Preskočiť na obsah

Stará Ľubovňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O rovnomennom okrese pozri Stará Ľubovňa (okres).
Stará Ľubovňa
mesto
Ľubovniansky hrad nad skanzenom
Vlajka
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Región Spiš
Vodné toky Poprad, Jakubianka
Nadmorská výška 545 m n. m.
Súradnice 49°18′06″S 20°41′19″V / 49,301667°S 20,688611°V / 49.301667; 20.688611
Najvyšší bod Široký vrch
 - výška 885 m n. m.
Rozloha 30,79 km² (3 079 ha) [1]
Obyvateľstvo 15 534 (31. 12. 2025) [2]
Hustota 504,51 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1292
Primátor Ľuboš Tomko[3] (nezávislý)
PSČ 064 01
ŠÚJ 526665
EČV (do r. 2022) SL
Tel. predvoľba +421-52
Adresa mestského
úradu		 Mestský úrad
Obchodná 1
064 01 Stará Ľubovňa
E-mailová adresa mesto@staralubovna.sk
Telefón 052 / 43 15 111
Fax 052 / 432 30 33
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Stará Ľubovňa
Webová stránka: staralubovna.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Stará Ľubovňa je mesto ležiace v severovýchodnej časti Slovenska, v Prešovskom kraji, v blízkosti hraníc s Poľskom. Skladá sa z častí Stará Ľubovňa a Podsadek. Žije je tu okolo 16 tisíc obyvateľov.

Od roku 1412 bolo mesto súčasťou poľského zálohu, čo výrazne ovplyvnilo kultúru a dialekt mesta. V 20. storočí sa mesto výrazne rozšírilo. Bývalá goralská obec Podsadek bola mestu pridelená v roku 1964.[4] Goralské nárečie aktívne ovláda menej ako 10% obyvateľstva.[4]

Názov

[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Ľubovňa je slovenského alebo slovanského pôvodu a pochádza z koreňa ľub- (ľúbiť, ľúbená,...).[5] Rovnaký koreň má český Libeň, poľský Lublin, slovinská Ľubľana a podobné slovanské zemepisné názvy. Zo slovenskej verzie bol odvodený nemecký názov Altlublau a maďarský Ólubló.[5]

Vývin názvu obce: 1292 - Libenow, 1299 - Lublow, 1408 - Oly(i)bly(i)o, Lyblio 1786 - Lublyó, Iblau, 1808 - Lubló, Lublovia, Lublau, Lubowná, 1863 - Lubló, 1873 - Ólubló, 1920 - Stará Ľubovňa, maď. Ólubló, nem. Altlublau[6]

Geografia

[upraviť | upraviť zdroj]
Pohľad na mesto a okolie z hradu - vľavo Podsadek a vpravo centrum Starej Ľubovne

Stará Ľubovňa sa rozprestiera v západnej časti Ľubovnianskej kotliny, pod juhozápadnými výbežkami Ľubovnianskej vrchoviny, na sútoku riek Poprad a Jakubianka. Mestom prechádza cesta I/68 (Prešov – Nowy Sącz) a I/77 (Poprad – Bardejov), ako aj železničná trať Poprad – Plaveč.

Najbližšou obcou je susedná Nová Ľubovňa, ktorá leží v tesnej blízkosti mesta, najbližším mestom je Podolínec (15 km). Poprad je vzdialený 49 km juhozápadne, Prešov 62 km juhovýchodne a Nowy Sącz v Poľsku 50 km severne.

História

[upraviť | upraviť zdroj]
Meštianske domy na Námestí sv. Mikuláša
Ľubovniansky hrad a skanzen

V roku 1292 je Stará Ľubovňa prvýkrát spomenutá ako Libenow. V roku 1311 bol spomenutý Ľubovniansky hrad. V roku 1323 kráľ Karol I. daroval tento hrad spolu s hradom Plaveč palatínovi Filipovi Drugethovi.[7] V tom čase bolo mesto v držbe grófa Mikuláša. V roku 1342 Ľudovít Veľký udelil osade mestské privilégiá.[7] V roku 1384 sa v Ľubovni konalo stretnutie medzi Žigmundom Luxemburským, braniborským markgrófom, a poľskou šľachtou, na ktorom sa prerokúvali podmienky príchodu uhorskej princeznej Hedvige do Poľska, aby po otcovi zaujala trón.

