Bojnice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
O rovnomennom zámku pozri Bojnický zámok.
Súradnice: 48°46′46″S 18°34′59″V / 48,779444°S 18,583056°V / 48.779444; 18.583056
Bojnice
mesto
Bojnice a Prievidza (pohlad zo zamku).jpg
Bojnice, pohľad zo zámku
Coat of Arms of Bojnice.svg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Prievidza
Región Horná Nitra
Vodný tok Nitra
Nadmorská výška 291 m n. m.
Súradnice 48°46′46″S 18°34′59″V / 48,779444°S 18,583056°V / 48.779444; 18.583056
Rozloha 19,92 km² (1 992 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 992 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 250,6 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1113
Primátor František Tám[3] (SMER-SD, SNS)
PSČ 972 01
ŠÚJ 513903
EČV PD
Tel. predvoľba +421-46
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Sládkovičova 1
972 01  Bojnice
E-mailová adresa info@Bojnice.sk, urad@Bojnice.sk, primator@Bojnice.sk, prednosta@Bojnice.sk
Telefón 512 16 01, 512 16 05
Fax 512 16 21
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Bojnice
Webová stránka: Bojnice.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Bojnice (nem. Weinitz, Bojnitz) sú kúpeľné mesto v Trenčianskom kraji pri meste Prievidza.

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Mesto sa nachádza na juhovýchodnom úpätí Malej Magury, na okraji Hornonitrianskej kotliny. Od susednej Prievidze ho oddeľuje rieka Nitra, južným smerom je zástavbou spojené s obcou Opatovce nad Nitrou.

Dejiny mesta[upraviť | upraviť kód]

Pohľad na mesto a Bojnický zámok z vtáčej perspektívy
Bojnický zámok
Námestie

Najstaršie stopy osídlenia v okolí sa viažu k tunajším termálnym prameňom, ktoré priťahovali ľudí zo širokého okolia už v období riss-würmu, teda zhruba pred 100 000 rokmi. Nálezy skamenených kostrových častí zvierat v travertínových kopách priamo na území mesta svedčia o pobyte človeka v okolí. Dôkazy osídlenia neandertálcom v podobe kamenných nástrojov (driapadiel, škrabadiel, hrotov a vrtákov) sa našli aj v okolí Prepoštskej jaskyne svedčia o pobyte ľudí už v čase levallois moustérienu (70 000/65 000 – 40 000 pred Kr.), teda v čase stredopaleolitického würmu.

Útržkovité sú stopy osídlenia v mladšom paleolite a neolite a jasné dôkazy sa objavujú na území centra mesta až z obdobia halštatu (850 pred Kr. – 400 pred Kr.). Predpokladá sa, že prvé hradisko vzniklo na hradnom travertínovom vŕšku už v období púchovskej kultúry na prelome letopočtu. Výhodnú polohu využili aj Slovania, ktorí zanechali v okolí stopy v podobe železných predmetov a špecifickej keramiky a ktorí tu postupne vybudovali dôležitú osadu - obchodné, remeselné i vojenské centrum. Od 9. storočia, keď sa postupne začalo budovať opevnené hradisko, tak existuje nepretržité osídlenie dnešných Bojníc.

Prvá písomná zmienka o Bojniciach pochádza z roku 1113, keď sa v zoborských listinách spomína Bojnický zámok a jeho podhradie „de suburbanis Baimoz...“. V listinách sa spomína i budova fary, kostol je doložený v roku 1244, čo potvrdzuje pozíciu mesta ako strediska náboženského života na Hornej Nitre. Mestské výsady potvrdil Bojniciam kráľ Ľudovít I. v roku 1366, ktoré potvrdzovali právo na jatky, mlyn, kúpele a jarmočné právo, čím sa podporoval rozvoj obchodu a remesiel.

