Plaveč (okres Stará Ľubovňa)
| Plaveč | |
| obec | |
 Hrad Plaveč
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Stará Ľubovňa |
| Región | Šariš |
| Vodný tok | Poprad |
| Nadmorská výška | 488 m n. m. |
| Súradnice | 49°15′28″S 20°50′51″V / 49,257722°S 20,847383°V |
| Rozloha | 16,68 km² (1 668 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 770 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 106,12 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1269 |
| Starosta | Peter Šlosár[3] (nezávislý) |
| PSČ | 065 44 |
| ŠÚJ | 526959 |
| EČV (do r. 2022) | SL |
| Tel. predvoľba | +421-52 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Hviezdoslavova 101/4 065 44 Plaveč |
| E-mailová adresa | starosta@plavec.sk |
| Telefón | 052/4921783, 052/4284851 |
| Fax | 052/4921711 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Plaveč (Stará Ľubovňa District) | |
| Webová stránka: plavec.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Plaveč je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.
Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]
Predpokladaný vznik prvého pečatidla obce môžeme datovať už do začiatku 14. storočia. Po dosiahnutí výsad zemepanského mestečka v 15. stor. Plaveč obecné pečatidlo už určite mal, aj keď sa nezachovalo. Na pečatidle zo 16. stor. je symbol sv. Margity, ktorá je zobrazená s mečom v pravej ruke a s drakom pod nohami. Ten istý symbol sa nachádza aj na pečatidle z 19.storočia z roku 1868.
Erb obce[upraviť | upraviť zdroj]
Erb obce Plaveč má takúto podobu: v červenom štíte stojí na zlatom drakovi strieborná sv. Margita so zlatou korunou, ktorá v pravici drží strieborný meč, a v ľavici striebornú reťaz s uviazaným drakom.
Zástava obce[upraviť | upraviť zdroj]
Zástavu obce Plaveč tvorí päť pozdĺžnych pruhov: červený, žltý, biely, žltý a červený.
Pečať obce[upraviť | upraviť zdroj]
Pečať obce Plaveč je okrúhla, uprostred so symbolom obce Plaveč a kruhopisom OBEC PLAVEČ.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Najstaršia správa o obci je z roku 1269, keď kráľ Belo IV. dal rytierovi Bohumírovi dedinu Trstené v Liptove za jeho dovtedajšie dediny Plaveč a Žehru. Z nej vyplýva, že dedina jestvovala už pred 12. storočím, pri ktorej okolo roku 1100 uhorský kráľ Koloman usadil vysunutú stráž Plavcov (Polovcov) na ochranu hraníc Uhorska, od ktorých staršia dedina dostala nové pomenovanie Plaveč. Odvtedy až do 2. polovice 13. storočia bola spolu so svojím okolím majetkom uhorskej koruny.
Pred rokom 1269 bola na čas majetkom liptovského šľachtica Bohumíra, neskôr patrila Detrikovmu synovi Arnoldovi zo Spiša, ktorému plavečské panstvo daroval kráľ Štefan V. Hradné panstvo Plaveč zostalo vo vlastníctve Arnolda len do roku 1294, keď ho výmenou za majetok Švábovce na Spiši získal kráľ Ondrej III. Roku 1317 kráľ Karol Róbert plavečské panstvo daroval Filipovi Drugetovi. Po smrti Filipa Drugeta, ktorý nemal potomkov, Karol Róbert roku 1327 dal jeho majetky Filipovmu synovcovi Viliamovi. V 2. pol. 14. storočia bolo panstvo opäť kráľovským majetkom. Koncom 14. alebo začiatkom 15. storočia sa vlastníkmi panstva stali šľachtici Bubekovci, ktorí okolo roku 1427 boli už trvalými vlastníkmi majetkov plavečského panstva.
Roku 1449 sa hradu zmocnilo bratrícke vojsko a stal sa sídlom vodcu bratríkov Petra Aksamita, ktorý ho roku 1455 dostal do zálohu. Koncom 15. a začiatkom 16. storočia vlastníkmi panstva boli Zápoľskovci, ktorí ho roku 1505 predali šľachticovi Michalovi Horvátovi z Lomnice. Plavečských Plavcov, ktorí tu vykonávali vojensko-strážnu službu od začiatku 13. storočia, uhorskí králi postupne premiestnili, prípadne tu usadili nových strážcov. Časť z nich postupne upadla medzi poddaných alebo za zvláštne zásluhy ich králi povýšili na zemepánov. V 2. polovici 13. storočia tu žili len poddanské domácnosti.