Žigmund Luxemburský, ktorý už bol vtedy kráľom Uhorska, usporiadal tu v roku 1412 ďalšie stretnutie s poľským kráľom Vladislavom II. Pri tomto stretnutí bola Ľubovňa medzi šestnástimi spišskými mestami, ktoré dal Žigmund do zálohu Vladislavovi II. Záložné právo bolo súčasťou Ľubovnianskej zmluvy a predpokladalo sa, že bude len krátkodobé, no napokon trvalo až 360 rokov.

Ľubovňa sa stala sídlom samostatného spišského starostva. Prvým starostom bol Paweł Gładysz, ktorý hovoril po maďarsky; jeho nástupcom sa stal slávny rytier Záviš Čierny. V roku 1587, počas snahy arcivojvodu Maximiliána Habsburského o poľskú korunu, jeho priaznivci obsadili Ľubovniansky hrad. Po Maximiliánovej porážke pri Byczyne sa však vrátil do poľských rúk.[7] Počas švédskej invázie bola korunná pokladnica privezená na hrad z Krakova.[7]

Až v priebehu Prvého delenia Poľska v roku 1772 za vlády Márie Terézie sa územie vrátilo Uhorskému kráľovstvu. Záložné postavenie bolo v skutočnosti výhodou pre dotknuté mestá, pretože nemuseli podliehať komitátu (župe) ani šľachte a v nepokojoch medzi Poľskom a Uhorskom mali neutrálne postavenie.

Pred vznikom samostatného Československa v roku 1918 bola Stará Ľubovňa súčasťou Spišskej župy v rámci Uhorského kráľovstva. V rokoch 1939 až 1945 bola súčasťou Slovenskej republiky. 24. januára 1945 Červená armáda vytlačila Wehrmacht zo Starej Ľubovne a tá sa stala opäť súčasťou Československa.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
Vývoj počtu obyvateľov
Rok 1970 1980 1991 2001 2011 2021
Počet 4 406 8 866 13 955 16 227 16 341 15 938
Zloženie obyvateľstva[8]
Etnické Náboženské Vzdelanostné
Národnosť Počet % Vyznanie Počet % Vzdelanie Počet %
Slováci 13 425 84,23 Rímskokatolícke 8 818 55,33 Bez ukončeného vzdelania (osoby mladšie ako 15 rokov) 2 171 13,62
Rómovia 538 3,38 Gréckokatolícke 3 529 22,14 Základné vzdelanie 2 348 14,73
Rusíni 339 2,13 Žiadne 1 416 8,88 Stredné vzdelanie (s maturitou / bez maturity) 6 446 40,44
Ukrajinci 65 0,41 Pravoslávne 176 1,10 Vyššie odborné vzdelanie 819 5,14
Česi 55 0,35 Evanjelické 71 0,45 Vysokoškolské vzdelanie 3 111 19,52
Poliaci 24 0,15 Iné 178 1,14 Bez školského vzdelania (osoby vo veku 15 rokov a viac) 59 0,37

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Jadro bývalého slobodného kráľovského mesta Stará Ľubovňa tvorí obdĺžnikové námestie s historickou meštianskou architektúrou a centrálne umiestneným farským kostolom sv. Mikuláša a priľahlé ulice severovýchodne od námestia. Zachovaný celok bol v roku 1991 pre svoje pamiatkové hodnoty vyhlásený za pamiatkovú zónu.[9]

Ľubovniansky hrad
[upraviť | upraviť zdroj]
Ľubovniansky hrad
Ľubovniansky hrad, pohľad z vtáčej perspektívy

