časť územia Handlová, prevažne obytná funkcia.
  • okrsok č. 5 : Horný koniec - južná časť, okrem obytnej funkcie sa tu nachádzajú dva poľnohospodárske dvory.
  • okrsok č. 6 : Morovno - bývalá obec Morovno s výlučne individuálnou bytovou zástavbou. V obci je malé letisko umožňujúce pristávanie najmenších športových lietadiel a lietadiel využívaných v poľnohospodárstve.
  • okrsok č. 7 : Nová Lehota - bývalá obec Nová Lehota. Ide o obvod s obytnou funkciou rekreačného charakteru, ktorý nie je stavebne zrastený s mestom Handlová.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Primátori[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Jazykové a etnické zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

1773 - Úradný lexikón sídiel[7]

Názov hlavný jazyk
Handlovia, Handlova, Krikehey (Handlová) nemecký
Uj-Lehota, Neuhey, Nowa Lehota (Nová Lehota) nemecký
Morovno slovenský

1786- Opis Uhorska[8]

Názov hlavný jazyk
Handlowa, Grägerhay, Krikeheu, Krickehay (Handlová) nemecký
Új-Lehota, Neuhay (Nová Lehota) nemecký
Morowno (Morovno) slovenský

1851- Uhorský geografický slovník[9]

Názov hlavný jazyk
Krikehaj, Krikehey, Handlowá (Handlová) nemecký
Új-Lehota, Neuhey, Nowá Lhota (Nová Lehota) nemecký
Morovno slovenský

1880[10]

Názov celkom maďarský nemecký slovenský rumunský rusínsky srbochorvátsky iný cudzinci nezistený
Handlova (Handlová) 3137 3,44% 89,99% 2,30% - - - 0,32% - 3,95%
Újlehota (Nová Lehota) 1362 - 72,39% 24,16% - - - 0,22% - 3,23%
Morovnó (Morovno) 163 - 3,07% 92,02% - - - 0,00% - 4,91%

1910[10]

Názov celkom maďarský nemecký slovenský rumunský rusínsky chorvátsky srbský iný
Nyitrabánya (Handlová) 4248 6,26% 87,01% 4,90% 0,19% - 0,21% 0,05% 1,39%
Újgyarmat (Nová Lehota) 1286 0,23% 97,20% 2,02% - 0,39% - - 0,16%
Morovnó (Morovno) 230 0,43% 0,43% 99,13% - - - - -

1930[10]

Názov celkom Česi a Slováci Rusíni, Ukrajinci a Rusi Nemci Maďari Židia iní a cudzinci
Handlová 10442 43,94% 0,01% 51,23% 2,93% 0,43% 1,47%
Nová Lehota, Neuhay 1168 3,77% - 95,12% 0,34% - 0,77%
Morovno 264 99,62% - - - 0,38% -

- v roku 1976 - k obci Handlová pričlenená obec Morovno a Nová Lehota

1991[10]

Názov celkom Slováci Maďari Rómovia Rusíni a Ukrajinci Poliaci Česi, Moravania a Slezania Nemci iní
Handlová 17835 96,33% 1,30% 0,61% 0,04% 0,02% 0,81% 0,75% 0,13%

2001[10]

Názov celkom Slováci Maďari Rómovia Rusíni a Ukrajinci Poliaci Chorváti a Srbi Česi a Moravania Nemci iní
Handlová 18018 96,14% 0,85% 0,86% 0,09% 0,03% 0,01% 0,68% 0,48% 0,85%

2011[10]

Názov celkom Slováci Maďari Rómovia Rusíni a Ukrajinci Poliaci Chorváti a Srbi Česi a Moravania Nemci iní
Handlová 17766 94.83% 0,47% 0,35% 0,05% 0,03% 0,02% 0,48% 0,26% 3,50%

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Nová Lehota - kostol so sekvojou

