Nižné Ružbachy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nižné Ružbachy
obec
Nižné Ružbachy 2 MS4.jpg
Kostol sv. Kataríny
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Región Spiš
Nadmorská výška 555 m n. m.
Súradnice 49°16′53″S 20°34′36″V / 49,2815°S 20,5768°V / 49.2815; 20.5768
Rozloha 9,79 km² (979 ha) [1]
Obyvateľstvo 623 (31. 12. 2021) [2]
Hustota 63,64 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1286
Starosta Stanislav Šoltisik[3] (nezávislý)
PSČ 065 02 (pošta Vyšné Ružbachy)
ŠÚJ 526916
EČV (do r. 2022) SL
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Nižné Ružbachy 135
065 02 Nižné Ružbachy
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Nižné Ružbachy
Webová stránka: nizneruzbachy.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Nižné Ružbachyobec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Nová štvrť,
  • Zavada,
  • Glinik,
  • Ulica Šoltistvo
  • Pastrna
  • Roveň

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Cez obec preteká rieka Poprad, potok Rieka nazývaný aj Ružbašanka. Znamy je aj malý potôčik Rongľond.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Vývin názvu obce

  • 1287 - Rauschenbach
  • 1303 - Rusenbach, Ruzenbach
  • 1329 - Antiqua Rusunbach
  • 1408 - Antiqua Rausenbach
  • 1786 - Ruszbach, Nieder-Rauschenbach
  • 1808 - Alsó-Ruszbach, Unter-Rauschenbach, Dolní Rusbachy, Drusbachy
  • 1863 - Alsóruszbach
  • 1873 - Alsóruzsbach
  • 1907 - Alsózúgó
  • 1920 - Nižné Družbachy, Družbachy
  • 1927 - Nižné Ružbachy

Maďarsky: Alsózúgó
Nemecky: Unter Rauschenbach

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec je prvýkrát písomne doložená roku 1286 v metácii dediny Hniezdne. Založená bola na nemeckom zákupnom práve. Od r. 1272 do roku 1279 bola majetkom podolínskeho šoltýsa Henrika, ktorý ho roku 1303 so šoltýskymi výsadami daroval svojej sestre Hildegunde. Nižné Ružbachy boli staršou slovenskou osadou, ktorá prebrala nemecké právo. Pravdepodobne koncom 13. stor. Nižné Ružbachy spustli alebo sa vyľudnili za nepokojov na hornom Spiši. Darované nemecké právo malo prispieť k ich znovuobnoveniu. O existencii osady sa dozvedáme aj z prvého variantu súdobého odpisu listiny Žigmunda z roku 1408, ktorý ju ako majetok hradného panstva Ľubovňa daroval Imrichovi z Perína. Od roku 1412 do roku 1772 bola v zálohu Poľska. Podľa úradného popisu kráľovských majetkov, ktorý nariadil poľský snem roku 1562-63, platila ročne 40,22 fl. daní. Od roku 1755 do 1. pol. 19. stor. tu pôsobila papiereň, ktorá vyrábala papier veľmi dobrej kvality. Z majstrov tejto papierne sú známi: Ján Matavovský, ktorý tu pracoval pravdepodobne od roku 1759 do roku 1802, Tomáš Neumann (od roku 1811) a okolo roku 1820 bol papierenským majstrom Tomáš Hoffman. Koncom 18. stor. bolo v obci plátennícke bielidlo. Roku 1828 mala obec 120 domov.
Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka a spracovaním ľanu. V obci boli 2 mlyny. Po roku 1918 sa zamestnanie obyvateľstva nezmenilo. 24. júla 1932 bolo v obci založené Potravné druž­tvo, ktoré sa 30. novembra 1951 zlúčilo s Jednotou OSD.
Počas SNP v okolí obce operovali partizánske skupiny. Obec bola oslobodená 25. januára 1945. Vo voľbách 1946 zvíťazila DS, z 392 hlasov získala 381, KSS 7 a Strana slobody 1 hlas. JRD založené roku 1975 bolo pripojené k JRD Podolínec. Po roku 1945 bola v obci zavedená elektrická sieť (1946),verejné osvetlenie (1957), miestny rozhlas (1958), postavené nové rodinné domy, kultúrny dom (1952), budova MNV (1961), požiarna zbrojnica (1962), materská škola (1970), miestne komunikácie, chodníky, ovčia farma, čistička odpadových vôd (1992) a ďalšie stavby.
Uvedením železničnej trate Podolínec - Plaveč do prevádzky roku 1966 získala železničné spojenie.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj populácie:

