Katastrofický handlovský zosuv

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Katastrofický handlovský zosuv bol zosuv svahu, ktorý postihol v období medzi 11. decembrom 1960 a 30. májom 1961[1] juhovýchodnú časť Handlovej. Bol to najkatastrofickejší zosuv dosiaľ zaznamenaný na Slovensku.

Geologická stavba územia[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť Handlovej je výrazne zasiahnutá svahovými deformáciami. Zosuv z rozhrania rokov 1960 a 1961 vznikol reaktiváciou staršieho zosuvu v geologickom prostredí priaznivom pre rozvoj svahových porúch. Podložie spodnej časti tvorili paleogéne ílovceslienité bridlice hutianskehozubereckého súvrstvia, nad ktorými sa nachádzajú ílovité horniny neogénneho kordíckeho súvrstvia. Najvyššiu časť tvorili hrubozrnné piesky a štrky tzv. štrkovej série. Nad týmito sedimentami sa nachádzal vulkanický pokryv hyperstenicko-amfibolických andezitov a aglomerátových tufov, ktoré tvorili sčasti odlučnú oblasť zosuvu a trosky sa vyskytujúce i v nižších polohách svahu.[2]

Rozvoj zosuvu[upraviť | upraviť zdroj]

Pri jeho vývoji zohrala významnú úlohu kladná zrážková anomália trvajúca od júna do decembra 1960. V tomto roku v oblasti spadlo 1045 mm zrážok[3] Zmena podmienok vo svahu bola spôsobená znižujúcou funkčnosťou jeho odvodňovania.[2] Celková dĺžka hlavného zosuvného prúdu bola 1 800 m (objem zosunutých hmôt predstavoval okolo 14,5 mil. m3). Prúd na východnom okraji hlavného zosuvu sa začal pohybovať asi o 14 dní neskôr; jeho dĺžka dosiahla 1 km a kubatúra zosunutím postihnutých hornín predstavovala asi 5,7 mil. m3.[2]

Zosuvný pohyb mal najväčšiu intenzitu od 22. decembra 1960 do 20. januára 1961. Rýchlosť pohybu bola až 6,3 m za 24 hodín. Po zastavení pohybu v lete roku 1961 bola ďalšia aktivita zosuvu zaznamenaná v rokoch 1967, 19701977.[1]

Následky zosuvu[upraviť | upraviť zdroj]

Zosuv postupne zničil 150 domov, poškodil 2 km úsek štátnej cesty I. triedy z Handlovej do Žiaru nad Hronom, úsek vodovodu a niekoľko liniek vysokého napätia.[1]

Sanácia a monitoring[upraviť | upraviť zdroj]

So sanáciou sa začalo ihneď po aktivácii zosuvu (odvodňovanie)‏. Neskôr bola oblasť zalesnená. Veľmi originálnym riešením bola stavba stabilizačného násypu pri päte svahu. Zároveň došlo k regulácií toku Handlovky a jej presmerovaniu do podzemného potrubia, prekrytého násypom. Materiál násypu sa hromadil zo skrývky, pochádzajúcej z banskej činnosti.

V dôsledku potreby monitoringu ďalšieho potenciálneho zosuvu boli na zosuve zamerané geodetické body v 4 rôznych líniách. Rovnako bolo vytvorených 6 inklinometrických vrtov a sústava ďalších piezometrických vrtov. Súčasné merania poukazujú na pokračovanie aktivity v odlúčnej oblasti. Výskum potvrdil význam odvodnenia poškodeného svahu.[2]

Zosuv bol medzník nielen vo výskume svahových pohybov, ako aj v prístupe spoločnosti k znižovaniu ich nepriaznivých účinkov. Bol varovaním pre spoločnosť, aby zohľadnila zosuvy ako významné geologické riziko na území Slovenska, uvedomila si a podnikala preventívne opatrenia na zamedzenie nových prejavov zosuvov.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c NEMČOK, Arnold. Zosuvy v slovenských Karpatoch. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1982. 318 s.
  2. a b c d WAGNER, Peter. Katastrofálny handlovský zosuv z rokov 1960 – 1961 [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  3. MALGOT, J., OTEPKA, J., 1977: Gravitational slope deformations near Handlová. Bulletin of the International Association of Engineering Geology, #15, 63 – 65
  4. ONDRÁŠIK, Martin; WAGNER, Peter; ONDREJKA, Peter. Zosuvy na Slovensku sa prebúdzajú. Enviromagazín (Banská Bystrica: Ministerstvo životného prostredia SR a Slovenská agentúra životného prostredia), 2006, č. 5, s. 13 – 14. Dostupné online [cit. 2019-11-01].

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°42′58″S 18°45′03″V / 48,716079°S 18,750744°V / 48.716079; 18.750744