Turistické zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • v susedstve kostola v časti Nová Lehota sa nachádzajú dva vzácne exempláre cudzokrajných drevín – sekvoja obrovská, s výškou asi 20 m a priemerom koruny 10 m, vysadená v roku 1843 a tis vysoký 9 m, s dvoma kmeňmi. Obidva exempláre sú od roku 1975 chránené.
  • v časti Morovno je agroletisko pre potreby poľnohospodárstva
  • prvá zmienka o handlovskom uhlí je z roku 1784
  • priemyselná ťažba uhlia začala v roku 1909
  • v meste sa udržiava tradícia baníckych jarmokov

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Súkromné múzeum a galéria majstra rezbára Jána Procnera.
  • Muzeálna expozícia dejín a kultúry Nemcov žijúcich v meste Handlová.
  • Unikátna podzemná galéria Bazalt.

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

  • MACRO
  • Reálna Hrozba
  • René Lacko
  • Moja Reč
  • Barbara
  • Úsvit
  • Rock is back
  • Rapidemia
  • Peky

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestský park (vedľa Námestia baníkov v centre mesta)
  • Nemocničný park-Hanpark

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestský basketbalový klub Baník Handlová
  • Horolezecký klub Prometeus
  • Airsoftový tím WOLFPACK
  • ŠK zdravotne postihnutých PEGAS Remata
  • Jazdecký klub Navaho
  • Mfk Handlová
  • Mestský kynologický klub

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestské banícke dni (september)
  • Handlovské Katarínske dni (november)
  • Cesta rozprávkovým lesom (júl)

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Školstvo v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Handlová:

Handlová je zriaďovateľom troch základných škôl, základnej umeleckej školy, piatich predškolských zariadení a centra voľného času.

  • Základná škola Školská ulica
  • Základná škola Morovnianska cesta
  • Základná škola Mierové námestie
  • Stredná odborná škola Handlová
  • Gymnázium I. Bellu

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Ťažiskom priemyslu v Handlovej je hlbinná ťažba hnedého uhlia. Jej prvopočiatky siahajú k počiatku 20.storočia, kedy sa o ložiská hnedého uhlia (lignit) zaujímal aj gróf Pálfi[11]. Baňa vznikla v roku 1906[12] a následný začiatok priemyselnej ťažby uhlia sa datuje do roku 1909. V súvislosti s rozvojom banskej činnosti začínajú okolo hlavnej štôlne vyrastať potrebné objekty (triedič uhlia, šatne, kúpeľne, správna budova, ...) a aj banícka kolónia s typizovanými stavbami na ubytovanie baníkov a ich rodín. Medzi dominantné stavby priamo či nepriamo súvisiace s banskou činnosťou patrila aj lanovka na odvoz hlušiny a popolčeka, rovnako ako aj sústava komínov z priľahlej elektrárne.

V areáli Bane Handlová bola už v roku 1911 vybudovaná tepelná elektráreň slúžiaca prioritne pre zásobovanie samotnej bane elektrickou energiou a technologickou parou. Postupným vývojom a rozširovaním bola až do roku 1953 (do otvorenia elektrárne v Novákoch) s výkonom 35 MW najväčšou a najmodernejšou tepelnou elektrárňou na Slovensku. Po požiari chladiacej veže v roku 1982 bola výroba elektrickej energie ukončená a tepláreň produkovala už len technologickú paru a (od roku 1970) teplo pre mesto Handlová. Významným bol aj rok 1987, kedy bol do prevádzky uvedený nový, 115 m vysoký komín spolu s novou výkonnou technológiou na odlučovanie popolčeka, čím sa mestu a jeho okoliu výrazne uľavilo od najväčšieho zdroja znečistenia[12].

Medzi ďalšie veľké podniky predrevolučného obdobia patrili Oceľové konštrukcie (výroba bytových jadier pre panelové domy), Chemika (obaly, granulát na ďalšie spracovanie), Slovenka (konfekčné odevy) a Mlaď (plyšové hračky). Po rozpade socialistického hospodárskeho bloku a súvisiacich trhov niektoré podniky zanikli, iné sa transformovali a v určitej forme existujú dodnes. Pribudli aj menšie nové prevádzky zaoberajúce sa napr. strojárenskou výrobou alebo šitím obuvníckych zvrškov.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Cez Handlovú prechádza štátna cesta prvej triedy číslo I/9 s medzinárodným významom (E572). Dostupné sú diaľkové aj medzinárodné autobusové linky. Prímestská doprava celej handlovskej doliny spáduje do svojho prirodzeného a historického centra, do Prievidze. Niekoľko prímestských spojov premáva aj v smere na Žiar nad Hronom.

