Podolínec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Podolínec
mesto
Podoliniec ratusz.jpg
Kostol nanebovzatia Panny Márie a zvonica
Coat of Arms of Podolínec.svg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Región Spiš
Vodný tok Poprad
Nadmorská výška 572 m n. m.
Súradnice 49°15′26″S 20°31′51″V / 49,257222°S 20,530833°V / 49.257222; 20.530833
Rozloha 33,77 km² (3 377 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 060 (31. 12. 2021) [2]
Hustota 90,61 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1235
Primátor Michal Marhefka[3] (nezávislý)
PSČ 065 03
ŠÚJ 526975
EČV (do 2022) SL
Tel. predvoľba +421-52
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad Podolínec
Námestie Mariánske 3
065 03 Podolínec
E-mailová adresa poslať email
Telefón 052/ 4391205
Fax 052/ 4391207
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Podolínec
Webová stránka: podolinec.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Podolínec je mesto v okrese Stará Ľubovňa.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží v severnej časti Popradskej kotliny, približne v polovici cesty medzi Kežmarkom a Starou Ľubovňou. Mestom prechádza cesta I/77 a železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč, ktorá tu má stanicu.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Baštová, Bernolákova, Družstevná, Gen. Štefánika, Hliník, Hviezdoslavova, J. Hollého, J. Smreka, Kláštorná, Kukučínova, Lesná, Letná, Moyzesova, Sládkovičova, Sv. Anny, Školská, Štúrova, T. Vansovej, Tatranská.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o Podolínci je z roku 1235.

Na mieste pôvodnej slovanskej osady, zničenej v rokoch 1241 a 1285 mongolmi, veľmi rýchlo vyrástlo osídlenie, ktoré už v roku 1292 dostalo mestské privilégiá a koncom 13. storočia sa aj opevnilo. V tomto období sa stavebne rozvíjalo, o čom svedčia dve pamiatky – najstaršie časti farského kostola a kaplnky na cintoríne (románska apsida). Na obdobie stredoveku sa viažu aj dve najdôležitejšie stavby – gotická časť farského kostola z druhej polovice 14. storočia a hradby z 15. a 16. storočia, z ktorých značná časť sa zachovala dodnes. Začiatkom 15. storočia vznikol, pravdepodobne na mieste dnešného mestského úradu, v súčasnosti už neexistujúci, gotický hrad, a ten sa stal centrom podolínskeho panstva. 17. storočie sa najviditeľnejšie zapísalo do stavebného obrazu Podolínca renesančnou zvonicou na námestí z roku 1659 a väčšinou meštianskych neskororenesančných domov. Už mimo hradieb postavili v polovici 17. storočia kláštor a dvojvežový kostol rádu piaristov, ktoré sa po polovici 18. storočia ďalej upravovali.

V roku 1412 ho uhorský kráľ Žigmund povyšuje na slobodné kráľovské mesto, ktoré vzápätí dal do poľského zálohu spolu s ďalšími spišskými mestami (1412 – 1772). Keď sa mesto v roku 1772 znovu vrátilo do Uhorska, stalo sa členom zväzu 16 spišských miest.

Remeslá a obchod, ktoré v predchádzajúcich storočiach zabezpečovali jeho postavenie, však pomaly začali upadať.

Neskôr sem siahala železničná trať z Popradu, ktorú v 60. rokoch 20. storočia predĺžili do Plavča, čím silnejšie spojili severný Spiš s ostatným Slovenskom.

Podolínec mal v roku 1980 2624 obyvateľov a patril do okresu Stará Ľubovňa.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slováci – 94,71 %
  • Rómovia – 4,00 %
  • Česi – 0,25 %
  • Rusíni – 0,16 %
  • Ukrajinci – 0,16 %
  • Nemci – 0,03 %

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • rímski katolíci – 90,89 %
  • grécki katolíci – 2,84 %
  • evanjelici a.v. – 2,24 %
  • bez vyznania – 2,14 %
  • pravoslávni – 0,22 %

a iní

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Jadro bývalého slobodného kráľovského mesta Podolínec tvorí námestie nepravidelného pôdorysu s historickou meštianskou architektúrou, centrálne umiestneným farským kostolom Nanebovzatia Panny Márie a typickou spišskou renesančnou zvonicou. Západne aj východne od námestia sa rozprestierajú dve historické ulice. Celok je lemovaný čiastočne dochovaným súborom mestských hradieb. Mestské jadro bolo v roku 1991 pre svoje pamiatkové hodnoty vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.[4]

