Kremnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°41′59″S 18°54′57″V / 48.699722°S 18.915833°V / 48.699722; 18.915833
Kremnica
mesto
Kremnica v zime.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Žiar nad Hronom
Región Tekov
Nadmorská výška 550 m n. m.
Súradnice 48°41′59″S 18°54′57″V / 48.699722°S 18.915833°V / 48.699722; 18.915833
Rozloha 43,13 km² (4 313 ha) [1]
Obyvateľstvo 5 419 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 125,64 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1328
Primátor Alexander Ferenčík[3] (nezávislý)
PSČ 967 XX
ŠÚJ 516970
EČV ZH
Tel. predvoľba +421-45
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Kremnica
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.kremnica.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Kremnica (nem. Kremnitz, maď. Körmöcbánya, lat. Cremnicium) je mesto ležiace v okrese Žiar nad Hronom. Už od 10. storočia sa v meste a na okolí ťažilo zlato a striebro. Kremnica je od roku 1328 slobodné kráľovské banské mesto a od 14. storočia je prezývaná Zlatá Kremnica. V meste sídli Mincovňa Kremnica, ktorá je najstaršia dodnes existujúca mincovňa na svete. Mestský hrad v Kremnici je národná kultúrna pamiatka. V Kremnici sa uskutočňujú viaceré umelecké a športové podujatia slovenského a medzinárodného významu.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Angyalova, Banská cesta, Bystrická, Československej armády, Dolná, Galandov majer, J. Horvátha, S. Chalupku, Kollárova, Kutnohorská, P. Križku, Matunákova, Námestie SNP, Nová dolina, Partizánska dolina, Revolta, Rumunskej armády, Štefánikovo námestie, Ľ. Štúra, Továrenská, Ulica Jurka Langsfelda, Veternícka, Zámocké námestie, Zechenterova, Zlatá.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Pre mesto Kremnica je významný termálny prameň. Prírodná voda je mierne rádioaktívna, silne mineralizovaná s liečebnými účinkami. Teplota vody pri prameni v hĺbke 900 m je 46 °C, teplota vody pri výtoku je 36 °C. Mesto Kremnica je v blízkosti prameňa Kremnického potoka tesne pred rozvodím Váhu a Hrona. Kremnicou preteká Kremnický potok, dĺžka jeho toku po ústie do rieky Hron je 18,7 km. Pramene tohto toku sú v nadmorskej výške 990 m n. m. Má bystrinný charakter. Podobne ako ďalšie toky pretekajúce priľahlými územiami, má i Kremnický potok najväčší prietok začiatkom jari, vyššie položené územia v marci. Zvýšený prietok súvisí s topením snehu. Najnižšie vodné stavy dosahuje koncom leta.

Symboly mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Erb (C, zlomené koleso, červeno-biele pruhy rodu Arpádovcov, zlaté anjuovské ľalie), znak, vlajka (4 pruhy)…

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Kremnica patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy v centre pozornosti panovníkov, ale aj ďalších mocných ľudí vtedajšieho sveta, ktorí sa ju usilovali dobyť a získať pre seba. Príčinou ich záujmu boli bohaté zlaté bane. Predpokladá sa, že zlato a striebro sa v Kremnici a jej okolí ťažili už od 10. storočia, skutočný rozmach ťažby však nastal až začiatkom 14. storočia. Dňa 17. novembra 1328 udelil uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou osade Cremnychbana[4] privilégia slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta. Zároveň tu založil mincovňu, ktorá počas stáročí svojej existencie vyprodukovala obrovské množstvo zlatých i strieborných mincí. Kremnické zlaté dukáty, tzv. florény, patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe. Podľa dochovaných záznamov ich v Kremnici za celú históriu vyrazili 21,5 milióna kusov. Ich celková hodnota by pri dnešných cenách zlata predstavovala jednu miliardu dolárov (odhliadnuc od historickej hodnoty).[5]  Kremnická mincovňa patrí k najstarším podnikom svojho druhu na svete a je jedným z mála, ktoré fungujú nepretržite doteraz od roku 1328. Vyrábajú sa tu napr. aj slovenské euromince. Baníctvo a mincovníctvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Sídlil tu komorský gróf (comes), ktorý stál na čele banskej a mincovnej komory spravujúcej 12 stolíc. Riadil banské podnikanie a ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu drahých kovov a na kvalitu razených mincí. Kremnica mala vedúce postavenie aj v zväze siedmich stredoslovenských banských miest. Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok „zlatá“ Kremnica.