Pravdepodobne zač. 14. storočia sa v Plavči usadilo nové obyvateľstvo podľa zákupného práva. V 14. storočí tu jestvovalo šoltýstvo, ktoré neskôr zaniklo. V 16. storočí pôsobil už volený richtár. V 1. polovici 14. storočia jestvoval plavečský dištrikt, do ktorého patrili okolité farnosti. Plavečská farnosť jestvovala aj v 15. a 16. storočí. Cez Plaveč viedla krajinská cesta tiahnuca z údolia Torysy do údolia Popradu.
V 13. alebo začiatkom 14. storočia na tejto ceste zaviedli zemepáni vyberanie mýta pod hradom. Mýtnica a vyberanie mýta sa udržalo aj v 15. a 16. storočí. Z iniciatívy zemepánov sa v Plavči v 14. alebo 15. storočí zaužívalo konanie trhu. Od konca 15. storočia sa vyvíja ako poddanské mesto. Mestský vývoj posilnili aj tri jarmoky, ktoré sa mohli konať od roku 1505, keď mesto dostalo trhové právo. Roku 1427 roľnícke domácnosti zdanili od 76 port, takže Plaveč patril k stredne veľkým mestám. Bol jediným mestom na plavečskom panstve. Roku 1600 bolo v sídlisku 44 domov, mýtnica, mlyn, kostol, fara, škola a 2 kúrie šľachticov Horvátovcov. Roku 1456 a 1631 sa poddaní hradu vzbúrili proti poddanským ťarchám. V 18. storočí boli zemepánmi Horvátovci, v 19. storočí tu mali majetky Salamonovci. Roku 1756 mestečko vyhorelo. V roku 1787 malo 64 a roku 1828 130 domov. Začiatkom 20. storočia tu založili závod na výrobu syrov a otvorili kameňolom. Po roku 1918 obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.
Obec bola oslobodená 23. 1. 1945. Počas bojov zhorelo v obci 41 domov, 145 stodôl a 81 maštalí. Vo voľbách 1946 zvíťazila Demokratická strana, zo 673 hlasov získala 435, KSS 215, Strana práce 17 a Strana slobody 2 hlasy. Povodeň r. 1948 spôsobila veľké hospodárske škody. ŠM, založený r. 1962, bol pod správou ŠM Lipany do r. 1969, od 1970 do 1975 bol pod správou ŠM Stará Ľubovňa, od 1975 JRD Rozvoj. Po oslobodení obec zaznamenala hospodársky a kultúrny rozvoj. Po r. 1945 bola v obci zavedená elektrická sieť (1957), miestny rozhlas, verejné osvetlenie, vodovod (1990), postavená základná škola (1958), kultúrny dom a budova MNV (1967), most cez rieku Poprad (1973), budova Jednoty SD (1981), reštaurácia (1983), stredisko služieb (1984), požiarna zbrojnica (1985), športový štadión (1988), nové rodinné domy, objekty JRD. Uvedením železničnej trate Podolínec – Plaveč do prevádzky v r. 1966 obec získala železničné spojenie.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Dlhodobý vývoj počtu obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]
| Rok | Počet obyvateľov | Muži | Ženy |
|---|---|---|---|
| 1900 | 1332 | – | - |
| 1970 | 1733 | 888 | 885 |
| 1980 | 1820 | 917 | 903 |
| 1991 | 1766 | 896 | 870 |
| 1995 | 1839 | 914 | 925 |
| 2000 | 1829 | 915 | 914 |
| 2005 | 1851 | 935 | 916 |
| 2010 | 1892 | 948 | 944 |
Veková štruktúra obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]
| Rok | 1970 | 1980 | 1990 | 1995 | 2000 | 2005 |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Predproduktívni | 651 | 543 | 494 | 454 | 550 | 364 |
| Produktívni | 915 | 1046 | 1000 | 1087 | 1044 | 1182 |
| Poproduktívni | 207 | 231 | 272 | 298 | 235 | 305 |
Pohyb obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]
| Rok | 1970 | 1980 | 1990 | 1995 | 2000 | 2005 |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Narodení | 39 | 42 | 27 | 26 | 17 | 23 |
| Zomrelí | 10 | 17 | 11 | 14 | 21 | 20 |
| Prisťahovaní | 38 | 23 | 30 | 35 | 21 | 7 |
| Vysťahovaní | 45 | 47 | 44 | 16 | 22 | 20 |
| Prírastok | 22 | 1 | 2 | 31 | – | – |
| Úbytok | – | – | – | – | -5 | -10 |
Vývoj bytového a domového fondu[upraviť | upraviť zdroj]
| Rok | 1970 | 1980 | 1990 | 1995 | 2000 | 2005 |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Domy | 308 | 354 | 377 | 393 | 446 | 461 |
| Byty | 331 | 389 | 423 | 453 | 497 | 517 |
Stav obyvateľstva podľa národnosti /sčítanie z roku 2001/[upraviť | upraviť zdroj]
| Slovenská | 99,49 % |
|---|---|
| Maďarská | 0 % |
| Rómska | 0 % |
| Rusínska | 0,11 % |
| Ukrajinská | 0,11 % |
