Nižné Ružbachy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°16′53″S 20°34′36″V / 49,2815°S 20,5768°V / 49.2815; 20.5768
Nižné Ružbachy
obec
Nižné Ružbachy 2 MS4.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Región Spiš
Nadmorská výška 555 m n. m.
Súradnice 49°16′53″S 20°34′36″V / 49,2815°S 20,5768°V / 49.2815; 20.5768
Rozloha 9,79 km² (979 ha) [1]
Obyvateľstvo 626 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 63,94 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1286
Starosta Jozef Abrahamovský[3] (KDH, SMER-SD)
PSČ 065 02 (pošta Vyšné Ružbachy)
ŠÚJ 526916
EČV SL
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Nižné Ružbachy 135
065 02 Nižné Ružbachy
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Nižné Ružbachy
Webová stránka: www.nizneruzbachy.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Nižné Ružbachyobec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Nová štvrť,
  • Zavada,
  • Glinik,
  • Ulica Šoltistvo
  • Pastrna
  • Roveň

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Cez obec preteká rieka Poprad, potok Rieka nazývaný aj Ružbašanka. Znamy je aj malý potôčik Rongľond.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pomenovanie obce:
1287 Rauschenbach;
1303 Rusenbach, Ruzenbach;
1329 Antiqua Rusunbach;
1408 Antiqua Rausenbach;
1786 Ruszbach, Nieder-Rauschenbach;
1808 Alsó-Ruszbach, Unter-Rauschenbach, Dolní Rusbachy, Drusbachy;
1863 Alsóruszbach;
1873 Alsóruzsbach;
1907 Alsózúgó;
1920 Nižné Družbachy, Družbachy;
1927 Nižné Ružbachy;

Maďarsky: Alsózúgó
Nemecky: Unter Rauschenbach

Obec je prvýkrát písomne doložená roku 1286 v metácii dediny Hniezdne. Založená bola na nemeckom zákupnom práve. Od r. 1272 do roku 1279 bola majetkom podolínskeho šoltýsa Henrika, ktorý ho roku 1303 so šoltýskymi výsadami daroval svojej sestre Hildegunde. Nižné Ružbachy boli staršou slovenskou osadou, ktorá prebrala nemecké právo. Pravdepodobne koncom 13. stor. Nižné Ružbachy spustli alebo sa vyľudnili za nepokojov na hornom Spiši. Darované nemecké právo malo prispieť k ich znovuobnoveniu. O existencii osady sa dozvedáme aj z prvého variantu súdobého odpisu listiny Žigmunda z roku 1408, ktorý ju ako majetok hradného panstva Ľubovňa daroval Imrichovi z Perína. Od roku 1412 do roku 1772 bola v zálohu Poľska. Podľa úradného popisu kráľovských majetkov, ktorý nariadil poľský snem roku 1562-63, platila ročne 40,22 fl. daní. Od roku 1755 do 1. pol. 19. stor. tu pôsobila papiereň, ktorá vyrábala papier veľmi dobrej kvality. Z majstrov tejto papierne sú známi: Ján Matavovský, ktorý tu pracoval pravdepodobne od roku 1759 do roku 1802, Tomáš Neumann (od roku 1811) a okolo roku 1820 bol papierenským majstrom Tomáš Hoffman. Koncom 18. stor. bolo v obci plátennícke bielidlo. Roku 1828 mala obec 120 domov.
Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka a spracovaním ľanu. V obci boli 2 mlyny. Po roku 1918 sa zamestnanie obyvateľstva nezmenilo. 24. júla 1932 bolo v obci založené Potravné druž­tvo, ktoré sa 30. novembra 1951 zlúčilo s Jednotou OSD.
Počas SNP v okolí obce operovali partizánske skupiny. Obec bola oslobodená 25. januára 1945. Vo voľbách 1946 zvíťazila DS, z 392 hlasov získala 381, KSS 7 a Strana slobody 1 hlas. JRD založené roku 1975 bolo pripojené k JRD Podolínec. Po roku 1945 bola v obci zavedená elektrická sieť (1946),verejné osvetlenie (1957), miestny rozhlas (1958), postavené nové rodinné domy, kultúrny dom (1952), budova MNV (1961), požiarna zbrojnica (1962), materská škola (1970), miestne komunikácie, chodníky, ovčia farma, čistička odpadových vôd (1992) a ďalšie stavby.
Uvedením železničnej trate Podolínec - Plaveč do prevádzky roku 1966 získala železničné spojenie.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj populácie:

Rok Počet obyvateľov
1828 880
1869 837
1880 798
1890 799
1900 794
1910 714
1921 632
1930 654
1940 739
1948 732
1961 808
1970 736
1980 663
1991 637

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

V Nižných Ružbachoch bol otvorený dom kultúry Nižných Ružbách.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Kaštieľ, klasicistický s retardovanými rokokovými prvkami, jednopodlažný.
Mlyn, murovaná stavba s hornými prevádzkovými priestormi z konca 18. st.

