Popradská kotlina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Západná časť kotliny z Hrebienka

Popradská kotlina je geomorfologický podcelok geomorfologického celku Podtatranská kotlina, tvorí jej východnú časť.

Zo severu ju ohraničujú Tatry a Spišská Magura, z východu Levočské vrchy a z juhu Kozie chrbty a Hornádska kotlina. Na západe nadväzuje na Liptovskú kotlinu. Hranica medzi Popradskou a Hornádskou kotlinou prechádza východne od obce Jánovce, medzi najvýchodnejším výbežkom Kozích chrbtov a juhozápadným výbežkom Levočských vrchov. Kotlina sa ďalej člení na tieto geomorfologické časti: Vrbovská pahorkatina, Kežmarská pahorkatina a Tatranské podhorie.

Osou kotliny je rieka Poprad, ktorá spája mestá Svit, Poprad, Kežmarok, Spišská Belá a Podolínec. V časti Tatranské podhorie sú rozložené jednotlivé osady mesta Vysoké Tatry. V kotline vyvierajú minerálne pramene (napr. pri Starom Smokovci, Gánovciach, Hozelci, Spišskej Belej, Výbornej, Toporci a Podhoranoch) a tiež termálne pramene (Vrbov, Poprad, Gerlachov). Na výver termálnych prameňov v Gánovciach sa viaže travertínová kopa Hôrka, kde sa v minulosti pri ťažbe travertínu našiel odliatok mozgovne neandertálca.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 49°06′41″S 20°23′46″V / 49,111411°S 20,396118°V / 49.111411; 20.396118