Sakrálne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky Kostol sv. Anny, jednoloďová pôvodne románska stavba s podkovovitou apsidou a malou strešnou vežou, z druhej polovice 13. storočia. Nachádza sa v areáli cintorína. Pôvodne išlo o osembokú rotundu s podkovovitou apsidou. Tá bola rozšírená na začiatku 17. storočia o loď zbúraním troch západných strán rotundy.[5] Obnovou prešla v rokoch 1880, 1970 a naposledy v roku 1992. Apsida, zaklenutá pôvodnou konchou má pôvodné románske okná. Oktogón rotundy je zaklenutý kláštornou klenbou bez rebier. V interiéri sa nachádza barokový hlavný oltár sv. Anny Metercie zo 17. storočia. Ďalej sa tu nachádza bočný oltár sv. Jána Krstiteľa, polychrómovaná drevorezba z druhej polovice 17. storočia. Druhý bočný oltár je zasvätený sv. Michalovi archanjelovi, pochádza z rovnakého obdobia. Kazateľnica je renesančná z roku 1658, na parapete sú maľby Krista, sv. Petra a Pavla a sv. Anny Metercie.[6] Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami a opornými piliermi. Veža, sanktusník, je umiestnená na vrchole pôvodnej rotundy, má barokovú helmicu pokrytú šindľom.
  • Rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová ranogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z konca 13. storočia. V období okolo polovice 14. storočia prešiel kostol zásadnou prestavbou, keď bol novo zaklenutý a interiér bol vymaľovaný dodnes zachovanými nástennými maľbami. Ďalšími úpravami prešiel v renesancii a po požiari v roku 1684. V prvej polovici 18. storočia bol barokizovaný, vznikli severná a južná bočná kaplnka. Prefasádovaný v duchu klasicizmu bol po roku 1789, keď Podolínec postihlo zemetrasenie. Obnovou prešiel v roku 1803 a v rokoch 1910-1912, keď boli odkryté a reštaurované nástenné maľby.[7] V interiéri sa nachádzajú gotické rebrové klenby. Presbytérium pokrývajú nástenné maľby z obdobia okolo polovice 14. storočia, zachytávajú výjavy zo života Krista, vrátane zriedkavého obrazu Infantia Christi. Neskorogotické pastofórium v presbytériu má pôvodnú kovovú mriežku. Gotická krstiteľnica je bronzová z druhej polovice 14. storočia zo spišskonovoveskej dielne. Hlavný oltár Nanebovzatia Panny je baroková polychrómovaná drevorezba z roku 1723. Bočné oltáre sú taktiež barokové, oltár sv. Kataríny Alexandrijskej z prvej tretiny 18. storočia, oltár sv. Mikuláša biskupa z obdobia pred rokom 1728, oltár sv. Anny Metercie z druhej polovice 17. storočia, oltár Veraikon z prvej polovice 18. storočia s obrazom z roku 1687, oltár sv. Kunigundy Kráľovnej z roku 1718 a oltár sv. Michala Archanjela zo začiatku 18. storočia. Kazateľnica je baroková polychrómovaná drevorezba z roku 1723. Organ od značky Rieger je z roku 1902.[8] Fasády kostola sú hladké, členené opornými piliermi a termálnymi oknami. Veža má v hornej časti priebežnú ochodzu, ukončená je barokovou helmicou s laternou. Nad presbytériom je dekoratívny sanktusník s barokovou helmicou.
  • Rímskokatolícky Kostol sv. Stanislava a piaristický kláštor, ranobarokový koplex z rokov 16421648. Komplex kláštora založil Stanislav Ľubomírsky, správca spišských miest v poľskom zálohu. Autorom projektu je taliansky staviteľ Bartolomej, komplex dostaval viedenský staviteľ Pochsberger. Komplex tvorí centrálne umiestnený kláštorný kostol lemovaný dvojpodlažnými kláštornými budovami s vnútorným nádvorím na oboch stranách. Severné nádvorie bolo hospodárskym dvorom kláštora, južné rajským dvorom. Nárožia kláštora sú ukončené vežami so stanovými strechami. Kostol sv. Stanislava je jednoloďová stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a dvojicou veží tvoriacich súčasť jej hmoty. Interiér je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Nachádza sa tu hodnotné barokové zariadenie. Hlavný oltár sv. Stanislava je barokový z roku 1688. Tvorí ho desať metrov vysoký barokový obraz od neznámeho autora. Ďalej sa v interiéri nachádzajú barokové bočné oltáre, oltár Panny Márie z druhej tretiny 18. storočia, oltár sv. Kríža z rovnakého obdobia, oltár sv. Filipa Neri z roku 1763 a oltár sv. Kataríny Alexandrijskej zo šesťdediatych rokov 18. storočia. Kazateľnica je neskorobaroková, z roku okolo 1763.[9] Priečelie kostola je trojetážové s dominantným rizalitom. V spodnej časti dekoroavané bosážou, v strednej úrovni je lemované pilastrami. Horná úroveň je lemovaná pilastrami a výraznými volútami a ukončená trojuholníkovým štítom s tympanónom. Uprostred horného poľa je dekoratívny kovaný balkón. Veže majú nárožné bosáže, ukončené sú korunnými rímsami s terčíkmi a barokovými helmicami s laternami. Pod kosotlom sú umiestnené krypty. Budovy kláštora majú strohé fasády tvorené oknami s osteniami s rožnými uchami.
  • Kaplnka sv. Jána nepomuckého, barokovo-klasicistická stavba s polygonálnym záverom, z roku 1779. Priečelie sa oblúkovým otvorom otvára do jej interiéru. Lemované je pilastrami a ukončené segmentovým štítom s motívom girlandy. V interiéri sa nachádza kamenná socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1792, umiestnená na barokovom stĺpe lemovanom sochami dvoch anjelov – svetlonošov.[10]

