Podolínec
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Podolínec | |
| mesto | |
 Rímskokatolícky kostol a zvonica
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Stará Ľubovňa |
| Región | Spiš |
| Nadmorská výška | 572 m n. m. |
| Súradnice | 49°15′26″S 20°31′51″V / 49.257222°S 20.530833°V |
| Rozloha | 33,77 km² (3 377 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 3 190 (31. 12. 2015) [2] |
| Hustota | 94,46 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1244 |
| Primátor | Daniel Marhevka[3] (nezávislý) |
| PSČ | 065 03 |
| ŠÚJ | 526975 |
| EČV | SL |
| Tel. predvoľba | +421-52 |
  Poloha mesta na Slovensku
|
|
 Poloha mesta v rámci Prešovského kraja.
|
|
| Wikimedia Commons: Podolínec | |
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.podolinec.eu | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
 Slovenský portál |
|
Podolínec je mesto ležiace v Prešovskom kraji.
Obsah
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Vodné toky
- rieka Poprad, v smere toku do nej na území mesta postupne ústia:
- Holumnický potok (sprava)
- Hladký potok zľava
- Krížny potok (zľava)
- Lomnický potok (sprava)
Ulice[upraviť | upraviť zdroj]
- Baštová
- Bernoláková
- Družstevná
- Gen. Štefánika
- Hliník
- Hviezdoslavová
- J. Hollého
- J. Smreka
- Kláštorná
- Kukučínová
- Lesná
- Letná
- Moyzesová
- Sladkovičová
- Sv. Anny
- Školská
- Štúrová
- T. Vansovej
- Tatranská
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka o Podolínci je z roku 1235. V roku 1412 ho uhorský kráľ Žigmund povyšuje na slobodné kráľovské mesto, ktoré vzápätí dal do poľského zálohu. Mesto bolo obohnané hradbami a v mestskej zástavbe existoval, v súčasnosti už neexistujúci, gotický hrad.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]
- Slováci - 94,71 %
- Rómovia - 4,00 %
- Česi - 0,25 %
- Rusíni - 0,16 %
- Ukrajinci - 0,16 %
- Nemci - 0,03 %
a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]
- rímski katolíci - 90,89 %
- grécki katolíci - 2,84 %
- evanjelici a.v. - 2,24 %
- bez vyznania - 2,14 %
- pravoslávni - 0,22 %
a iní
Stavby[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1298
- renesančná zvonica
- kaplnka sv. Anny z 13. storočia na cintoríne
- kláštor piaristov z roku 1642
Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]
Modlitby chvál každú prvú nedeľu po prvom piatku v mesiaci. Organizuje rehoľa Redemptoristov v spolupráci s laickým spoločenstvom Rieka života.[1]
Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Cez mesto vedie železničná trať Poprad - Plaveč. Je tu aj autobusová stanica , na ktorej stoja prímestké aj diaľkové linky.
Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
|
||||||||||||||