Tento stredoveký hrad je v čiastočne torzálnom stave. Vnikol v druhej polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1311. Prvými šľachtickými vlastníkmi hradu boli v prvej polovici 14. storočia Drugetovci. K najstarším častiam hradu patrí kruhová veža a priľahlý gotický palác. Od roku 1412 patrí hrad Ľubovňa do poľského zálohu. V roku 1553 hrad vyhorel a v nasledujúcich rokoch bol renesančne upravený. Od roku 1591 tu pôsobili Lubomirskí, ako starostovia poľského zálohu Spiša. V rokoch 1620-1647 prešiel barokovou prestavbou, vznikol tak barokový západne orientovaný palác a samostatne stojaca kaplnka. V roku 1664 vznikla hradná brána na treťom nádvorí. V rokoch 1746-1760 prešiel rozsiahlou obnovou. V roku 1772 bol zrušený poľský záloh a hrad sa vrátil do uhorských rúk. V tomto období slúžil ako kasáreň. Od roku 1825 boli vlastníkmi hradu Raiszovci. Poslednými súkromnými vlastníkmi hradu boli poľskí šľachtici Zamoyskí, ktorí hrad vlastnili od roku 1883. Už Zamoyskí v hrade zriadili malé múzeum. Po vojne v roku 1945 prešiel hrad do majetku štátu. Prvou komplexnou obnovou prešiel v rokoch 1956-1966. Po jej ukončení tu bolo zriadené do dnes fungujúce múzeum. V 70. rokoch bola realizovaná rozsiahla obnova dolného hradu.[10]

Rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša
[upraviť | upraviť zdroj]

Je to trojloďová pôvodne ranogotická stavba so zaobleným ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obodobia okolo roku 1280. Z tohto obdobia sa dochovala len časť hmoty kostola, napr. víťazný oblúk. Stojí na mieste staršej stavby. Pôvodne mal pravouhle ukončené presbytérium a bol bez veže. Od 70. rokov 16. storočia bol kostol evanjelický, priebehu 17. storočia viackrát zmenil vlastníka. V prvej polovici 17. storočia pristavali Kaplnku sv. Anny a okolo polovice 17. storočia doplnili ďalšiu kaplnku. V 80. rokoch 17. storočia boli kaplnky rozšírené, opät v roku 1738, vznikli tak bočné lode. V tomto období bola dostavaná aj veža. Súčasné presbytérium vzniklo v druhej polovici 18. storočia. Úpravami fasády prešiel v duchu klasicizmu na konci 18. storočia a historizmu v 19. storočí. V interiéri boli objavené a od roku 2016 reštaurované hodnotné stredoveké nástenné maľby zobrazujúce výjavy zo života Krista pochádzajúce z konca 14. storočia. Maľby sa nachádzajú v troch pásoch nad sebou na severnej stene presbytéria a na víťaznom oblúku.[11] V interiéri sa nachádza hodnotné zariadenie. Hlavný oltár sv. Mikuláša je barokový z druhej polovice 18. storočia. Bočný oltár sv. Kríža je neskororenesančný zo začiatku 17. storočia. Ostatné bočné oltáre sú barokové: oltár sv. Anny Metercie zo začiatku 18. storočia, oltár Sedembolestnej Panny Márie - Piety z doby okolo roku 1720, oltár sv. Antona z obdobia okolo roku 1730, oltár sv. Rodiny z prvej polovice 18. storočia a oltár Panny Márie Karmelskej z druhej polovice 18. storočia. Na víťaznom oblúku je umiestnená neskorogotická socha Kristus na kríži z druhej polovice 16. storočia. Kamenná krstiteľnica je neskorogotická zo začiatku 16. storočia. Kazateľnica je rokoková, z druhej polovice 18. storočia.[12] Súčasťou interiéru kostola je súbor neskorogotických epitafov z pieskovca a červeného mramoru. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými osteniami. Veža je členená kordónovou rímsou, v hornej časti s priebežnou ochodzou, ukončená je ihlancovou helmicou.

Meštianske domy na Námestí sv. Mikuláša
[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o dvojpodlažné najčastejšie troj či štvorosové objekty s polkruhovo či segmentovo ukončenou bránou. Domy majú sedlové strechy s hrebeňmi rovnobežnými s uličnou čiarou. V jadre ide často o renesančné objekty s mladšími barokovými a klasicistickými fasádami. Dom č. 2 je neskororenesančná mestská radnica z druhej polovice 17. storočia. Dom č. 12, bývalé sídlo gubernátora zálohovaných spišských miest, neskororenesančná arkádová budova z obdobia po roku 1639.