Ostatné pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ratúš, mestský úrad, ide o dvojpodlažnú stavbu na pôdoryse písmena T s valbovou strechou, v jadre stredoveký mestský hrad zo začiatku 15. storočia. Objekt výrazne prestavali za Sebastiána Ľubomírskeho v roku 1593, čo pripomína pamätná tabuľa umiestnená na priečelí budovy. Objekt v 19. storočí chátral a premenil sa na ruinu, ktorá bola následne v roku 1903 prestavaná na objekt radnice.[11] Fasády objektu sú horizontálne členené profilovanou kordónovou rímsou, nárožia majú bosáže. Portál a vedľajšie okno sú taktiež lemované bosážou. Ku vstupu vedie travertínové reprezentatívne schodisko. Okná majú v parteri profilované šambrány, na poschodí segmentovo ukončené s nadokennou rímsou.
  • Mestské opevnenie, dodnes parciálne zachované, tvorilo pôvodne súvislé mestské hradby obkolesujúce mestské jadro, 18 bášt a tri strážne veže a dve mestské brány – severná a južná. Vznikli ako jedny z prvých na území dnešného Slovenska, na konci 13. storočia. Do dnešnej podoby sa dostlai v 15. a 16. storočí. V 80. rokoch prešli dochované úseky komplexnou obnovou.[12] V súčasnosti existuje úsek hradieb v južnej časti mesta s troma baštami a v severnej časti mesta so štyrmi baštami a obrannou vežou. Svoje vlastné opevnenie mal aj mestský hrad a mladšie opevnenie má čiastočne dochované aj piaristický kláštor.[13]
  • Renesančná zvonica, murovaná štvorpodlažná stavba na pôdoryse štvorca z roku 1659. Stojí na mieste staršej stredovekej zvonice. Patrí do súboru spišských renesančných zvoníc. Fasáda zvonice je dekorovaná nárožnou bosážou. Domnujú jej polkruovo ukončené rezonančné otvory a dekoratívna štítková atika. Pôvodne bola dekorovaná sgrafitom. Do zvonice vedú tri vstupy, severný vedie do polozapusteného suterénu, kde sa nachádzal mestský sklad.[14]

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Modlitby chvál každú prvú nedeľu po prvom piatku v mesiaci. Organizuje rehoľa Redemptoristov v spolupráci s laickým spoločenstvom Rieka života.[1]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Cez mesto vedie železničná trať Poprad – Plaveč. Je tu aj autobusová stanica, na ktorej stoja prímestké aj diaľkové linky.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Zásady ochrany PZ Hniezdne [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Podolínec [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  6. Kostol s rotundou sv. Anny (Metercie) [online]. Oficiálne strány mesta Podolínec. Dostupné online.
  7. Podolínec – farský kostol [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  8. Rímsko-katolícky Farský kostol Nanebovzatia panny Márie [online]. Oficiálne strány mesta Podolínec. Dostupné online.
  9. Kláštor piaristov s kostolom [online]. Oficiálne strány mesta Podolínec. Dostupné online.
  10. Podolínec – Kaplnka sv. Jána nepomuckého [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  11. Mestský hrad Ratúš [online]. Oficiálne strány mesta Podolínec. Dostupné online.
  12. Mestské opevnenie [online]. Oficiálne strány mesta Podolínec. Dostupné online.
  13. Zásady ochrany PR Podolínec [online]. Pamiatky.sk. Dostupné online.
  14. Podolínec – zvonica [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Podolínec

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • PISOŇ, Štefan: Naše mestá. Bratislava : Mladé letá, 1984. 318 s. Bez ISBN.
  • KOLEKTÍV: Autoatlas ČSFR. Bratislava : Slovenská kartografia, 1991. 180 s. ISBN 80-7103-041-4