Popradská kotlina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°04′S 20°19′V / 49,06°S 20,32°V / 49.06; 20.32
Popradská kotlina
geomorfologický podcelok
Podtatranskej kotliny
Popradska kotlina a Kozie chrbty.jpg
Západná časť kotliny z Hrebienka
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okresy Kežmarok, Poprad, Stará Ľubovňa
Nadradená
jednotka
Podtatranská kotlina
Susedné
jednotky
Východné Tatry
Tatranské podhorie
Liptovská kotlina
Važecký chrbát
Dúbrava
Hornádske podolie
Levočské planiny
Levočská vrchovina
Veterný vrch
Repisko
Podradené
jednotky
Popradská rovina
Štrbská pahorkatina
Lomnická pahorkatina
Kežmarská pahorkatina
Vojnianske podhorie
Vrbovská pahorkatina
Mestá Poprad, Kežmarok
Súradnice 49°04′S 20°19′V / 49,06°S 20,32°V / 49.06; 20.32
Najnižší bod údolie Popradu
 - poloha Podolínec
 - výška cca 570 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Popradská kotlina je geomorfologický podcelok Podtatranskej kotliny, pričom zaberá celú jej východnú polovicu v širšom okolí miest Poprad a Kežmarok.

Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pomerne rovinaté územie lemuje veniec hôr, konkrétne na severe susedia Východné Tatry (podcelok Tatier) a Tatranské podhorie, západným smerom oddeľuje Štrbský prah Liptovskú kotlinu (oba podcelky Podtatranskej kotliny). Južným smerom vystupujú Kozie chrbty s podcelkami Važecký chrbát a Dúbrava a na krátkom úseku aj Hornádske podolie (podcelok Hornádskej kotliny). Východným smerom ležia Levočské planiny a Levočská vrchovina, patriace Levočský vrchom a na severovýchode nadväzuje Veterný vrch a Repisko, oba podcelky Spišskej Magury.[1] Osou kotliny je rieka Poprad, ktorá spája mestá Svit, Poprad, Kežmarok, Spišská Belá a Podolínec.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Kotlina sa ďalej člení na tieto geomorfologické časti:[1]

  • Popradská rovina
  • Štrbská pahorkatina
  • Lomnická pahorkatina
  • Kežmarská pahorkatina
  • Vojnianske podhorie
  • Vrbovská pahorkatina

Osídlenie[upraviť | upraviť zdroj]

Kotlina patrí k stredne husto obývaným oblastiam a regionálnym centrom je mesto Poprad. Významnú pozíciu majú i mestá Svit, Kežmarok, Spišská Belá a Podolínec.

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Popradská kotlina patrí okrajovo do Tatranského národného parku, resp. jeho ochranného pásma a na území sa nachádza množstvo chránených území. Medzi nimi národná prírodná rezervácia Belianske lúky, Uhlištiatka, Mraznica, národná prírodná pamiatka Gánovské travertíny, prírodná rezervácia Jelšina, Kút, Poš, Primovské skaly, Slavkovský jarok, Švábovská stráň a prírodná pamiatka Briežky.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Tatranská kotlina tvorí bránu do Tatier; pokým z Liptovskej kotliny vedú cesty a turistické trasy do Západných no i Nízkych Tatier, Popradská kotlina je východiskom pre návštevníkov Vysokých a Belianskych Tatier. V kotline vyvierajú minerálne pramene (napr. pri Starom Smokovci, Gánovciach, Hozelci, Spišskej Belej, Výbornej, Toporci a Podhoranoch) a tiež termálne pramene (Vrbov, Poprad, Gerlachov). Na výver termálnych prameňov v Gánovciach sa viaže travertínová kopa Hôrka, kde sa v minulosti pri ťažbe travertínu našiel odliatok mozgovne neandertálca.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Tatranské osady spájajúca Cesta Slobody je dostupná z viacerých obcí v kotline, napojených na cestu I/18 (Liptovský MikulášLevoča), v severovýchodnej časti tiež z cesty I/66 (Pusté PolePopradSpišská BeláTatranská Javorina). Kotlinou vedie medzinárodne významná európska cesta 50 v trase diaľnice D1. Rovnako strategický význam má železničná trať Žilina – Košice, na ktorú sa v Poprade pripája tatranská električka i regionálna trať do Starej Ľubovne. Zo stanice Tatranská Štrba vedie na Štrbské Pleso ozubnicová trať.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-28]. Dostupné online.
  2. a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-03-23]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]