Privilegium z 1328 zabezpečovalo Kremnici rôzne výsady - obyvatelia (aj hostia) mali právo na banské podnikanie, slobodnú voľbu mestskej rady a richtára. Časť obyvateľstva mala domáci pôvod, prichádzali však aj osadníci z Talianska, Bavorska, Rakúska, Sliezska, Čiech (minciari z Kutnej Hory). K rozvoju mesta prispelo oslobodenie od kráľovského cla a získanie hrdelného práva (1400), právo mešťanov na výčap vína a varenie piva, trhové právo (1425), jarmočné právo (1695).[6] 

Kremnica sa stala jedným z centier bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku, ktoré sa až v 20. storočí začali nazývať Hauerland. Jej osídlenie bolo národnostne zmiešané ale nemecký živel dominoval v kráľovských mestách až do roku 1608.

V meste bol postavený v rokoch 1765 – 1772 jeden z posledných morových stĺpov v bývalých habsburských krajinách.

Pri príležitosti inžinierskej konferencie v roku 1889 inštaloval  Bohuslav Križko v Kremnici prvé verejné elektrické osvetlenie v Uhorsku.[7] V Bratislave sa ako zdroj trvalého verejného osvetlenia začala elektrina používať v roku 1889 len na Továrenskej ulici.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva (podľa údajov z roku 2001) :

Etnické zloženie
  • Slováci – 95,76 %
  • Nemci – 1,19 %
  • Česi – 0,88 %
  • Rómovia – 0,86 %
  • Maďari – 0,33 %
  • Ukrajinci – 0,03 %
  • a iní
Náboženské zloženie :
  • rímski katolíci – 64,89 %
  • bez vyznania – 22,62 %
  • evanjelici a.v. – 5,84 %
  • grécki katolíci – 0,46 %
  • a iní

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Štefánikovo námestie
Štefánikovo námestie

Knižnica[upraviť | upraviť zdroj]

Knižnica Jána Kolára v Kremnici je univerzálna verejná kultúrna, informačná a vzdelávacia inštitúcia. Poskytuje knižničné a informačné služby, pôsobí ako bibliografické, metodické a vzdelávacie stredisko knižníc v rozsahu svojho územného pôsobenia. Plní funkciu mestskej knižnice pre mesto Kremnica a regionálnej knižnice pre okresy Banská Štiavnica, Žarnovica a Žiar nad Hronom.

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Múzeum mincí a medailí v Kremnici – od roku 1994 súčasťou Národnej banky Slovenska. Založené bolo v roku 1890 a patrí medzi najstaršie múzeá na Slovensku.
  • Múzeum Gýča

Expozície[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestský hrad
  • Líce a rub peňazí – Peniaze a medailérstvo v dejinách Slovenska
  • Cesty zberateľstva v umení 15. – 18. storočia – Verejné a súkromné zberateľstvo v Kremnici
  • Galéria – Príležitostné výstavy

Kino[upraviť | upraviť zdroj]

  • Akropola

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

V Kremnici sa každoročne konajú mnohé hudobné podujatia, od pravidelných (pozri nižšie), až po náhodné. Nosnými letnými hudobnými a kultúrnymi podujatiami mesta sú:

  • Kremnické gagy – európsky festival humoru a satiry
  • Hudba pod diamantovou klenbou – hudobný festival Petra Michalicu
  • Kremnický hradný organ – medzinárodný organový festival
  • Cechové hody Kremnické (od roku 2009) – slávnostné dni mesta spojené s tradičným jarmokom, rekonštrukciou historických udalostí a bohatým sprievodným programom
  • Kremnická Bašta – folkový a akustický festival.

