Plaveč (okres Stará Ľubovňa)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°15′28″S 20°50′51″V / 49.257722°S 20.847383°V / 49.257722; 20.847383
Plaveč
obec
Plavec - Photo 01.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Región Šariš
Rieka Poprad
Nadmorská výška 488 m n. m.
Súradnice 49°15′28″S 20°50′51″V / 49.257722°S 20.847383°V / 49.257722; 20.847383
Rozloha 16,68 km² (1 668 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 843 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 110,49 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1287
Starosta Štefan Murcko[3] (ĽS-HZDS, SMER)
PSČ 065 44
ŠÚJ 526959
EČV SL
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Hviezdoslavova 101/4 065 44 Plaveč
E-mailová adresa ocuplavec@stonline.sk
Telefón 052/4921783, 052/4284851
Fax 052/4921711
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Plaveč
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.plavec.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Plaveč je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia správa o obci je z r. 1269, keď kráľ Belo IV. dal rytierovi Bohumírovi dedinu Trstené v Liptove za jeho dovtedajšie dediny Plaveč a Žehru. Z nej vyplýva, že dedina jestvovala už pred 12. st., pri ktorej okolo r. 1100 uhorský kráľ Koloman usadil vysunutú stráž Plavcov (Polovcov) na ochranu hraníc Uhorska, od ktorých staršia dedina dostala nové pomenovanie Plaveč. Odvtedy až do 2. pol. 13. st. bola spolu so svojím okolím majetkom uhorskej koruny.

Pred r. 1269 bola na čas majetkom liptovského šľachtica Bohumíra, neskôr patrila Detrikovmu synovi Arnoldovi zo Spiša, ktorému plavečské panstvo daroval kráľ Štefan V. Hradné panstvo Plaveč zostalo vo vlastníctve Arnolda len do r. 1294, keď ho výmenou za majetok Švábovce na Spiši získal kráľ Ondrej III. R. 1317 kráľ Karol Róbert plavečské panstvo daroval Filipovi Drugetovi. Po smrti Filipa Drugeta, ktorý nemal potomkov, Karol Róbert r. 1327 dal jeho majetky Filipovmu synovcovi Viliamovi. V 2. pol. 14. st. bolo panstvo opäť kráľovským majetkom. Koncom 14. alebo zač. 15. st. sa vlastníkmi panstva stali šľachtici Bubekovci, ktorí okolo r. 1427 boli už trvalými vlastníkmi majetkov plavečského panstva.

R. 1449 sa hradu zmocnilo bratrícke vojsko a stal sa sídlom vodcu bratríkov Petra Aksamita, ktorý ho r. 1455 dostal do zálohu. Konc. 15. a zač. 16. st. vlastníkmi panstva boli Zápoľskovci, ktorí ho r. 1505 predali šľachticovi Michalovi Horvátovi z Lomnice. Plavečských Plavcov, ktorí tu vykonávali vojensko-strážnu službu od zač. 13. st., uhorskí králi postupne premiestnili, prípadne tu usadili nových strážcov. Časť z nich postupne upadla medzi poddaných alebo za zvláštne zásluhy ich králi povýšili na zemepánov. V 2. pol. 13. st. tu žili len poddanské domácnosti.

Pravdepodobne zač. 14. st. sa v Plavči usadilo nové obyvateľstvo podľa zákupného práva. V 14. st. tu jestvovalo šoltýstvo, ktoré neskôr zaniklo. V 16. st. pôsobil už volený richtár. V 1. pol. 14. st. jestvoval plavečský dištrikt, do ktorého patrili okolité farnosti. Plavečská farnosť jestvovala aj v 15. a 16. st. Cez Plaveč viedla krajinská cesta tiahnuca z údolia Torysy do údolia Popradu.

V 13. alebo zač. 14. st. na tejto ceste zaviedli zemepáni vyberanie mýta pod hradom. Mýtnica a vyberanie mýta sa udržalo aj v 15. a 16. st. Z iniciatívy zemepánov sa v Plavči v 14. alebo 15. st. zaužívalo konanie trhu. Od konca 15. st. sa vyvíja ako poddanské mesto. Mestský vývoj posilnili aj tri jarmoky, ktoré sa mohli konať od r. 1505, keď mesto dostalo trhové právo. Roku 1427 roľnícke domácnosti zdanili od 76 port, takže Plaveč patril k stredne veľkým mestám. Bol jediným mestom na plavečskom panstve. R. 1600 bolo v sídlisku 44 domov, mýtnica, mlyn, kostol, fara, škola a 2 kúrie šľachticov Horvátovcov. R. 1456 a 1631 sa poddaní hradu vzbúrili proti poddanským ťarchám. V 18. st. boli zemepánmi Horvátovci, v 19. st. tu mali majetky Salamonovci. R. 1756 mestečko vyhorelo. V r. 1787 malo 64 a r. 1828 130 domov. Zač. 20. st. tu založili závod na výrobu syrov a otvorili kameňolom. Po r. 1918 obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.

obec bola oslobodená 23. 1. 1945. Počas bojov zhorelo v obci 41 domov, 145 stodôl a 81 maštalí. Vo voľbách 1946 zvíťazila Demokratická strana, zo 673 hlasov získala 435, KSS 215, Strana práce 17 a Strana slobody 2 hlasy. Povodeň r. 1948 spôsobila veľké hospodárske škody. ŠM, založený r. 1962, bol pod správou ŠM Lipany do r. 1969, od 1970 do 1975 bol pod správou ŠM Stará Ľubovňa, od 1975 JRD Rozvoj. Po oslobodení obec zaznamenala hospodársky a kultúrny rozvoj. Po r. 1945 bola v obci zavedená elektrická sieť (1957), miestny rozhlas, verejné osvetlenie, vodovod (1990), postavená základná škola (1958), kultúrny dom a budova MNV (1967), most cez rieku Poprad (1973), budova Jednoty SD (1981), reštaurácia (1983), stredisko služieb (1984), požiarna zbrojnica (1985), športový štadión (1988), nové rodinné domy, objekty JRD. Uvedením železničnej trate Podolínec – Plaveč do prevádzky v r. 1966 obec získala železničné spojenie.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma obce z hradu Plaveč