Rok Počet obyvateľov
1828 880
1869 837
1880 798
1890 799
1900 794
1910 714
1921 632
1930 654
1940 739
1948 732
1961 808
1970 736
1980 663
1991 637

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová pôvodne ranogotická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z konca 13. storočia. Po roku 1615 bol renesančne upravený, keď bola doplnená nová klenba. V 18. storočí prešiel rozsiahlou barokovou prestavbou, keď bolo zbúrané pôvodné presbytérium a nahradené novým segmentovo ukončeným. Boli pristavané aj severná a južná kaplnka a murovaná predsieň, stredoveká veža bola nadstavaná. K pôvodnej stredovekej etape patria okrem obvodových múrov dva zachované gotické portály a ranogotická kamenná krstiteľnica.[4] V interiéri sa nachádza rokokový oltár sv. Kataríny. Súčasťou interiéru je obraz Premenenie pána od krakovského maliara E. Wojciecha z roku 1878, ktorý bol súčasťou zaniknutého bočného oltára. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami s podseknutím. Predsieň kostola je ukončená trojuholníkovým štítom s tympanónom. Tu je umiestnený epitaf z červeného mramoru z roku 1684. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. Nachádza sa tu malý gotický zvon z roku 1535.
  • Klasicistický kaštieľ, jednopodnažná stavba na pôdoryse obdĺžnika so zošikmeným rizalitom a manzardovou strechou, z roku 1792. V súčasnosti sa tu nachádza rímskokatolícka fara. Fasády sú členené lizénovými rámami a oknami so šambránami s uchami a klenákmi. Rizalit má pilastre a segmentovo ukončené okná so šambránami a rokokovými štukatúrami v suprafenestrách. V štíte je reliéfny motív Božieho oka. V minulosti sa pri kaštieli nachádzala murovaná vstupná brána lemovaná polostĺpmi.[5]
  • Vodný mlyn, technická pamiatka, dvojpodlažná stavba s kamenným prízemím a dreveným poschodím s technológiou, ukončená valbovou strechou, z konca 18. storočia.
  • Božie muky, malá baroková štvorboká arkádová stavba z prvej polovice 18. storočia.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

Pomník E. Korponaya, postavený v roku 1956.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne sa v tejto obci nachádzali dve školy. Teraz je jedna z nich už len pamiatkou pre tých, ktorí v nej prežili svoje detstvo ako študenti. Táto budova stále stojí , ale je prínosom už len pre skautov. Nachádza sa v nej knižnica, ping-pongáreň, lekárska ambulancia, volebná miestnosť. V druhej budove školy sa stále učí.

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

V Nižných Ružbachoch bol otvorený dom kultúry Nižných Ružbách.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Dedinka Nižné Ružbachy je križovatka ciest. Nachádza sa medzi Starou Ľubovňou, Podolíncom a Vyšnými Ružbachami. Preprava - cestná - železničná

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

hasičský šport, pin-pong, hokej, futbal, voleyball, handball, biliard, stolny futbal, splavovanie.... Každý rok sa tu konajú Ružbašské Jakuboviny, ktoré su známe hrou futbalu a kopaním jedenástok.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Eduard Korponay (* 1814 - † 1891), rímskokatolícky kňaz v Ružbachoch v rokoch 1838-1891, bernolákovec, básnik, spisovateľ, ľudovýchovný pracovník, zakladateľ spolku Braterstvo kresťanskej striezlivosti v Nižných Ružbachoch.
  • Bernard Pánči (* 1922 - † 2014), rímskokatolícky kňaz, väznený komunistickým režimom vo väzení vo Valdiciach so stratou občianskych práv kde ho v nespravodlivom procese súdili a väznili. Od 19.3.1968 - 30.6.1987 bol farárom farnosti Nižné Ružbachy - filiálky Lacková a Vyšné Ružbachy.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Nižné Ružbachy [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  5. Nižné Ružbachy [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Kaplnky v okrese Stará Ľubovňa [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]