Múzeá

[upraviť | upraviť zdroj]

Pomníky

[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa nachádzajú pomníky väčšinou venované padlým z vojen. Pomník venovaný padlým z druhej svetovej vojny sa nachádza na Námestí generála Štefánika pri Dome kultúry. Každoročne sa tu 8. mája konajú pietne akty venované pamiatke hrdinov. Pomníky na území mesta sú aj na rôznych kopcoch, ale sú to pomníky, venované ľuďom známym. Na Námestí sv. Mikuláša sú tiež menšie pomníky, ktoré sú na česť padlým vo vojne.

Parky

[upraviť | upraviť zdroj]

V Starej Ľubovni je park na Námestí sv. Mikuláša v centre mesta okolo fontány, je to obľúbené oddychové miesto. Z neho sa dá dostať Obchodnou ulicou (ktorá je tiež rekreačne vybavená) na Námestie generála Štefánika, na ktorom sa nachádza tiež park a pódium pre kultúrne akcie. Ďalej od centra, na juh, sa nachádzajú Viktóriine záhrady s najväčším živým bludiskom v Strednej Európe.[13] Bludisko sa nazýva Čertova skala a má rozlohu 6400 m2.[14] Od komerčnej zóny (Kaufland) sa na západ tiahne cyklotrasa do blízkej obce Hniezdne.

Dom kultúry
[upraviť | upraviť zdroj]

V Dome kultúry sídli množstvo organizácií, jazykové školy, klubovňa ako aj Ľubovnianske osvetové stredisko, ktoré vzniklo v roku 1969. Je príspevkovou organizáciou Prešovského samosprávneho kraja. Hlavným poslaním strediska je vytvárať podmienky pre rozvoj miestnej kultúry, záujmovo-umeleckej činnosti, zachovávať kultúrne bohatstvo regiónu a organizovať kultúrne a vzdelávacie aktivity pre občanov.

Pravidelné podujatia

[upraviť | upraviť zdroj]

Ľubovniansky jarmok

[upraviť | upraviť zdroj]

Vyhľadávaná akcia v meste Stará Ľubovňa – jarmok sa teší veľkej popularite už veľa rokov. Každoročne sa tu stretávajú tisíce ľudí z celého regiónu. Predajné stánky sú na Námestí sv. Mikuláša, na ulici 1. mája, Popradskej a Levočskej ulici. každoročne sú na jarmoku aj rôzne atrakcie pre deti kolotoče, detské stánky a pod. Pri Dome služieb (komunál) je každý rok aj tribúna, kde je stále bohatý kultúrny program s množstvom účinkujúcich. Ľubovniansky jarmok sa vždy koná posledný septembrový víkend.

Kľúč od pevnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzinárodná súťaž v štýle Pevnosti Boyard. Každoročne sa koná na Ľubovnianskom hrade za účasti stredoškolskej mládeže z celého Slovenska ale aj Poľska a Česka. Náročné disciplíny a fyzická záťaž sú súčasťou tohto podujatia.

Cirkvi

[upraviť | upraviť zdroj]

V Starej Ľubovni pôsobia 4 hlavné cirkvi.

Rímskokatolícka cirkev

[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícka cirkev je najväčšou v meste. Tvorí ju približne 12 200 veriacich. Spolu s gréckokatolíckou cirkvou sa stará o duchovnú správu nemocnice a domova dôchodcov v Starej Ľubovni. Vo farnosti Stará Ľubovňa pôsobia 4 kňazi. Rímskokatolícka cirkev má v správe 3 kostoly na území mesta.

  • Kostol sv. Mikuláša v centre mesta.
  • Kostol sv. Petra a Pavla – Sídlisko Západ z roku 1999. O jeho výstavbe sa rozhodlo v 90. rokoch 20. storočia, kedy pôvodný kostol sv. Mikuláša v centre mesta už kapacitne nepostačoval rastúcej rímskokatolíckej komunite.[15] Aj preto je ešte stále nazývaný ako "nový kostol", aj keď má už takmer 20 rokov. Kostol bol postavený predovšetkým pre obyvateľov miestneho sídliska Západ. Je moderne zariadený a stavaný v takomto štýle. Oltár tvorí veľký kríž, ktorý bol menený za nový iba nedávno. V marci tohto roku bola v kostole nainštalovaná krížová cesta. Kostol má kapacitu približne 240 miest na sedenie a 350 na státie, čo je dosť málo, nakoľko sídlisko Západ je najväčšie sídlisko v meste. Kostol bol vysvätený 22.11.1999 otcom biskupom Františkom Tondrom za prítomnosti predstaviteľov mesta a veľkého množstva kňazov.[15]
  • Kostol sv. Jozefa v časti Podsadok z roku 1943, zvonica bola postavená o čosi neskôr. V tejto časti mesta je vyše 700 veriacich. O duchovnú správu Podsadku sa starajú kňazi rímskokatolíckej farnosti Stará Ľubovňa.

