Nitrianske Pravno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nitrianske Pravno
obec
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Prievidza
Región Horná Nitra
Vodné toky Nitra, Tužina
Nadmorská výška 348 m n. m.
Súradnice 48°52′00″S 18°38′00″V / 48,866667°S 18,633333°V / 48.866667; 18.633333
Rozloha 31,2 km² (3 120 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 121 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 100,03 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1393
Starosta Imrich Gaplovský[3] (nezávislý)
PSČ 972 13
ŠÚJ 514225
EČV (do r. 2022) PD
Tel. predvoľba +421-46
Adresa obecného
úradu
Námestie SNP 1/1, 97213 Nitr.Pravno
E-mailová adresa ocu@nitrianskepravno.sk
Telefón 046/5447510, 046/5446233, 046/5447333
Fax 046/5446233
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Nitrianske Pravno
Webová stránka: nitrianskepravno.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Nitrianske Pravno  (do 28. X. 1946 slovensky Nemecké Pravno, nemecky Deutschproben, maďarsky Németpróna)  je obec na Slovensku v okrese Prievidza.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Leží na Hornej Nitre, 12 km severne od mesta Prievidza. Zo severu na juh preteká rieka Nitra, ktorá tu priberá Tužinu, Vyšehradný potok a západným okrajom tečúcu Kravskú.

Nachádza sa na pravnianskom výbežku Hornonitrianskej kotliny na nive a náplavových kužeľoch Nitry. Chotár na pahorkatine a hornatine Malej Magury a pohoria Žiar tvoria kryštalické, druho a treťohorné horniny, čiastočne pokryté riečnymi uloženinami a spraškovými hlinami.

Poloha na významnej ceste z Ponitria do Turca a Žiliny, no aj na križovatke ciest do okolitých obcí vytvára z Nitrianskeho Pravna strediskovú obec so znakmi mestského charakteru. Z cesty na Žilinu tu odbočuje komunikácia do Turca, no obec je tiež koncovou stanicou železničnej trate z Prievidze.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné toky

Vodné plochy

  • Vodná nádrž Bôrik, vybudovaná v roku 2007

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny[4][upraviť | upraviť zdroj]

Poloha obce na severnom okraji Hornonitrianskej kotliny s mnohými nálezmi pravekého osídlenia a na starej ceste do Turca predstavovala vhodné miesto na život. Pahorkatinný ráz na rozhraní nížiny a hôr poskytoval dostatok príležitostí na obživu, čo nasvedčujú najstaršie nálezy osídlenia tejto lokality. Blízke strategicky významné hradisko na Vyšehrade má stopy osídlenia od bronzovej, cez veľkomoravskú dobu až po 15. storočie.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1393, no je isté, že dávno predtým boli v okolí osady baníkov. Rozvoj banského podnikania objavom zlata sem polovici 14. storočia prilákal nemeckých kolonistov, ktorí výrazným spôsobom ovplyvnili dejiny a charakter Nitrianskeho Pravna. Listina kráľa Žigmunda v roku 1430 už spomína mestečko, ktorého prosperita čoskoro posunula jeho význam na úroveň neďalekej Prievidze a Bojníc. Po vymretí rodu Noffryovcov sa Pravno s okolím a Bojnickým panstvom stal kráľovským majetkom. Od roku 1489 sa panstvo stalo výnosom kráľa Mateja majetkom jeho syna Jána Korvína. Význam banského mestečka poklesol koncom 16. storočia, kedy nastala kríza baníctva v Uhorsku.

V nepokojnom 17. storočí bolo mestečko opakovane vyrabované a vypálené. V ďalšom storočí sa začal postupný rozvoj remesiel a cechov, kde sa začali presadzovať obyvatelia slovenskej národnosti. Významným medzníkom bola zmluva z roku 1779, v ktorej Ján Pálffy pozbavil obyvateľov mestečka poddanských povinností a priznal im právo užívať zemepánske regálie. Veľký požiar 22. júla 1827 výrazne zmenil podobu mestečka, keďže úplne zničil väčšinu pôvodných domov. Od roku 1845 sa mestečko stalo dedičným majetkom Pálffyovcov a po upokojení protihabsburských povstaní začal rozvoj hospodárstva, predovšetkým remesiel. Rozvoj samosprávy na čele s magistrátom ovplyvňoval hospodársky rozvoj mestečka, no obecný zákon z roku 1886 zmenil jeho postavenie a Nitrianske Pravno sa stalo veľkou obcou. V posledný októbrový deň v roku 1909 bola spustená prevádzka na železničnej trati Prievidza – Nitrianske Pravno, preprava osôb na nej bola v roku 2012 zastavená.

V obci je rímskokatolícky kostol umučenia svätého Jána Krstiteľa z roku 1907.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnosť 2011 % 2001 % 1991 % 1921 % 1910 % 1880 %
Maďari 5 >0% 8 >0% 8 >0% 21 >0,5% 132 4% 8 >0%
Slováci 2 855 89% 2 957 94% 2 804 94% 285 10% 284 9% 128 4%
Rómovia 2 >0% 18 >0,5% 12 >0%
Česi 13 >0% 19 >0,5% 25 >0,5%
Nemci 60 2% 94 3% 137 5% 2 436 88% 2 643 86% 2 677 91%
Poliaci 1 >0% 1 >0%
ostatní 4 >0% 1 >0% 16 >0,5% 24 >0,5% 132 4%
nezistení 257 8% 37 1% 1 >0%
Celkom 3 197 - 3 134 - 2 988 - 2 758 - 3 083 2 945

zdroj: [5]

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je futbalový klub MTJ Nitrianske Pravno, ktorý hrá v 6. lige.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci kňazi[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jozef Vohland (* 1831 – † 1911), rímskokatolícky kňaz, tu je aj pochovaný
  • Jozef Bossanyi (* 1855 – † 1946), rímskokatolícky kňaz, pedagóg, historik, jazykovedec, prírodovedec a entomológ
  • František Raitsits (* 1873 – † 1932), rímskokatolícky kňaz, tu je aj pochovaný

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Dejiny obce [online]. [Cit. 2014-01-31]. Dostupné online. Archivované 2014-02-02 z originálu.
  5. Sčítanie obyvateľov 1880-2011 [online]. [Cit. 2019-08-18]. Dostupné online.
  6. Bratislava, redakcia časopisu Kultúra [online]. www.kultura-fb.sk, [cit. 2018-04-17]. Dostupné online.
  7. DAMKO, Andrej. Jozef Damko (1872 -1955). Internetová stránka obce Nitrianske Pravno. Dostupné online [cit. 2018-04-17].

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]