Kolačkov
| Kolačkov | |
| obec | |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Stará Ľubovňa |
| Región | Spiš |
| Nadmorská výška | 758 m n. m. |
| Súradnice | 49°16′00″S 20°37′00″V / 49,266667°S 20,616667°V |
| Rozloha | 17,42 km² (1 742 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 281 (31. 12. 2024) [2] |
| Hustota | 73,54 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1312 |
| Starosta | Pavol Zamiška[3] (nezávislý) |
| PSČ | 065 11 (pošta Nová Ľubovňa) |
| ŠÚJ | 526797 |
| EČV (do r. 2022) | SL |
| Tel. predvoľba | +421-52 |
| Adresa obecného úradu |
Kolačkov 30 |
| Telefón | 432 20 33 |
| Fax | 436 31 31 |
|
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Kolačkov | |
| Webová stránka: kolackov.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kolačkov je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa, v Prešovskom kraji.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa nachádza v severnej časti Levočských vrchov pod južnými a východnými svahmi Levočskej vrchoviny a severnými svahmi Kolačkovského chrbta. Obcou preteká Kolačkovský potok. Najbližšia susedná obec je Nová Ľubovňa.
Časti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Obec má dve miestne časti: Pastovník a Rovienka.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Obec vznikla koncom 13. storočia na území, ktoré dal roku 1293 Ondrej III. Spišskému prepošstvu. V metačnej listine z roku 1312 sa uvádza ako Calacz. Od roku 1390 ju vlastnil prepošt na polovicu s kapitulou. Okolo roku 1460 bola zničená. V roku 1464 dáva prepošt Petrovi z Chmeľnice šoltýske práva, aby ju znovu osídlil. Dôležitú úlohu pri osídľovaní malo poľské obyvateľstvo, ktorí sa usadili v podtatranskej obci Lendak a pomohli pri dosídľovaní viacerých obcí, vrátane Kolačkov, Lacková či Haligovce.[4]
Začiatkom 18. storočia obec opäť stratila časť svojho obyvateľstva. V roku 1710 na Spiši zúrila morová epidémia, ktorá čiastočne postihla aj Kolačkov. Stratené obyvateľstvo bolo neskôr nahradené kolonistami z Poľska a Zamaguria.[4] V roku 1787 mala obec 72, v roku 1828 127 domov. V 1. polovici 19. storočia tu bol v prevádzke železný hámor, ktorý v 60. rokoch 19. storočia zanikol. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, pastierstvom, drevorubačstvom, výrobou dreveného náradia a súkna. V obci bolo niekoľko zemanov a želiarov. Po roku 1918 sa hlavné zamestnanie obyvateľstva nezmenilo. 12. mája 1941 bolo založené Potravné družstvo, ktoré sa 1. februára 1952 zlúčilo s Jednotou OSD.
Počas SNP operovali v chotári viaceré partizánske skupiny. Pri oslobodzovaní obce došlo k tuhému boju, v ktorom zahynulo 7 Nemcov a 1 sovietsky poručík. Obec bola oslobodená jednotkami 320. gardového streleckého pluku 24. januára 1945. Revolučný národný výbor bol utvorený 28. januára 1945 - predsedom bol Rudolf Reľovský, podpredsedom Karol Duračinský a tajomníkom Tomáš Žoldák. Vo voľbách 1946 zvíťazila Demokratická strana, z 333 hlasov získala 315, KSS 11, Strana práce 1 a Strana slobody 6 hlasov.
Po oslobodení bol v obci zavedený telefón, elektrická sieť (1955), miestny rozhlas, verejné osvetlenie, vodovod (1993), postavené boli nové rodinné domy, škola, budova MNV, kultúrny dom (1974), miestne komunikácie, uskutočnila sa regulácia potoka a postavili ďalšie objekty.
V súčasnosti si obec stále udržiava svoju historicky goralskú charakteristiku. Naprieč dospelým obyvateľstvom ovláda goralské nárečie 80% obyvateľstva, medzi deťmi je to 40%.[4]
Administratívne začlenenie
[upraviť | upraviť zdroj]Kolačkov povodne patril pod Spišskú župu, v rokoch 1923-1928 pod Podtatranskú a v rokoch 1940-1945 pod Tatranskú župu. Následne bol začlenený do okresu Stará Ľubovňa do 1960, neskôr Poprad (1960-1968). Od 1968 patrí pod okres Stará Ľubovňa.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Vývin názvu obce
Politika
[upraviť | upraviť zdroj]Starostovia obce
[upraviť | upraviť zdroj]- 1990 - 1993: Ján Zamiška (KDH)
- 1993 - 1994: Veronika Krajčovičová (NEKA)
- 1994 - 1998: Mária Reľovská (KDH)
- 1999 - 2002: Marek Reľovský (NEKA)
- 2002 - 2006: Veronika Krajčovičová (KSS + SDĽ)
- 2006 - 2010: Ján Horanský (HZDS)
- 2010 - 2014: Ján Horanský (NEKA)
- 2014 - 2018: Pavol Zamiška (NEKA)
- 2018 - 2022: Pavol Zamiška (NEKA)
Obecné zastupiteľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]- 1990 - 1994 - 12 poslancov
- 1994 - 1998 - 12 poslancov
- 1998 - 2002 - 12 poslancov (10 KDH, 1 HZDS, 1 SDĽ)
- 2002 - 2006 - 9 poslancov (4 KDH, 3 HZDS, 2 SDKÚ)
- 2014 - 2018 - 9 poslancov
- 2018 - 2022 - 9 poslancov
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Vývoj obyvateľstva od roku 1787:
| Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
|---|---|---|
| 1787 | 502 | - |
| 1828 | 923 | - |
| 1869 | 755 | - |
| 1880 | 785 | - |
| 1890 | 690 | - |
| 1900 | 648 | - |
| 1910 | 570 | - |
| 1921 | 533 | 118 |
| 1930 | 561 | - |
| 1940 | 637 | - |
| 1948 | 687 | - |
| 1961 | 683 | - |
| 1970 | 696 | - |
| 1980 | 760 | - |
| 1991 | 884 | 174 |
| 2001 | 1 026 | - |
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (1921):
| Počet obyvateľov | |
|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 527 |
| Gréckokatolícka cirkev | 3 |
| Evanjelická cirkev a. v. | 2 |
| Ostatné a nezistené | 1 |
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):
| Počet obyvateľov | |
|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 1 012 |
| Gréckokatolícka cirkev | |
| Evanjelická cirkev a. v. | |
| Ostatné a nezistené |
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela, jednoloďová pôvodne ranogotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1300. Úpravami prešiel v období klasicizmu po roku 1787, keď vznikla súčasná úprava veže. Ďalšími obnovami prešiel v roku 1912, keď bol upravený jeho interiér.[5] Hlavný oltár je ranobarokový z druhej tretiny 17. storočia, doplnený novšími sochami. Bočný neogotický oltár sv. Anny obsahuje neskorogotickú sochu Metercie zo začiatku 16. storočia a dve maľované krídla z rovnakého obdobia s postavami Jána Krstiteľa a sv. Michala na vnútornej strane, sv. Rocha a Sebastiána na vonkajšej strane. Ďalej sa tu nachádza klasicistická kazateľnica z konca 18. storočia a organ z roku 1912. Krstiteľnica so sochou krstu Krista je taktiež z 18. storočia. Zo stredovekých detailov sa dochoval gotický portál zo 14. storočia na západnej strane lode. V exteriéri je na opornom pilieri umiestnený renesančný epitaf zemana Samuela Kolačkovského (Samuela Kolacskovzského, * cca 1578)[6] z roku 1612. Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami striedanými opornými piliermi. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou.[7] Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená zvonovitou helmicou s laternou. Nachádza sa tu klasicistický zvon z roku 1808.
- Kostol sv. Michala archanjela
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V obci je materská škola aj základná škola.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- 1 2 3 RAVASZ, Ábel; KOVÁCS, Ľuboš; ZAMIŠKOVÁ, Anna. Atlas Goralov Slovenska. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo SAV, 2025. ISBN 978-80-224-2119-5. S. 29, 32, 81, 124.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Martin Bartoš, Počiatky rodu Kolacskovszkých z Kolačkova, Historica Carpatica, roč 45, 2014, str 13
- ↑ Kostol sv. Michala Archanjela (13.st.) [online]. Oficiálne stránky obce Kolačkov. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kolačkov
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálny web
- Neoficiálna stránka obce Archivované 2014-05-17 na Wayback Machine