Gréckokatolícka cirkev

[upraviť | upraviť zdroj]
Drevený gréckokatolícky chrám sv. archanjela Michala v skanzene

Gréckokatolícka cirkev je druhá najpočetnejšia v meste. Tvorí ju približne 3 700 veriacich. O duchovnú správu v meste sa starajú kňazi – redemptoristi. Starajú sa o duchovnú správu miestnej nemocnice a domova dôchodcov. Areál chrámu na Sídlisku Západ tvorí aj kláštor redemptoristov a zvonica. Táto farnosť má v správe 1 chrám.

  • Chrám Matky ustavičnej pomoci, základný kameň posvätil pápež Ján Pavol II. pri návšteve v Bratislave dňa 22. apríla 1990. Posviacku čiastočne ukončeného chrámu vykonal 7. novembra 1993 vtedajší pomocný biskup prešovskej eparchie vladyka Milan Chautur, CSsR. V roku 1998 sa správcom farnosti stal o. Kamil Dráb, ktorý pokračoval vo výstavbe. Taktiež je autorom ikon, ktoré sa nachádzajú na stenách chrámu a na ikonostase. Pod cerkvou sa nachádza pastoračné centrum, kde sa konajú aj rôzne hostiny, či svadby, taktiež slúži mladým na stretávanie. Tento chrám sa nachádza na sídlisku Západ, na Mierovej ulici. Je v správe gréckokatolíckej farnosti mesta Stará Ľubovňa.
  • Drevený chrám sv. Michala archajela z druhej polovice 18. storočia. Pôvodne stál v obci Matysová, dnes stojí v skanzene.

Pravoslávna cirkev

[upraviť | upraviť zdroj]

Tretia najpočetnejšia cirkev v meste, ktorú tvorí niečo vyše 200 veriacich. Bohoslužby sa slúžia v pravoslávnom chráme.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania

[upraviť | upraviť zdroj]

Evanjelická cirkev nemá v meste vlastný chrám. Služby Božie sa slúžia v nedele na ZŠ Komenského. O duchovnú správu v meste sa stará cirkevný zbor v Podolínci. Túto cirkev tvorí približne 50 veriacich na území mesta.

Školstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Základné školy

[upraviť | upraviť zdroj]

Na území mesta Stará Ľubovňa je v súčasnosti 5 základných škôl, z toho jedna je cirkevná.

  • Najväčšou základnou školou v meste je ZŠ Komenského 6. Nachádza sa na sídlisku Západ. Vzhľadom na jej výhodnú polohu je najväčšou školou v meste.
  • Najstaršou školou je ZŠ Levočská. Nachádza sa v blízkosti centra mesta na Levočskej ulici. Na tejto škole má veľkú tradíciu volejbal a takisto recitačná a tvorivá činnosť.
  • Najmladšou školou je ZŠ Za vodou. Slávnostne otvorená bola v školskom roku 1996/1997. Tradíciu na tejto škole má futbal. Škola sa nachádza na sídlisku Východ.
  • ZŠ sv. Cyrila a Metoda je jedinou cirkevnou základnou školou v meste. Vyučuje a vychováva žiakov v kresťanskom duchu. Každý utorok sú v budove školy sväté omše.
  • Špeciálna základná škola je jedinou svojho druhu v meste. Navštevujú ju deti s mentálnym a fyzickým postihnutím. Škola sa nachádza na Levočskej ulici.

Stredné školy

[upraviť | upraviť zdroj]

V Starej Ľubovni je 6 stredných škôl rôzneho druhu a zamerania.

