Levočská vrchovina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°13′01″S 20°33′50″V / 49,217°S 20,564°V / 49.217; 20.564
Levočská vrchovina
geomorfologický podcelok
Lubica pohlad.jpg
Pohľad na okolie Ľubice
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okresy Kežmarok, Stará Ľubovňa
Nadradená
jednotka
Levočské vrchy
Susedné
jednotky
Veterný vrch
Popradská kotlina
Levočské planiny
Levočská vysočina
Jakubianska brázda
Ľubovnianska kotlina
Podradené
jednotky
Kolačkovský chrbát
Ľubické predhorie
Súradnice 49°13′01″S 20°33′50″V / 49,217°S 20,564°V / 49.217; 20.564
Najvyšší bod Rysová
 - výška 1 058 m n. m.
Najnižší bod severný okraj územia
 - výška cca 550 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Levočská vrchovina je geomorfologický podcelok Levočských vrchov. Najvyšším bodom je vrch Rysová s výškou 1 058 m n. m.

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVonkajšie Západné KarpatyPodhôľno-magurská oblasťLevočské vrchyLevočská vrchovina
***

Podcelok zaberá severozápadnú časť pohoria a vytvára pás územia medzi Starou Ľubovňou a Kežmarkom. Na severozápade Levočská vrchovina hraničí so Spišskou Magurou a jej podcelkom Veterný vrch, západný okraj lemuje Popradská kotlina, patriaca Podtatranskej kotline. Južným a juhovýchodným smerom pokračujú Levočské vrchy podcelkami Levočské planiny a Levočská vysočina a na severe leží Spišsko-šarišské medzihorie s podcelkami Jakubianska brázda a Ľubovnianska kotlina.[1]

Delenie[upraviť | upraviť kód]

  • Kolačkovský chrbát
  • Ľubické predhorie

Vybrané vrcholy[upraviť | upraviť kód]

  • Rysová (1 058 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku
  • Kamenná (967 m)
  • Lúčina (946 m)
  • Kotník (882 m)
  • Patria (866 m)

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Do roku 2011 bol v Levočských vrchoch Vojenský výcvikový priestor, preto bol pohyb ľudí v takmer celom pohorí značne obmedzený. Levočská vrchovina bola najvýraznejšie zasiahnutá v južnej časti, severná časť bola voľne prístupná. Práve v okolí Starej Ľubovne vedie najviac značených chodníkov.[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-16]. Dostupné online.