Mesto je napojené aj na železničnú sieť, rovnomenná železničná stanica je medziľahlou na trati Prievidza – Horná Štubňa. Táto trať bola vybudovaná v dvoch krokoch, prvým otvoreným úsekom bola spojnica Handlová - Prievidza, otvorená 15. februára 1913[13]. Popudom na jej výstavbu bola najmä potreba prepravy uhlia, ktorého produkcia sa po zavedení priemyselnej ťažby prudko navýšila a doprava povozmi nebola naďalej udržateľná. Pokračovanie trate do Hornej Štubne, kde sa napojila na trať Budapešť-Fiľakovo-Zvolen-Kremnica-Vrútky, bolo sprevádzkované až 20. decembra 1931[14]. Na tejto trati leží aj Bralský tunel, ktorý sa svojou dĺžkou 3011,6 m radí na štvrté miesto v rámci železničných tunelov na Slovensku. Podľa súčasného číslovania tratí nesnie táto trať číslo 145.

V meste je prevádzkovaná aj mestská hromadná doprava.

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Patrónom a partnerom Handlovej je mesto Voerde v Nemecku.

Pôvodne nemecká obec Handlová (nem. Krickerhau) a anglické mesto Alnwick v Northumberlande majú zvlášť úzky vzťah k Voerde, jednému je patrónom, druhému je partnerom.

Počas nútených deportácií karpatských Nemcov zo Slovenska po Druhej svetovej vojne, prišla veľká skupina z Handlovej do Voerde. Ľudia našli prístrešie v tábore Buschmannshof a muži z veľkej časti prácu v ich pôvodnom povolaní ako baníci v šachte vo Walsum. Prví Handlovčania, ktorí sa vo Voerde usadili pritiahli ďalších a čoskoro vznikla vo Voerde niečo ako Handlovská kolónia.

Schválením rady zo 17. septembra 1957 prebralo mesto oficiálne patronát nad obcou Krickerhau. Tým sa stalo Voerde prvým mestom v SRN, ktoré prebralo patronát nad voľakedajšou nemeckou obcou v Hauerlande.

V roku 1960 boli na radnici Voerde odhalené dve mramorové tabule s menami padlých Handlovčanov. V roku 1967 vznikla Handlovská domovinová izbietka, múzeum predmetov denného života Handlovčanov, pôvodne v Dome Voerde. Neskôr bolo múzeum prenesené do veľkej miestnosti v Pestalozziho škole na Alexandrovej ulici. S podporou mesta bola vytlačená rozsiahla kniha o Handlovej.

Mesto ďalej spolupracuje s moravským mestom Zábřeh.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. http://www.mineraly.sk (Online) prístup 11.12.2008
  5. Nemčok, A., 1982: Zosuvy v slovenských Karpatoch. Bratislava, Veda, 306 s.
  6. Mesto Handlová Udeľovanie ocenení mesta
  7. Úradný lexikón sídiel, 1773. http://mtdaportal.extra.hu/ADATBANK/Lexicon_lcorum.PDF
  8. VÁLYI, András. Magyar Országnak Leírása. Budín: 1786.
  9. FENÝES, Elek. Magyarország geográfiai szótára. Pešť, 1851.
  10. a b c d e f Štatistický úrad Slovenskej republiky. https://slovak.statistics.sk
  11. Krčík, Marián, 2007: Testament grófa Pálffyho. Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej, 318 s., ISBN 9788089208609
  12. a b Handlovská energetika s.r.o.
  13. Rail.sk: Železničná trať Handlová - Prievidza
  14. Rail.sk: Železničná trať Horná Štubňa – Handlová

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]