Hromoš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°15′19″S 20°47′38″V / 49,2553°S 20,7940°V / 49.2553; 20.7940
Hromoš
obec
Hromoš, železničná zastávka.jpg
Železničná zastávka
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Región Šariš
Nadmorská výška 523 m n. m.
Súradnice 49°15′19″S 20°47′38″V / 49,2553°S 20,7940°V / 49.2553; 20.7940
Rozloha 13,35 km² (1 335 ha) [1]
Obyvateľstvo 496 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 37,15 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1600
Starosta Maroš Kočiš[3] (SMER-SD, SNS)
PSČ 065 45 (pošta Plavnica)
ŠÚJ 526746
EČV SL
Tel. predvoľba +421-52
E-mailová adresa starosta@hromos.sk
Telefón 052/4393411
Fax 052/4393411
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: hromos.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Hromoš je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa, obývaná prevažne slovenským obyvateľstvom, hovoriacim zväčša šarišským nárečím. Nachádza sa severnom svahu Levočských vrchov neďaleko väčších obcí Plaveč a Plavnica, južne od rieky Poprad. Obcou pretekajú potoky Hromovec a Červená voda. Potok Červená voda sa vlieva do hlavného potoka Hromovec a následné do rieky Poprad.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvýkrát sa obec Hromoš spomína na daňovom súpise Šariša z roku 1600, kde obyvatelia (kopaničiari) bývali v ôsmich domoch a šoltýsom. Obec vznikla pravdepodobne v 80-tych rokoch 16. storočia na území panstva Plaveč, pravostrannom prítoku rieky Poprad, ktorú vybudovali usadlíci spolu so šoltýsom podľa zakúpného práva z iniciatívy šľachticov Horvátovcov. V roku 1787 mala obec 31 a v roku 1828 33 domov. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, pastierstvom, tkáčstvom a prácou v lese. Obec má v erbe kominára údajne vďaka tomu, že obyvatelia Hromoša mali na hrade Plaveč na starosti čistenie komínov a upratovanie, pričom kominárske remeslo sa na Slovensku udomácnilo v 17. storočí.

Nový gréckokatolícky kostol sv. Lukáša evanjelistu bol postavený v roku 1895.[4] Pôvodný drevený gréckokatolícky kostol sv. Lukáša evanjelistu sa nachádzal na mieste starého cintorína v hornej časti obce. Prvá obecná ľudová škola bola bola postavená v roku 1897.

Počas bojov v prvej svetovej vojne bojovalo z obce 14 mužov na rôznych frontoch, z ktorých 5 mužov padlo. Osudy druhej svetovej vojny si vyžiadali minimálne jeden ľudský život vojaka z Hromoša a taktiež nevrátenie sa jednej židovskej rodiny, ktorá v obci vlastnila obchod so zmiešaným tovarom. Obec bola oslobodená 23. januára 1945 a pri jej oslobodzovaní počas tuhých bojov v priestore Kozelec - Hromoš padlo 27 sovietskych vojakov.

V roku 1952 bolo v obci založené JRD, ktoré sa rozpadlo a nanovo bolo založené v roku 1952. Obec bola elektrifikovaná a verejné osvetlenie sa zaviedlo v roku 1955, bola privedená autobusová doprava (1962), postavené budovy materskej školy (1974), Jednoty SD (1984), požiarna zbrojnica (1988) a základná škola (1996). V roku 1978 bol postavený športový štadión, v roku 1982 sa uskutočnila výstavba obecného vodovodu záchytom prameňov a dokončená bola v roku 1996. Plynofikácia sa realizovala v roku 2002, vybudovala sa tiež čistiareň odpadových vôd, ktorá bola daná do prevádzky v roku 2012.

V roku 2003 bol v obci postavený nový rímskokatolícky kostol zasvätený Panne Márii - Pomocnici kresťanov. V roku 2010 prebehla rekonštrukcia budovy miestnej školy tak, aby sa do nej mohla presťahovať aj materská škola.

Cesta do obce bola najskôr poľná, od roku 1951 vysypaná štrkom a až v roku 1968 bola pokrytá asfaltovým kobercom po budovu základnej školy a neskôr dokončená pre všetky ďalšie ulice.

Po otvorení železničnej trati Podolínec - Plaveč - Orlov v roku 1966 obyvatelia obce získali prístup k železničnej doprave.

Vo voľbách do miestnej samosprávy boli na čelo obce zvolení Michal Sekeľský (1964), Ján Pištej (1976), Jozef Hudák (1981), Štefan Kočiš (1988), Pavol Mojcher (1994), Pavol Nemec (2006), Pavol Knapík (2011) a Maroš Kočis od roku 2011.[4]

Historické názvy obce[upraviť | upraviť zdroj]

Administratívne začlenenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa krajov
1923 - 1928 župa Šarišská, Podtatraská
1928 - 1945 župa Šarišská, Tatranská
1949 - 1960 Prešovský kraj
1960 - 1990 Východoslovenský kraj
1996 - 2001 Prešovský kraj
2002 - Prešovský samosprávny kraj
Podľa okresov
- 1922 okres Lipany
1922 - 1960 okres Stará Ľubovňa
1960 - 1968 okres Prešov
1968 - okres Stará Ľubovňa

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Na kultúrno-spoločenskom živote v obci sa aktívne podieľajú aj členovia Dobrovoľného hasičského zboru a Jednoty dôchodcov Slovenska. V obci sa organizuje množstvo pravidelných podujatí ako Deň matiek, Deň otcov, dožinkové slávnosti, tanečné zábavy, plesy, spoločné sánkovačky, obecná zabíjačka, obecné veľkonočné oblievačky a stavanie májov.

Najobľúbenejším športom v obci je futbal, pričom registračne sa tu hral futbal už v roku 1955. V rokoch 1988 - 1999 miestny futbalový oddiel postúpil do prvej triedy krajskej súťaže podtatranskej skupiny. Významnou osobnosťou športového života bol František Príhoda, ktorý bol futbalovým rozhodcom i organizátorom bežeckých lyžiarskych pretekov. V januári 2011 sa začala písať história "Memoriálu Františka Príhodu" v behu na lyžiach na trase zo Starej Ľubovne do Hromoša.[4]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Gréckokatolícky kostol[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza gréckokatolícky chrám (cerkev) zasvätený svätému Lukášovi evanjelistovi postavený v roku 1895 v historizujúcom slohu je jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Hlavný oltár má predstavaný neobarokový dvojetážový atypický ikonostas z roku 1919.[4] Maľba na hlavnom oltári od P. Smolku a bočný oltár sa nesie obrazom Krista na Olivovej hore od V. Stenhuru, ktorý je z roku 1895.[5] Táto cerkev je filiálkou gréckokatolíckej farnosti Šambron.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. a b c d Stará Ľubovňa región mnohých kultúr na rozhraní Spiša a Šariša. [s.l.] : Ľubovnianske osvetové stredisko Stará Ľubovňa v spolupráci s Ľubovnianskym regionálnym združením miest a obcí Stará Ľubovňa a Okresným úradom Stará Ľubovňa, 2018. ISBN 978-80-570-0332-8. S. 339-340.
  5. História | Obec Hromoš [online]. www.hromos.sk, [cit. 2021-07-01]. Dostupné online.