| Česká | 0,22 % |
| Poľská | 0,07 % |
Bývajúce obyvateľstvo podľa náboženského vyznania[upraviť | upraviť zdroj]
| Rímskokatolícke | 94,60 % |
|---|---|
| Evanjelické | 0,05 % |
| Gréckokatolícke | 4,75 % |
| Pravoslávne | 0,05 % |
| Bez vyznania | 0,55 % |
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Hrad Plaveč, zrúcanina stredovekého hradu, sídla panstva, ktorý bol založený v druhej polovici 13. storočia ako pohraničná pevnosť na ceste smerom do Poľska.[4] Prvá písomná zmienka o hrade je v listine Ondreja III. z roku 1294, v ktorej sa uvádza, že staviteľom už kamenného hradu bol šľachtic Arnold, syn Ditricha zo Spiša. V roku 1317 ho Karol I. Róbert daroval Drugetovcom, ktorým patril do roku 1366, keď vymreli. Následne patril Bubekovcom. V druhej polovici 15. storočia počas husitských bojov sa hradu zmocnili bratríci na čele s Petrom Aksamitom, až do jeho smrti v roku 1458. Následne patril Zápoľským a od roku 1505 Horvátovcom, ktorí si podľa panstva odvádzali meno Horvát-Paločai (Plavečský). Tí hrad prestavali v období renesancie a baroka na pohodlné šľachtické sídlo. Vďaka tomu bol hrad ušetrený rozkazu Karola VI. z roku 1715, ktorý nariaďoval búranie hradov. Po roku 1830 Paločaiovci hrad opustili a v roku 1856 vyhorel. Rok nato vymrel aj samotný rod Paločai.[5] V 90. rokoch 20. storočia sa zrútil rozsiahly úsek exteriérového múru paláca. Od roku 2014 prebieha obnova hradu a archeologické výskumy v jeho areáli. Zo značne rozrušenej štruktúry hradu sa dodnes dochovala najmä juhozápadná časť múru s trojpodlažnou kruhovou baštou a základy náprotivnej juhovýchodnej bašty. Každoročne sa na hrade konajú aj hradné slávnosti pod názvom Deň hradu Plaveč. V roku 2023 budú 1. septembra 2023.
-
Hrad Plaveč -
-
Letecké zábery hradu pred obnovou -
-
Juhozápadná bašta
- Rímskokatolícky kostol sv. Margity, jednoloďová pôvodne stredoveká stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z 13. storočia.[6] Okolo roku 1330 v ňom pôsobil farár Gregor, ktorému pred rokom 1330 jágerský biskup Čanadín zhabal desiatok od miestnych farníkov. Kostol bol evanjelický v rokoch 1614-1660. Úpravami stavba prešla v období renesancie, keď bola doplnená o bočnú kaplnku a baroka v roku 1711, keď bola doplnená o kaplnku sv. Kríža a 1773 o kaplnku sv. Trojice. Neogotickými úpravami prešla v roku 1892 a rokoch 1901-1903. V interiéri sa nachádza barokový oltár sv. Margity Antiochijskej z roku 1730. Reliéf svätice má centrálnu polohu, lemovaný je hlavami anjelov, po stranách sú sochy sv. Petra, sv. Barbory, sv. Kataríny a apoštola Pavla. Ďalej sa tu nachádzajú dva bočné oltáre, ranobarokový panny Márie zo začiatku 18. storočia, po stranách so sochami sv. Jozefa a Mikuláša, v nadstavci obraz sv. Jána Nepomuckého so sochami sv. Kataríny a Barbory. Druhý bočný oltár je tiež ranobarokový, sv. Jozefa zo začiatku 18. storočia, po stranách sochy sv. Juraja a Martina, v nadstavci obraz sv. Jozefa so sochami sv. Pavla a Martina biskupa. Z tohto kostola pochádza neskorogotická socha Madony a tri maľované oltárne tabule zobrazujúce sv. Katarínu, sv. Barboru a sv. Agnesu zo začiatku 16. storočia, ktoré sú súčasťou zbierok v Šarišského múzea v Bardejove.[7] Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami a opornými piliermi. Veža je členená mohutnými opornými piliermi a ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. V spodnej časti veže je portál riešený ako edikula s pilastrami a trojuholníkovým štítom s tympanónom.
-
Kostol sv. Margity -
-
Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]
Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Vincent Tomek (* 1892 - † 1986), rímskokatolícky kňaz a rehoľník – piarista a generálny predstavený piaristov.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Plaveč [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Pamiatky obce [online]. Oficiálne stránky obce Plaveč, [cit. 2024-02-22]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Plaveč (okres Stará Ľubovňa)