V Kremnici pôsobia viaceré úspešné hudobné telesá a hudobníci:

  • Dychová hudba Minciar
  • vokálno – inštrumentálne teleso Musica Barbacana
  • Lenka Ferenčíková – finalistka Coca Cola Popstar
  • Ivan Štroffek – finalista Slovensko hľadá Superstar

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Zechenterova záhrada

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • Biela stopa – medzinárodné zimné diaľkové preteky, zaradené v sieti Euroloppet [8]
  • Hrúzov memoriál – tradičný mixový volejbalový turnaj (posledný júlový víkend).

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Kremnické gagy sú jediným festivalom v Stredoeurópskom priestore, ktorý sa dlhodobo programovo orientuje na kvalitný a nezávislý humor a satiru vyskytujúce sa v mnohých umeleckých žánroch. Festivalový program je z časti národnou súťažou najlepších humoristických a satirických produkcií v Slovenskej republike a súčasne prehliadkou výnimočných zahraničných osobností a umeleckých skupín zo Strednej Európy, resp. krajín Európskej únie. Umelecké diela alebo výkony z poslednej sezóny nominujú do národnej súťaže členovia Akadémie humoru Slovenska (AHS) na základe odporúčania členov Akademického pléna AHS alebo prihlášky zverejnenej na internetovej stránke festivalu. Domácich i zahraničných hostí vyberá dramaturgia festivalu na základe dlhodobého prieskumu, odporúčaní členov AHS a spolupráce s kultúrnymi inštitúciami a umeleckými agentúrami.[9]

  • Kremnický hradný organ

V Kremnici je každoročne od roku 1996 organizovaný v kostole svätej Kataríny (nachádza sa na mestskom hrade) organový festival. Nezanedbateľným predpokladom je vynikajúca akustika gotického priestoru. Koncerty sa konajú v nedeľu večer, vždy v júli a auguste, napríklad v roku 2009 sa festival uskutočnil od 12. júla do 23. augusta. Každý koncert patrí jednému interpretovi, viacero z učinkujúcich patrilo medzi svetovú špičku. Doteraz na festivale účinkovali umelci z 19 štátov. Festival uprednostňuje moderný pohľad na organovú interpretáciu. Organizátormi festivalu sú Mgr. art Renáta Košťálová a Mgr. art. Stanislav Kowalski.

Súčasný organ nahradil pôvodný z roku 1885. Terajší organ bol vyrobený v rokoch 19911992 firmou Rieger-Kloss Varhay v Krnove ako opus číslo 3640. Má pomerne netradičné usporiadanie, dve píšťaľové skrine sú umiestnené na chóre, druhý z troch manuálov je lokalizovaný excentricky na bočnom oratóriu. Horizontálne píšťale registra tzv. španielske trúbky, sú pre efektné zvukové vyznenie umiestnené na zábradlí chóru. Taktiež hrací stôl je umiestenený nezvyčajne, po pravej strane nástroja. Organ má celkovo okolo 3500 píšťal, tri manuále a 60 registrov.[10]

  • Hudba pod diamantovou klenbou

Festival Petra Michalicu sa už niekoľko rokov koná v rodnom dome svetoznámeho huslistu. Melódie rôznych autorov v prevedení prevažne zahraničných interpretov odznievajú v príjemnej komornej atmosfére.

