Legnava
Legnava | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Stará Ľubovňa |
Región | Šariš |
Nadmorská výška | 458 m n. m. |
Súradnice | 49°20′24″S 20°51′04″V / 49,340075°S 20,851100°V |
Rozloha | 8,53 km² (853 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 90 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 10,55 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1427 |
Starosta | Martin Krompaský[3] (KDH) |
PSČ | 065 46 (pošta Malý Lipník) |
ŠÚJ | 526835 |
EČV (do r. 2022) | SL |
Tel. predvoľba | +421-52 |
Adresa obecného úradu |
Legnava 77 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Legnava | |
Webová stránka: legnava.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Legnava (historicky slov. Lehňava, pol. Legnawa, rusín. Леґнава (Legnava), nem. Legenau, maď. Hosszúvágás) je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Leží v severnej časti Ľubovnianskej vrchoviny, v doline rieky Poprad pri hranici s Poľskom. Chotár obce s rozlohou 853 hektárov sa rozprestiera v nadmorskej výške 458 metrov nad morom.
Symboly obce
[upraviť | upraviť zdroj]Erb obce z roku 2006 je inšpirovaný znakom na pečatidle z roku 1868. Jeho autorom je V. Labuda. V červenom štíte je tromi striebornými vlnovkami symbolizovaná rieka Jordán. Z nej vyrastá zlatým latinským krížom ukončená palica - atribút sv. Jána Krstiteľa. Nad palicou sa vznáša strieborná holubica so šiestimi zlatými lúčmi - symbol Ducha Svätého.[4]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Obec vznika po roku 1366, keď vtedajší uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký dal šľachticovi Jakubovi zalesnené územie medzi dedinami Starina, Orlov, Andrejovka a riekou Poprad, aby tam vznikla dedina.[5] Prvá písomná zmienka o tejto obci pochádza z roku 1427. Obec mala vtedy 7 zdanených port a patrila panstvu Brezovica. V písomnostiach z 15. a 16. storočia sa vyskytuje ojedinele pod názvom Legnava, častejšie v maďarizovanom Langno, Lagnó, Hosszúvágás a pod nemeckým názvom Legenau, Langhaw. Nemecký názov prezrádza, že sídlisko vybudovali usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva. Listina z roku 1440 dokladá, že vtedy žili v obci valasi. Šoltýstvo sa v obci udržalo do 16. storočia. V roku 1600 pozostávala obec zo 16 poddanských domov. Koncom 16. storočia bola Legnava stredne veľkou obcou s výlučne poddanským obyvateľstvom zväčša rusínskeho pôvodu. V 17. storočí patrila Šemšeiovcom, v 18. storočí Sirmaiovcom. V roku 1787 mala obec 298 obyvateľov a v roku 1880 dokonca až 503 obyvateľov. Obyvatelia sa v tedajšej dobe živili najmä poľnohospodárstvom, chovom oviec, pracovali v lesoch. Po roku 1918 roľníctvom, chovom dobytka a tkaním plátna.[6]
Asi kilometer od obce, na pravej strane pri rieke Poprad, pod vrchom nazývaným Ostriež, sa vypína neveľký výbežok, na ktorom bol kedysi postavený Legnavský baziliánsky monastier. Dnes na jeho nižnom konci stojí murovaná kaplnka, zasvätená sv. Mikulášovi Divotvorcovi. To sú pozostatky niekdajšej slávy Legnavského monastiera. Tento výbežok s okolím sa dodnes nazýva „Monastyrom“ (kláštoriskom), hoci monastier tu už dávno nestojí. Monastier v Legnave bol založený v súvislosti s misijným poslaním kresťanstva. Jeho cieľom bolo priniesť do údolia rieky Poprad návrat k pravej viere. Vďaka nemu tunajší obyvatelia, žijúci v pohanstve, mohli prijať kresťanskú vieru. Pôvodný legnavský monastier bol postavený z dreva, ktorého bolo v okolí dostatok. Kedy bol zničený legnavský baziliánsky monastier, ktorý bol plne aktívny ešte v 16. storočí, nikto nevie. Miestni obyvatelia postavili na pamiatku dávno existujúceho monastiera v Legnave drevenú kaplnku zasvätenú sv. Mikulášovi Divotvorcovi. V roku 1755 prikázal jeden z grófov rodu Sirmaiovcov kaplnku zbúrať a postaviť novú murovanú, ktorá stojí dodnes. Ku kaplnke, nachádzajúcej sa asi 1 kilometer od obce, vedie dnes iba neudržiavaná poľná cesta.[7]
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Náboženstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Obyvatelia Legnavy sú gréckokatolíckeho vyznania. Náboženský život bol spravovaný tunajšou farnosťou, zriadenou v 19. storočí až do roku 2004, kedy bola farnosť zrušená a spolu s filiálkou Starina pričlenená k farnosti Malý Lipník. Pôvodne bol v obci drevený chrám. V roku 1883, za pôsobenia duchovného Gregora Beskida, bol uprostred obce postavený nový gréckokatolícky chrám, zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Gréckokatolícky chrám sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová neoklasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1883.[8] Úpravami prešiel v rokoch 1958, 1968 a po roku 2000. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariadenie chrámu pochádza z doby jeho vzniku. Nachádza sa tu obraz sv. Cyrila a Metoda z roku 1884, olejomaľba na plátne v rozmere 195 x 115 cm, ktorej autorom je Pavel Bogdanský.[9] Fasády sú členené pilastrami a nárožnými bosážami. Okná sú polkruhovo ukončené s profilovanými šambránami. Veža je lemovaná pilastrami a ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.[10]
- Kaplnka prenesenia ostatkov sv. Mikuláša, jednoduchá jednoloďová stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, údajne z roku 1760. Fasády kaplnky sú hladké so segmentovo ukončenými oknami. Priečelie je tvorené portikom lemovaným dvoma polkruhovými stĺpmi nesúcimi hmotu strechy. Strešná veža je ukončená stanovou strechou.[11]
-
Kaplnka prenesenia ostatkov sv. Mikuláša
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ DANCÁK, František. Legnava a jej monastier. Prešov : Petra, 2012. 115 s. ISBN 978-80-8099-054-1. S. 11.
- ↑ KOVAČ, Fedir, ed. Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv : Prjašivščyna. Prjašiv : Sojuz rusyniv-ukrajinciv Slovac'koji Respublik, 1999. 496 s. ISBN 80-85137-15-1. S. 440.
- ↑ DANCÁK, František. Legnava a jej monastier. Prešov : Petra, 2012. 115 s. ISBN 978-80-8099-054-1. S. 10.
- ↑ DANCÁK, František. Legnava a jej monastier. Prešov : Petra, 2012. 115 s. ISBN 978-80-8099-054-1. S. 75.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ DANCÁK, František. Legnava a jej monastier. Prešov : Petra, 2012. 115 s. ISBN 978-80-8099-054-1. S. 40-41.
- ↑ Legnava - Chrám sv. Jána Krstiteľa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Legnava - Kaplnka prenesenia ostatkov sv. Mikuláša [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Legnava