  • Gymnázium Terézie Vansovej je jediné štátne gymnázium na území mesta a okresu Stará Ľubovňa. Bolo založené v roku 1948. Nachádza sa ulici 17. novembra. Poskytuje dva druhy štúdia – štvorročné a osemročné.
  • Obchodná akadémia je škola s ekonomickým zameraním, ktorá ponúka na štúdium dva odbory- obchodná akadémia a škola podnikania. Škola sa nachádza na Jarmočnej ulici v blízkosti sídliska Východ.
  • Stredné odborné učilište Levočská je škola zo zameraním na elektrotechniku, krajčírstvo či stolárstvo. Škola ponúka štvorročné a trojročné odbory, nachádza sa na Levočskej ulici.
  • Stredné odborná škola Jarmočná je škola s poľnohospodárskym zameraním ale aj inými zaujímavými odbormi. Je druhou školou na Slovensku, ktorá ponúka odbor CHOVATEĽ- chov koní a jazdectvo.
  • Cirkevné gymnázium sv. Mikuláša je najmladšou školou v okrese. Vznikla v školskom roku 2005/2006. Ponúka alternatívny učebný plán (AUP). Zriaďovateľom školy je Biskupský úrad v Spišskej kapitule. Škola sa nachádza na Štúrovej ulici pri sídlisku Západ.
  • Odborné učilište internátne je špeciálna škola pre telesne a mentálne postihnutých študentov. Je jedinou svojho druhu v regióne. V areáli sa nachádza aj internát s ubytovaním. Škola sa nachádza na Levočskej ulici.

Šport

[upraviť | upraviť zdroj]

Šport v Starej Ľubovni sa už dlhé roky teší veľkej popularite. Momentálne kraľuje v meste futbal, aj volejbal, keď klub VKM Stará Ľubovňa hra extraligu. Pevnú základňu má v Starej Ľubovni stolný tenis, ktorý sa teší veľkej obľube. Žiacky futbal, ktorý zastrešuje klub Junošport dosahuje skvelé výsledky na futbalovej scéne.

Stará Ľubovňa Redfox Football Club

[upraviť | upraviť zdroj]

Mestský futbalový klub Stará Ľubovňa Redfox Football Club je klub, ktorý účinkoval v I. lige. Vznikol v roku 1923. Klub vo svojej histórii niesol rôzne názvy ŠK, Slavoj, Skrutkáreň, Rekostav, FK, MFK, MFK Goral, a od sezóny 2021/22 má klub názov MFK ADV Stará Ľubovňa. Najväčšie úspechy klub dosiahol pod názvom Skrutkáreň v 60 – 70 rokoch minulého storočia, kedy sa prebojoval do vtedajšej divízie, v novodobej histórii sa klub prebojoval do I. ligy (2. najvyššia súťaž), v ktorej sa udržal len jednu sezónu 2007/2008 (v tom čase klub pôsobil pod názvom MFK Goral Stará Ľubovňa), v sezóne 2017/2018 postúpil z V. ligy Sever do IV. ligy Sever. V sezóne 2021/2022 klub zvíťazil v IV. lige Sever pod názvom MFK ADV Stará Ľubovňa a kvalifikoval sa do reorganizovanej ligy Majstrovstvo regiónu IV. liga Východ (najvyššej regionálnej súťaže Východného Slovenska). Klub sa netají najvyššími ambíciami, a to postupnými postupmi až do najvyššej slovenskej ligy a účasťami v európskych súťažiach.

TJ Slobytermia Stará Ľubovňa

[upraviť | upraviť zdroj]

Stolnotenisový klub, ktorý zastrešuje mestská firma Slobyterm. Klub je rozdelený na tím A, B a C. Klub A momentálne pôsobí v tretej lige, v ktorom dosahuje veľmi dobré výsledky. Klub má ambíciu postúpiť do druhej ligy a v uplynulej sezóne mal k tomu veľmi blízko, keď mu postup ušiel len o pár bodov. Tím B účinkuje v IV. lige, kde si vedie tiež dobre. Tím C pôsobí v V. stolnotenisovej lige a hrá svoje zápasy v obci Lesnica. TJ Slobytermia organizuje aj podujatia stolného tenisu ako napr. reprezentačné zápasy, ktoré sa často uskutočňujú práve v Starej Ľubovni, kde miestny fanúšikovia vytvoria vždy búrlivú atmosféru, ktorá povzbudzuje národný tím k skvelým výsledkom, alebo aj Exhibície stolného tenisu.

