Hajtovka
| Hajtovka | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Stará Ľubovňa |
| Región | Šariš |
| Vodný tok | Poprad |
| Nadmorská výška | 525 m n. m. |
| Súradnice | 49°17′46″S 20°46′23″V / 49,2960°S 20,7730°V |
| Rozloha | 3,05 km² (305 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 69 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 22,62 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1427 |
| Starosta | Pavol Nosek[3] (HLAS-SD, SMER-SD, SNS) |
| PSČ | 065 45 (pošta Plavnica) |
| ŠÚJ | 526703 |
| EČV (do r. 2022) | SL |
| Tel. predvoľba | +421-52 |
| E-mailová adresa | pnosek@azet.sk |
| Telefón | 0903141584 |
| Fax | 052/4393382 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Hajtovka | |
| Webová stránka: obechajtovka.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Hajtovka je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Obec bola založená na zákupnom práve v druhej polovici 14. storočia. Najstaršia správa o obci je z roku 1427 v súpise Šarišskej stolice a spomína sa pod názvom Ayathuagasa. Z tohto maďarského názvu dediny v zmysle Hajtova Poruba je základom vytvorenia názvu obce. Obec patrila k plavečskému panstvu. V roku 1456 sa poddaní vzbúrili proti poddanským ťarchám a krutému vykorisťovaniu. Po roku 1490 sa obec dostala do rúk Zápoľských. V 16. storočí sa uvádza ako ich majetok „Haythofka“. Roku 1505 kňažná Hedviga predala plavečský hrad aj s 36 dedinami, medzi nimi aj Hajtovku. Z neznámych príčin koncom 15. a začiatkom 16. storočia zanikla. K novému osídleniu došlo až koncom 16. začiatkom 17. storočia. Obec v minulosti mala výhodnú polohu pri rieke Poprad, ktorá bola splavná od Podolínca a bola významnou obchodnou cestou do Poľska. Hajtovka na tejto obchodnej ceste mala sklad nápojov. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a živili sa aj lovom rýb v rieke Poprad. Okolitý ľud ich nazýval rybármi, aj na pečatidle z roku 1868 je zobrazený rybár loviaci rybu. Začiatkom 20. storočia dochádza k masovému vysťahovaniu hlavne do Spojených štátov a Kanady. Zlé pomery obyvateľstva sa výrazne zhoršili po vypuknutí 1. svetovej vojny. Na rôznych frontoch bojovalo 28 Hajtovčanov, 5 z nich padli na frontoch. Po roku 1920 obec administratívne patrila pod správu ObÚ v Starej Ľubovni a v jeho rámci do podtatranskej župy so sídlom v Liptovskom Mikuláši. V roku 1938 vyhlásenie autonómie SR 6. októbra 1938 sa obec Hajtovka pripojila k hnutiu za pripojenie východného Slovenska k zakarpatskej Ukrajine. Po celý čas obyvatelia Hajtovky pomáhali ilegálnym pracovníkom a prenasledovaným fašizmom. Obec v období vojny prežívala ťažké chvíle. Obec bola oslobodená 31. januára 1945 sovietskou armádou.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Gréckokatolícky chrám narodenia presvätej Bohorodičky, jednoloďová neobaroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1872. Úpravami prešiel v roku 1932 a po údere blesku v roku 1936, keď bola doplnená veža. Interiér má zariadenie z doby vzniku chrámu. Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Hajtovka - Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hajtovka
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |