Podolínec
Podolínec | ||
mesto | ||
Rímskokatolícky kostol a zvonica
| ||
|
||
Štát | ![]() | |
---|---|---|
Kraj | Prešovský kraj | |
Okres | Stará Ľubovňa | |
Región | Spiš | |
Vodný tok | Poprad | |
Nadmorská výška | 572 m n. m. | |
Súradnice | 49°15′26″S 20°31′51″V / 49,257222°S 20,530833°V | |
Rozloha | 33,77 km² (3 377 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 3 060 (31. 12. 2021) [2] | |
Hustota | 90,61 obyv./km² | |
Prvá pís. zmienka | 1235 | |
Primátor | Jaroslav Seman[3] (nezávislý) | |
PSČ | 065 03 | |
ŠÚJ | 526975 | |
EČV | SL | |
Tel. predvoľba | +421-52 | |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Podolínec Námestie Mariánske 3 065 03 Podolínec | |
E-mailová adresa | poslať email | |
Telefón | 052/ 4391205 | |
Fax | 052/ 4391207 | |
Poloha mesta na Slovensku
| ||
Interaktívna mapa mesta
| ||
Wikimedia Commons: Podolínec | ||
Webová stránka: podolinec.eu | ||
Freemap.sk: mapa | ||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Podolínec je mesto v okrese Stará Ľubovňa. V roku 2016 malo približne 3100 obyvateľov.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto leží v severnej časti Popradskej kotliny, približne v polovici cesty medzi Kežmarkom a Starou Ľubovňou. Mestom prechádza cesta I/77 a železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč, ktorá tu má stanicu.
Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]
- rieka Poprad, v smere toku do nej na území mesta postupne ústia:
- Holumnický potok (sprava)
- Hladký potok (zľava)
- Krížny potok (zľava)
- Lomnický potok (sprava)
Ulice[upraviť | upraviť zdroj]
Baštová, Bernolákova, Družstevná, Gen. Štefánika, Hliník, Hviezdoslavova, J. Hollého, J. Smreka, Kláštorná, Kukučínova, Lesná, Letná, Moyzesova, Sládkovičova, Sv. Anny, Školská, Štúrova, T. Vansovej, Tatranská.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka o Podolínci je z roku 1235.
Na mieste pôvodnej slovanskej osady, zničenej v rokoch 1241 a 1285 Tatármi, veľmi rýchlo vyrástlo osídlenie, ktoré už v roku 1292 dostalo mestské privilégiá a koncom 13. storočia sa aj opevnilo. V tomto období sa stavebne rozvíjalo, o čom svedčia dve pamiatky – najstaršie časti farského kostola a kaplnky na cintoríne (románska apsida). Na obdobie stredoveku sa viažu aj dve najdôležitejšie stavby – gotická časť farského kostola z druhej polovice 14. storočia a hradby z 15. a 16. storočia, z ktorých značná časť sa zachovala dodnes. Začiatkom 15. storočia vznikol, pravdepodobne na mieste dnešného mestského úradu, v súčasnosti už neexistujúci, gotický hrad, a ten sa stal centrom podolínskeho panstva. 17. storočie sa najviditeľnejšie zapísalo do stavebného obrazu Podolínca renesančnou zvonicou na námestí z roku 1659 a väčšinou meštianskych neskororenesančných domov. Už mimo hradieb postavili v polovici 17. storočia kláštor a dvojvežový kostol rádu piaristov, ktoré sa po polovici 18. storočia ďalej upravovali.
V roku 1412 ho uhorský kráľ Žigmund povyšuje na slobodné kráľovské mesto, ktoré vzápätí dal do poľského zálohu spolu s ďalšími spišskými mestami (1412 – 1772). Keď sa mesto v roku 1772 znovu vrátilo do Uhorska, stalo sa členom zväzu 16 spišských miest.
Remeslá a obchod, ktoré v predchádzajúcich storočiach zabezpečovali jeho postavenie, však pomaly začali upadať.
Neskôr sem siahala železničná trať z Popradu, ktorú v 60. rokoch 20. storočia predĺžili do Plavča, čím silnejšie spojili severný Spiš s ostatným Slovenskom.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]
- Slováci – 94,71 %
- Rómovia – 4,00 %
- Česi – 0,25 %
- Rusíni – 0,16 %
- Ukrajinci – 0,16 %
- Nemci – 0,03 %
a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]
- rímski katolíci – 90,89 %
- grécki katolíci – 2,84 %
- evanjelici a.v. – 2,24 %
- bez vyznania – 2,14 %
- pravoslávni – 0,22 %
a iní
Podolínec mal v roku 1980 2624 obyvateľov a patril do okresu Stará Ľubovňa.
Stavby[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1298
- mestský hrad Podolínec („Ratúš“) z roku 1409
- mestské opevnenie z roku 1292
- spišská renesančná zvonica z roku 1659
- kostol s rotundou sv. Anny (metercie) z prvej polovice 13. storočia na cintoríne
- kostol sv. Stanislava a kláštor piaristov z roku 1642
- kaplnka sv. Jána Nepomuckého z roku 1792
Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]
Modlitby chvál každú prvú nedeľu po prvom piatku v mesiaci. Organizuje rehoľa Redemptoristov v spolupráci s laickým spoločenstvom Rieka života.[1]
Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Cez mesto vedie železničná trať Poprad – Plaveč. Je tu aj autobusová stanica, na ktorej stoja prímestké aj diaľkové linky.
Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Podolínec
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Oficiálne stránky mesta
- www.apsida.sk – profil románskej kaplnky
- www.apsida.sk – profil gotického kostola
- https://www.podolinec.eu/pamiatky/
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- PISOŇ, Štefan: Naše mestá. Bratislava : Mladé letá, 1984. 318 s. Bez ISBN.
- KOLEKTÍV: Autoatlas ČSFR. Bratislava : Slovenská kartografia, 1991. 180 s. ISBN 80-7103-041-4