Podolínec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Súradnice: 49°15′26″S 20°31′51″V / 49,257222°S 20,530833°V / 49.257222; 20.530833
Podolínec
mesto
Podoliniec ratusz.jpg
Rímskokatolícky kostol a zvonica
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Región Spiš
Rieka Poprad
Nadmorská výška 572 m n. m.
Súradnice 49°15′26″S 20°31′51″V / 49,257222°S 20,530833°V / 49.257222; 20.530833
Rozloha 33,77 km² (3 377 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 213 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 95,14 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1244
Primátor Daniel Marhevka[3] (nezávislý)
PSČ 065 03
ŠÚJ 526975
EČV SL
Tel. predvoľba +421-52
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad Podolínec
Námestie Mariánske 3
065 03 Podolínec
E-mailová adresa poslať email
Telefón 052/ 4391205
Fax 052/ 4391207
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Podolínec
Webová stránka: www.podolinec.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Podolínec je mesto v okrese Stará Ľubovňa. V roku 2016 malo približne 3100 obyvateľov.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží v severnej časti Popradskej kotliny, približne v polovici cesty medzi Kežmarkom a Starou Ľubovňou. Mestom prechádza cesta I/77 a železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč, ktorá tu má stanicu.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Baštová, Bernolákova, Družstevná, Gen. Štefánika, Hliník, Hviezdoslavova, J. Hollého, J. Smreka, Kláštorná, Kukučínova, Lesná, Letná, Moyzesova, Sládkovičova, Sv. Anny, Školská, Štúrova, T. Vansovej, Tatranská.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o Podolínci je z roku 1235.

Na mieste pôvodnej slovanskej osady, zničenej v rokoch 1241 a 1285 Tatármi, veľmi rýchlo vyrástlo osídlenie, ktoré už v roku 1292 dostalo mestské privilégiá a koncom 13. storočia sa aj opevnilo. V tomto období sa stavebne rozvíjalo, o čom svedčia dve pamiatky - najstaršie časti farského kostola a kaplnky na cintoríne (románska apsida). Na obdobie stredoveku sa viažu aj dve najdôležitejšie stavby - gotická časť farského kostola z druhej polovice 14. storočia a hradby z 15. a 16. storočia, z ktorých značná časť sa zachovala dodnes. Začiatkom 15. storočia vznikol - pravdepodobne na mieste dnešného kláštora - v súčasnosti už neexistujúci, gotický hrad, a ten sa stal centrom podolínskeho panstva. 17. storočie sa najviditeľnejšie zapísalo do stavebného obrazu Podolínca renesančnou zvonicou na námestí z roku 1659 a väčšinou meštianskych neskororenesančných domov. Už mimo hradieb postavili v polovici 17. storočia kláštor a dvojvežový kostol rádu piaristov, ktoré sa po polovici 18. storočia ďalej upravovali.

V roku 1412 ho uhorský kráľ Žigmund povyšuje na slobodné kráľovské mesto, ktoré vzápätí dal do poľského zálohu spolu s ďalšími spišskými mestami (1412-1772). Keď sa mesto v roku 1772 znovu vrátilo do Uhorska, stalo sa členom zväzu 16 spišských miest.

Remeslá a obchod, ktoré v predchádzajúcich storočiach zabezpečovali jeho postavenie, však pomaly začali upadať.

Neskôr sem siahala železničná trať z Popradu, ktorú v 60. rokoch 20. storočia predĺžili do Plavča, čím silnejšie spojili severný Spiš s ostatným Slovenskom.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slováci - 94,71 %
  • Rómovia - 4,00 %
  • Česi - 0,25 %
  • Rusíni - 0,16 %
  • Ukrajinci - 0,16 %
  • Nemci - 0,03 %

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • rímski katolíci - 90,89 %
  • grécki katolíci - 2,84 %
  • evanjelici a.v. - 2,24 %
  • bez vyznania - 2,14 %
  • pravoslávni - 0,22 %

a iní

Podolínec mal v roku 1980 2624 obyvateľov a patril do okresu Stará Ľubovňa.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1298
  • renesančná zvonica
  • kostol sv. Anny z 13. storočia na cintoríne
  • kostol sv. Stanislava a kláštor piaristov z roku 1642

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Modlitby chvál každú prvú nedeľu po prvom piatku v mesiaci. Organizuje rehoľa Redemptoristov v spolupráci s laickým spoločenstvom Rieka života.[1]

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Cez mesto vedie železničná trať Poprad - Plaveč. Je tu aj autobusová stanica , na ktorej stoja prímestké aj diaľkové linky.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • PISOŇ, Štefan: Naše mestá. Bratislava : Mladé letá, 1984. 318 s. Bez ISBN.
  • KOLEKTÍV: Autoatlas ČSFR. Bratislava : Slovenská kartografia, 1991. 180 s. ISBN 80-7103-041-4