Podolínec
| Podolínec | |
| mesto | |
 Rímskokatolícky kostol a zvonica
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Stará Ľubovňa |
| Región | Spiš |
| Rieka | Poprad |
| Nadmorská výška | 572 m n. m. |
| Súradnice | 49°15′26″S 20°31′51″V / 49,257222°S 20,530833°V |
| Rozloha | 33,77 km² (3 377 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 3 213 (31. 12. 2017) [2] |
| Hustota | 95,14 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1244 |
| Primátor | Daniel Marhevka[3] (nezávislý) |
| PSČ | 065 03 |
| ŠÚJ | 526975 |
| EČV | SL |
| Tel. predvoľba | +421-52 |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Podolínec Námestie Mariánske 3 065 03 Podolínec |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 052/ 4391205 |
| Fax | 052/ 4391207 |
  Poloha mesta na Slovensku
| |
 Poloha mesta v rámci Prešovského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Podolínec | |
| Webová stránka: www.podolinec.eu | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
 Slovenský portál
| |
Podolínec je mesto v okrese Stará Ľubovňa. V roku 2016 malo približne 3100 obyvateľov.
Obsah
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto leží v severnej časti Popradskej kotliny, približne v polovici cesty medzi Kežmarkom a Starou Ľubovňou. Mestom prechádza cesta I/77 a železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč, ktorá tu má stanicu.
Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]
- rieka Poprad, v smere toku do nej na území mesta postupne ústia:
- Holumnický potok (sprava)
- Hladký potok zľava
- Krížny potok (zľava)
- Lomnický potok (sprava)
Ulice[upraviť | upraviť zdroj]
Baštová, Bernolákova, Družstevná, Gen. Štefánika, Hliník, Hviezdoslavova, J. Hollého, J. Smreka, Kláštorná, Kukučínova, Lesná, Letná, Moyzesova, Sládkovičova, Sv. Anny, Školská, Štúrova, T. Vansovej, Tatranská.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka o Podolínci je z roku 1235.
Na mieste pôvodnej slovanskej osady, zničenej v rokoch 1241 a 1285 Tatármi, veľmi rýchlo vyrástlo osídlenie, ktoré už v roku 1292 dostalo mestské privilégiá a koncom 13. storočia sa aj opevnilo. V tomto období sa stavebne rozvíjalo, o čom svedčia dve pamiatky - najstaršie časti farského kostola a kaplnky na cintoríne (románska apsida). Na obdobie stredoveku sa viažu aj dve najdôležitejšie stavby - gotická časť farského kostola z druhej polovice 14. storočia a hradby z 15. a 16. storočia, z ktorých značná časť sa zachovala dodnes. Začiatkom 15. storočia vznikol - pravdepodobne na mieste dnešného kláštora - v súčasnosti už neexistujúci, gotický hrad, a ten sa stal centrom podolínskeho panstva. 17. storočie sa najviditeľnejšie zapísalo do stavebného obrazu Podolínca renesančnou zvonicou na námestí z roku 1659 a väčšinou meštianskych neskororenesančných domov. Už mimo hradieb postavili v polovici 17. storočia kláštor a dvojvežový kostol rádu piaristov, ktoré sa po polovici 18. storočia ďalej upravovali.
V roku 1412 ho uhorský kráľ Žigmund povyšuje na slobodné kráľovské mesto, ktoré vzápätí dal do poľského zálohu spolu s ďalšími spišskými mestami (1412-1772). Keď sa mesto v roku 1772 znovu vrátilo do Uhorska, stalo sa členom zväzu 16 spišských miest.
Remeslá a obchod, ktoré v predchádzajúcich storočiach zabezpečovali jeho postavenie, však pomaly začali upadať.
Neskôr sem siahala železničná trať z Popradu, ktorú v 60. rokoch 20. storočia predĺžili do Plavča, čím silnejšie spojili severný Spiš s ostatným Slovenskom.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]
- Slováci - 94,71 %
- Rómovia - 4,00 %
- Česi - 0,25 %
- Rusíni - 0,16 %
- Ukrajinci - 0,16 %
- Nemci - 0,03 %
a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]
- rímski katolíci - 90,89 %
- grécki katolíci - 2,84 %
- evanjelici a.v. - 2,24 %
- bez vyznania - 2,14 %
- pravoslávni - 0,22 %
a iní
Podolínec mal v roku 1980 2624 obyvateľov a patril do okresu Stará Ľubovňa.
Stavby[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1298
- renesančná zvonica
- kostol sv. Anny z 13. storočia na cintoríne
- kostol sv. Stanislava a kláštor piaristov z roku 1642
- kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]
Modlitby chvál každú prvú nedeľu po prvom piatku v mesiaci. Organizuje rehoľa Redemptoristov v spolupráci s laickým spoločenstvom Rieka života.[1]
Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Cez mesto vedie železničná trať Poprad - Plaveč. Je tu aj autobusová stanica , na ktorej stoja prímestké aj diaľkové linky.
Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Oficiálne stránky mesta
- www.apsida.sk - profil románskej kaplnky
- www.apsida.sk - profil gotického kostola
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- PISOŇ, Štefan: Naše mestá. Bratislava : Mladé letá, 1984. 318 s. Bez ISBN.
- KOLEKTÍV: Autoatlas ČSFR. Bratislava : Slovenská kartografia, 1991. 180 s. ISBN 80-7103-041-4
| ||||||||||||||
