Preskočiť na obsah

Oľšavická planina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Oľšavická planina
geomorfologická časť
Levočských vrchov
Okolie Oľšavice
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Levoča
Časť Levočských vrchov
Hranice Levočská vysočina, Levočské úboče
Mestá Brutovce, Oľšavica, Uloža, Vyšné Repaše, Nižné Repaše
Rieky Torysa, Rovinný potok, Oľšavica
Súradnice 49°05′02″S 20°42′54″V / 49,084°S 20,715°V / 49.084; 20.715
Najvyšší bod Šadov
 - výška 912 m n. m.
Najnižší bod údolie Torysy
 - výška cca 700 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Oľšavická planina[1] je geomorfologická časť Levočských planín, podcelku Levočských vrchov.[2] Zaberá juh strednej časti pohoria, severovýchodne od Levoče.[3]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Územie sa nachádza v južnej polovici Levočských vrchov a zaberá strednú časť podcelku Levočské planiny.[2] Planina sa rozprestiera v mierne zvlnenej, no vysoko položenej oblasti pohoria, kde prevažujú horské lúky a pasienky. Patrí do povodia rieky Torysa, ktorá tu priberá viacero prítokov, medzi nimi Rovinný potok, Podrušský potok a Oľšavicu.[3][4]

Oľšavická planina má v pohorí centrálnu polohu a tak susedí iba na severe s podcelkom Levočská vysočina a na západe, juhu aj východe s časťou Levočské úboče, rovnako patriacou do Levočských planín.[2]

Oblasť sa nachádza v Prešovskom kraji a v okrese Levoča. Napriek hornatému terénu je na planine viacero obcí, a to: Brutovce, Oľšavica, Uloža, Vyšné Repaše a Nižné Repaše.[3]

Významné vrchy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Šadov (912 m n. m.)
  • Peciská (911 m n. m.)
  • Stredný vrch (881 m n. m.)[4]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Touto časťou Levočských vrchov vedú len cesty III. triedy, ktoré napájajú tunajšie obce na dopravné tepny.[5][3]

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

V tejto časti Levočských vrchov nie sú žiadne osobitne chránené územia ani lokality.[3]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť patrí medzi pokojnejšie turistické lokality, vhodné na stredne náročné túry a cyklotúry. Okrem ciest tu je vyznačených niekoľko turistických chodníkov, ktorými sa dá dostať do okolitých častí Levočských vrchov.[4]

Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy geomorfologických jednotiek [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-05-24]. Dostupné online.
  2. a b c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-24]. Dostupné online.
  3. a b c d e f Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-24]. Dostupné online.
  4. a b c d TM 114 Levočské vrchy – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-24]. Dostupné online.
  5. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 41-42.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]