Kostol sv. Kataríny Alex. /rímskokat./, pôvodne ranogotický, ktorý stál už r. 1303. Z tej doby sú obvodové múry lode s gotickým portálom a dolná časť veže s lomeným gotickým vchodom. Po r. 1615 renesančne zaklenutý, v 18. st. rozšírený bočnými kaplnkami a novým presbytériom. Predstavaná gotická veža je barokovo nadstavaná s barokovou baňou a laternou. Malá prístavba južnej predsiene má v štíte umiestnený epitaf z červeného mramoru z r.1684.
Bočný oltár Premenenia pána, rokokový, z pol. 18 st., má obraz Premenenia Pána od krakovského maliara E. Wojciecha z r.1878.
Dvere, drevené s gotickým kovaním, z 2. pol. 14. st.
Epitaf, z červeného mramoru, z r.1684.
Krstiteľnica, kamenná, z čias stavby kostola.
Reliéf Madona, polychrómovaná drevorezba, ľudová práca z konca 18. st.
Božie muky, malá baroková štvorboká arkádová stavba z 1. pol. 18. st.
Zvon, gotický, z r. 1535.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

Pomník E. Korponaya, postavený r. 1956.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

hasičský šport, pin-pong, hokej, futbal, voleyball, handball, biliard, stolny futbal, splavovanie.... Každý rok sa tu konajú Ružbašské Jakuboviny, ktoré su známe hrou futbalu a kopaním jedenástok.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Dedinka Nižné Ružbachy je križovatka ciest. Nachádza sa medzi Starou Ľubovňou, Podolíncom a Vyšnými Ružbachami. Preprava - cestná - železničná

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne sa v tejto obci nachádzali dve školy. Teraz je jedna z nich už len pamiatkou pre tých, ktorí v nej prežili svoje detstvo ako študenti. Táto budova stále stojí , ale je prínosom už len pre skautov. Nachádza sa v nej knižnica, ping-pongáreň, lekárska ambulancia, volebná miestnosť. V druhej budove školy sa stále učí.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Kňaz (v N. Ružbachoch v r.1838-1891), bernolákovec, básnik, spisovateľ, ľudovýchovný pracovník, zakladateľ spolku Braterstvo kresťanskej striezlivosti v N. Ružbachoch.

právnik, spevák ľudových piesní.

Významná osobnosť slovenských cirkevných dejín. Pánči bol ovplyvnený známym ružomberským farárom Andrejom Hlinkom, spišským historikom Dr. Jozefom Špirkom a profesorom Ladislavom Hanusom. Komunistický režim uväznil Bernarda Pánčiho, odňal mu štátny súhlas vykonávať povolanie kňaza. Bol vo väzení vo Valdiciach so stratou občianskych práv kde ho v nespravodlivom procese súdili a nespravodlivo väznili. Vo väzení bol spoločne s katolíckymi biskupmi Vojtaššákom, Buzalkom, Karlom Otčenáškom ale aj kňazom Viktorom Trstenským. Pôsobiska kňaza Bernarda Pánčiho : 1941 - kaplán Oravské Veselé, 1947 - 1951 kaplán Námestovo, 1951 - 1953 základná vojenská služba, 1954 - 1958 - kaplán Rabča, 1958 - 1966 mimo pastorácie. Od 19.3.1968 - 30.6.1987 bol farárom farnosti Nižné Ružbachy - filiálky Lacková a Vyšné Ružbachy, 1987 - 1999 správca farnosti Matiašovce na Zamagurí. Od 1.7.1999 bol na odpočinku v zariadení Sv. Jána Bosca v Spišskej Kapitule. Zaopatrený sviatosťami odovzdal svoju dušu Pánovi 19. apríla 2014 na vigíliu slávnosti Zmŕtvychvstania Pána v Levočskej nemocnici vo veku nedožitých 92. rokov. Pohrebné obrady sa uskutočnili 23.4.2014 v dopoludňajších hodinách vo farskom kostole svätého Ondreja v Ružomberku za účasti spišského pomocného biskupa Andreja Imricha, generálneho vikára spišskej diecézy Antona Tyrola, kňazov, rodiny, veriacich farností Ružomberok, Biely Potok, Nižné Ružbachy, Lacková a Matiašovce.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

- Stránka obce

- www.apsida.sk - profil gotického kostola

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]