Ulice

[upraviť | upraviť zdroj]

Na území mesta Stará Ľubovňa je v súčasnosti 33 ulíc a dve námestia, mnoho z nich je pomenovaných po slovenských významných osobnostiach:

Bernolákova, Budovateľská, Duklianskych hrdinov, Farbiarska, Garbiarska, Hviezdoslavova, Janka Kráľa, Jarmočná, Komenského, Letná, Levočská, Lipová, Mierová, Mýtna, Námestie generála Štefánika, Námestie svätého Mikuláša, Obchodná, Obrancov mieru, Okružná, Popradská, Prešovská, Sládkovičova, SNP, Štúrova, Tatranská, Tehelná, Továrenská, Vansovej, Vsetínska, Za vodou, Zámocká, Zamoyského, Zimná, 1. mája, 17. novembra.

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Marcin Oracewicz (* 1720 – † 1789), poľský šľachtic, vojak
  • Ladislav Burket (* 1855 – † 1933), český odborný spisovateľ
  • Ján Kubašek (* 1885 – † 1950), politik, kňaz, signatár Pittsburskej dohody
  • Ján Melkovič (* 1939 – † 2004), hudobný skladateľ, herec
  • Ján Kanty Zamoyski (*1900 - † 1961), poľský aristokrat, gróf
  • Marián Hossa (* 1979), profesionálny hokejista, slovenský reprezentant - pred presťahovaním do Trenčína žili Hossovci v neďalekom Podolínci
  • Michal Šipoš (* 1982), politik, predseda poslaneckého klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti
  • Štefan Kocún (*1920 - †1999), v rokoch 1939 -1943 tatranský kuriér, nositeľ ocenenia Spravodlivý medzi národmi

Pôsobili tu

[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Letecké fotografie

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. 1 2 RAVASZ, Ábel; KOVÁCS, Ľuboš; ZAMIŠKOVÁ, Anna. Atlas Goralov Slovenska. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo SAV, 2025. ISBN 978-80-224-2119-5. S. 138.
  5. 1 2 Lexikón stredovekých miest na Slovensku - E-knihy - Forum Historiae [online]. forumhistoriae.sk, [cit. 2026-01-31]. Dostupné online. Archivované 2017-03-26 z originálu.
  6. ↑ KNIZNICASL.SK. Historický slovník obcí okresu Stará Ľubovňa [online]. [cit. 2023-09-26]. Dostupné online.
  7. 1 2 3 4 Słownik geograficzny Królestwa Polskiego i innych krajów słowiańskich, Tom V - wynik wyszukiwania - DIR [online]. dir.icm.edu.pl, [cit. 2026-01-31]. Dostupné online.
  8. ↑ SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky [online]. www.scitanie.sk, [cit. 2026-01-31]. Dostupné online.
  9. ↑ Zásady ochrany PZ Stará Ľubovňa [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. ↑ Ľubovňa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  11. ↑ Stará Ľubovňa [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  12. ↑ História kostola sv. Mikuláša [online]. Rímskokatolícky farský úrad v Starej Ľubovni. Dostupné online.
  13. ↑ HOLZER, Lukáš. BLUDISKO STARÁ ĽUBOVŇA ⭐ Viktoriine záhrady [online]. 2024-04-18, [cit. 2026-02-02]. Dostupné online.
  14. ↑ Viktóriine záhrady s bludiskom Čertova skala pri Starej Ľubovni [online]. Zlavomat.sk, [cit. 2026-02-02]. Dostupné online.
  15. 1 2 Kostoly [online]. rkfarnost-sl.sk, [cit. 2021-01-31]. Dostupné online.
  16. ↑ Po desaťročí dokončili chrám [online]. staralubovna.sk, [cit. 2021-01-31]. Dostupné online.
  17. ↑ Prešovská pravoslávna eparchia [online]. orthodox.sk, [cit. 2021-01-31]. Dostupné online.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stará_Ľubovňa&oldid=8215848“