Obdobie neskorého stredoveku prinieslo nepokojné obdobie plné vojenských konfliktov a z nich plynúceho ohrozenia, ktoré viedli k vybudovaniu mestských hradieb. Turzovci a neskôr Pálfiovci dali postaviť ochranný systém, ktorý bol dokončený v roku 1663, čím sa posilnila ochrana hradu i mesta. Význam Bojníc posilnilo aj vybudovanie kráľovskej cesty Magna via z Viedne cez Bojnice až do Sedmohradska. Mesto bolo od roku 1613 až do roku 1823 jednou z poštových staníc, kde sa zároveň obchodovalo so soľou, železom a drahými kovmi. K obnoveniu mestských výsad došlo v roku 1647 cisárom Ferdinandom III.

Rozvoj remesiel a obchodu podnietil vznik cechov, z ktorých sa v meste od roku 1653 spomína cech ševcov, murárov, čižmárov, krajčírov, tkáčov, farbiarov, kožušníkov a debnárov. Na čele mesta stál richtár s 12 senátormi, pôsobil tu notár, ale aj hajdúch, ktorý mal k dispozícii pranier, dereš a mestskú väznicu na námestí. Bojnice zostali až do roku 1872 hospodárskym, administratívnym a vojenským centrom regiónu; túto úlohu od začiatku 20. storočia postupne prebrala susedná Prievidza.

Bojnice sa v novodobých dejinách stali kúpeľným mestom a významným turistickým centrom. Okrem množstva kultúrno-historických pamiatok a známej ZOO sa v meste často konajú kultúrne, športové a turistické podujatia, lákajúce návštevníkov zo Slovenska i zahraničia.

Kúpele[upraviť | upraviť kód]

História[upraviť | upraviť kód]

Teplé pramene sa spomínajú v dokumentoch z 13. storočia. História kúpeľov je nerozlučne spojená s Bojnickým zámkom, do ktorého panstva patrili.

Bojnické panstvo, hrad a kúpele pripadli roku 1526 známemu hrdinovi z protitureckých vojen, grófovi Alexovi Thurzovi, kráľovskému taverníkovi. Nový majiteľ sa zaujímal o stav a využívanie termálnych prameňov. Nad jedným z nich dal vybudovať bazén z otesaných kameňov, kamenné schodište a po celom obvode lavičky. Tento, v tom čase výstavný bazén s teplou až horúcou vodou bol vyhradený majiteľovi, jeho osobným hosťom a šľachte. Dal vybudovať i druhý, menej honosný, ktorý slúžil poddaným.

Majiteľ Bojnického zámku gróf Ján Pálffy dal v roku 1895 po ukončení jeho modernizácie a prestavby zrenovovať a čiastočne prestavať kúpeľný dom. Zriadil nové vaňové kúpele a z dvoch bazénov dal vytvoriť bazén určený pre obyvateľstvo.
V kúpeľnej budove bolo v tom čase iba 36 hosťovských izieb; stálych kúpeľných hostí nebolo veľa, v roku 1905 iba 125 osôb. Počet ambulantne liečených bol však veľký, ročne sa pripravilo takmer 10 tisíc kúpeľov. V roku 1906, po rekonštrukcii prírodného bazénu na Bažantici, ostal slúžiť už iba vznešeným a bohatým návštevníkom. Správa majetkov po smrti Jána Pálffyho zvýšila poplatky za kúpeľnú starostlivosť a ubytovanie, čo malo za následok rapídny pokles počtu kúpajúcich. Na jar roku 1915 zabralo priestory kúpeľov vojsko za účelom vybudovania nemocnice.

20. storočie a súčasnosť[upraviť | upraviť kód]

Po prevrate v roku 1918 vojsko kúpele opustilo a ponechalo v zdevastovanom stave. Rekonštrukcii bránil spor o dedičstvo po grófovi Jánovi Pálffym, ktorý pokračoval prakticky po celý čas trvania buržoáznej republiky a skončil sa až roku 1938, keď veľkostatok s objektmi zámkom ako aj samotnými kúpeľmi kúpila firma Baťa.