Hrad Plaveč[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Plaveč (hrad)

Kostol sv. Margity[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sv. Margity, (rímskokat.) trojloďový, jestvoval už v 13. st., pôvodne gotický, v období renesancie rozšírený o renesančnú kaplnku, r. 1730 pri renovácii zbarokizovaný. Ďalšie úpravy boli uskutočnené v r. 1892, 1901 – 1903. R. 1936 bol opravený. Okolo r. 1330 v ňom pôsobil farár Gregor, ktorému pred r. 1330 jágerský biskup Čanadín zhabal desiatok od miestnych farníkov. Za reformácie r. 1614 ho prevzali evanjelici, ktorých vlastníctvom bol až do r. 1660. Ku kostolu patrí hradná kaplnka sv. Kríža z r. 1711, kaplnka sv. Trojice z r. 1773, okolo ktorej sú pochované obete epidémie cholery, kaplnka sv. Anny z r. 1867 a P. Márie z r. 1834. Hlavný oltár sv. Margity Antioch., barokový, z r. 1730. Upostred veľký reliéf sv. Margity, obklopenej anjelskými hlavičkami, po stranách plastiky sv. Petra, Barbory, Kataríny a Pavla apošt. Na nadstavci uprostred reliéf sv. Jána Nepom., po stranách plastiky sv. Štefana kráľa, sv. Ladislava, vo vrchole sv. Michala arch.

Oltár bočný P. Márie, ranobarokový, z konca 18. st., po stranách plastiky sv. Jozefa a Mikuláša, v nadstavci obraz sv. Jána Nepom., flankovaný plastikami sv. Kataríny a Barbory.

Oltár bočný sv. Jozefa, ranobarokový, zo zač. 18. st. po stranách plastiky sv. Pavol a Martin, v nadstavci obraz sv. Jozef flankovaný plastikami sv. Juraj a Martin bisk.

...Oltár bočný božského srdca Ježišovho

Kalich s paténou, rokokový, z pol. 18. st., pozlátené striebro.

Monštrancia s gotickými figúrkami z 15. st., zostavená okolo r. 1830.

Neskorogotická socha Madony a 3 maľované tabule s postavami sv. Kataríny, Barbory a Agnesy z oltára, zo zač. 16. st., sú v Šarišskom múzeu v Bardejove.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Dlhodobý vývoj počtu obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Počet obyvateľov Muži Ženy
1900 1332  –  -
1970 1733 888 885
1980 1820 917 903
1991 1766 896 870
1995 1839 914 925
2000 1829 915 914
2005 1851 935 916
2010 1892 948 944

Veková štruktúra obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Rok 1970 1980 1990 1995 2000 2005
Predproduktívní 651 543 494 454 550 364
Produktívní 915 1046 1000 1087 1044 1182
Poproduktívní 207 231 272 298 235 305

Pohyb obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Rok 1970 1980 1990 1995 2000 2005
Narodení 39 42 27 26 17 23
Zomrelí 10 17 11 14 21 20
Prisťahovaní 38 23 30 35 21 7
Vysťahovaní 45 47 44 16 22 20
Prírastok 22 1 2 31  –   – 
Úbytok  –   –   –   –  -5 -10

Vývoj bytového a domového fondu[upraviť | upraviť zdroj]

Rok 1970 1980 1990 1995 2000 2005
Domy 308 354 377 393 446 461
Byty 331 389 423 453 497 517

Stav obyvateľstva podľa národnosti /sčítanie z roku 2001/[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenská 99,49 %
Maďarská 0 %
Rómska 0 %
Rusínska 0,11 %
Ukrajinská 0,11 %
Česká 0,22 %
Poľská 0,07 %

Bývajúce obyvateľstvo podľa náboženského vyznania[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícke 94,60 %
Evanjelické 0,05 %
Greckokatolícke 4,75 %
Pravoslávne 0,05 %
Bez vyznania 0,55 %

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Symboly obce Plaveč[upraviť | upraviť zdroj]

Predpokladaný vznik prvého pečatidla obce môžeme datovať už do začiatku 14. storočia. Po dosiahnutí výsad zemepanského mestečka v 15. stor. Plaveč obecné pečatidlo už určite mal, aj keď sa nezachovalo. Na pečatidle zo 16. stor. je symbol sv. Margity, ktorá je zobrazená s mečom v pravej ruke a s drakom pod nohami. Ten istý symbol sa nachádza aj na pečatidle z 19.storočia z roku 1868.

Erb obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb obce Plaveč má takúto podobu: v červenom štíte stojí na zlatom drakovi strieborná sv. Margita so zlatou korunou, ktorá v pravici drží strieborný meč, a v ľavici striebornú reťaz s uviazaným drakom.

Zástava obce[upraviť | upraviť zdroj]

Zástavu obce Plaveč tvorí päť pozdĺžnych pruhov: červený, žltý, biely, žltý a červený.

Pečať obce[upraviť | upraviť zdroj]

Pečať obce Plaveč je okrúhla, uprostred so symbolom obce Plaveč a kruhopisom OBEC PLAVEČ.

Vzdušná fotografia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Štefan Murcko je v zozname. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]