  • Kremnická Bašta

Tradičný festival folkovej a akustickej hudby, ponúkajúci to najlepšie zo Slovenského folku, hviezdnych hostí v akustickom prevedení a folkových hostí z Čiech. [11]

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

cestná doprava (trasa Žiar nad Hronom – Martin), železničná doprava (trasa Zvolen – Diviaky - Vrútky)

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

Mincovňa Kremnica (štátny podnik), Elba, Elka a Kremnická banská spoločnosť.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Materská škola, dve základné školy, Škola úžitkového výtvarníctva (ŠÚV), gymnázium, Základná umelecká škola J.L.Bellu, školy pre sluchovo postihnutú mládež…

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

  • Matej Burian (* Kremnica - † 1581 Slovensko) bol organista, organár, 1565-1581 mestský organista v Kremnici
  • Žigmund Supan (* 18. január 1814, Kremnica - † 17. júl 1881, Ostrihom), rímskokatolícky kňaz, náboženský spisovateľ
  • Filip Machold (* 18. október 1815, Kremnica – † 8. október 1864, Banská Bystrica), kníhtlačiar a vydavateľ
  • Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský (* 4. marec 1824, Banská Bystrica – †20. august 1908, Kremnica), prozaik a publicista
  • Pavol Križko (* 30. máj 1841, Banská Bystrica - † 25. marec 1902, Kremnica), historik, archivár, pedagóg
  • František Psotka (* 3. december 1846, Banská Bystrica – † 5. december 1909,Kremnica), historik, pedagóg
  • Alexander Hell (* 24. február 1847, Banská Štiavnica – † 15. február 1877,Kremnica), pedagóg a botanik
  • Drahotína Kardossová-Križková (* 7. apríl 1867, Kremnica – † 24. september 1944, Majer), folkloristka a národnokultúrna pracovníčka
  • Alojz Privorszky (* 1873, Kremnica – † ), matematik
  • Aurel Lehotský (* 1882 – † 1953) banský inžinier a hospodársky pracovník
  • Július Križičko (* 12. jún 1887, Levoča – † 1943, Kremnica), pedagóg, spoluzakladateľ špeciálnych škôl pre hluchonemých
  • Gejza Angyal (* 24. december 1888, Kremnica - † 23. september 1956) 
  • Anton Hám (* 20. apríl 1899, Kremnica – † 23. november 1965,Kremnica), rytec a medailér
  • Jozef Cíger-Hronský (* 1896 – † 1960), pôsobil v Kremnici ako učiteľ a založil tu a redigoval edíciu Mládež
  • Oľga Adamčíková (* 1903 – † 1992), herečka
  • Michal Zöldy (* 1920 – † 1991), pedagóg a matematik
  • Darina Lehotská (* 28. január 1922, Kremnica – † 12. február 1990, Bratislava), archivárka, historička a vysokoškolská pedagogička
  • Ctibor Greguš (* 6. október 1923, Kremnica - † 4. Mája 2015,Brezno), slovenský vedec a spisovateľ
  • Ladislav Chudík (* 1924), herec, vyštudoval miestne gymnázium
  • Andrej Mojžiš (* 16. október 1925, Kremnica), herec
  • Peter Michalica (* 1945), huslista
  • Ada Straková (* 14. jún 1948, Kremnica), televízna hlásateľka
  • Tomáš Hanák (* 1957), český herec
  • Blažej Baláž (* 1958), pedagóg a maliar
  • Tibor Mičinec (* 1958), slovenský futbalista a reprezentant Česko-Slovenska
  • Stanislav Kropilák (* 10. jún 1955, Kremnica), basketbalista, reprezentant Česko-Slovenska a bývalý poslanec Národnej rady
  • Jozef Pribilinec (* 1960), atlét, olympijský víťaz v chôdzi na 20 km
  • Ľubomír Roško (* 9. október 1962, Kremnica) je športový funkcionár.
  • Jozef Kabaň (* 1973), automobilový dizajnér, vyštudoval miestnu školu úžitkového výtvarníctva
  • Marianna Ďurianová (* 1977), moderátorka

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Kremnica - História, online
  5. History [online]. Kremnica : Mincovňa Kremnica, [cit. 2015-03-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Kremnica, História mesta, Online
  7. Križko, Bohuslav (1864-1938), Bergbau- und Elektrofachmann, PUBLIKATION: ÖBL 1815-1950, Bd. 4 (Lfg. 18, 1968), S. 281. (nemecky) Online
  8. Biela stopa
  9. Kremnické gagy
  10. Kremnický hradný organ
  11. Kremnická Bašta

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]