Bazény v Starom Kúpeli boli za éry Baťu pre obyvateľov prakticky neprístupné; tí sa kúpavali v termálnom prameni Jazero. Správa kúpeľov však neskôr aj toto Jazero ohradila, a začala za kúpeľ vyberať poplatok vo výške 4,- Kčs. Bazény boli zle udržiavané, a zanedbané, ročná návštevnosť bola iba 600 hostí. Mierne vzrástla po zachytení ďalšieho prameňa na Bažantici, ktorého vodou plnili letné termálne kúpalisko. V roku 1932 pribudol v kúpeľoch bazén uhličitého kúpeľa, do ktorého pritekala uhličitá voda otvormi na dne.
Bojnice počas 1. česko-slovenskej republiky nemali štatút liečivých kúpeľov a dokonca im hrozil zákaz už existujúcej liečebnej prevádzky. Tá bola celoročná, ale najväčšia návštevnosť bola počas leta. V tom čase mali dostatočné množstvo liečivej termálnej vody i bahna. Firma Baťa v auguste roku 1938 otvorila nový objekt – Jánov kúpeľ a mala v pláne zmodernizovať celý kúpeľný areál, predovšetkým na liečenie svojich zamestnancov. K tomu však už pre vypuknutie 2. svetovej vojny a neskôr vzniku socialistického Česko-Slovenska nedošlo.

V máji roku 1950 prevzala kúpele Bojnice štátna zdravotná správa od národného podniku vtedajšie Závody 29. augusta v Partizánskom (bývalé Baťove závody). Bývalá slobodáreň bola prebudovaná a modernizovaná bol opravený uhličitý kúpeľ a roku 1952 sa začala postupná rekonštrukcia všetkých bazénov počnúc Bielym kúpeľom.

Bol zrušený bahenný kúpeľ a zábaly. Novšie Jánove kúpele prešli modernizáciou a boli prestavané na rehabilitačné oddelenie s bazénom a telocvičňou, ostatné pomocné liečebné procedúry zriadili v kúpeľnom dome Mier. Moderne vybavené rehabilitačné oddelenie umožnilo liečiť veľmi úspešne poúrazové stavy.
V Bojniciach sa v tomto období začal dôkladný hydrogeologický prieskum spojený so zachytením prameňov. Zároveň bolo potrebné zabezpečiť ochranu všetkých termálnych prameňov, ktoré mali byť údajne ohrozené pokračujúcou podzemnou ťažbou uhlia z neďalekých Nováckych baní. Po doriešení tohto problému vyčlenením ochranných pásiem Bojnických Kúpeľov bolo možné zabezpečiť dostatočné množstvo termálnej vody nielen na liečenie v kúpeľoch ale aj pre novootvorené termálne kúpalisko Čajka, ktoré bolo dokončené a dané do užívania v roku 1959, Napájajú ho dva nezávislé pramene, dlhé roky však v 90 tich rokoch nebolo riadne prevádzkované, nakoľko sa v ňom opakovane vyskytovali problémy s amébami. S rozvíjajúcim sa priemyslom sa rýchlo rozrástli okolité mestá, najmä Prievidza, Nováky a Handlová, a tak sa Bojnice stali nielen kúpeľným, ale aj rekreačným strediskom hornej Nitry. Mesto Bojnice vybudovalo amfiteáter, v ktorom sa začali podľa vzoru ostatných kúpeľov realizovať podujatia Hornonitrianskeho kultúrneho leta.

Od roku 1995 sú Kúpele Bojnice akciovou spoločnosťou. Od 31. augusta 2005 vlastnia Certifikát kvality ISO 9001:2000 platný pre poskytovanie kúpeľnej starostlivosti a služieb v kúpeľníctve.

Objekty[upraviť | upraviť kód]

Časti mesta[upraviť | upraviť kód]

Osobnosti[upraviť | upraviť kód]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť kód]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Bojnická lipa [online]. enviroportal.sk, [cit. 2012-10-31]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bojnice

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • Dejiny mesta
  • BENIAČ Peter: Bakalárska práca - Kvalita služieb a ich hodnotenie v kúpeľoch Bojnice, VŠEMVS v Bratislave, Bratislava 2008, strana číslo 15-17.