Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Poprad-Tatry – Plaveč
Poprad-Plavec.jpg
Základné informácie
Číslo trate 185
Prevádzkovateľ ŽSR
Dĺžka 59,582 km
Parametre trate
Rozchod 1435 mm
Počet koľají 1
Napájacia sústava neelektrifikovaná
Max. rýchlosť 60

Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 185) je jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Poprad a Plaveč cez Kežmarok.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Postavením Košicko-bohumínskej železnice sa začalo úsilie okolitých regiónov o získanie povolení na výstavbu tratí. V 80. rokoch 19. storočia tak vzniklo niekoľko nových tratí i na Spiši. Po získaní povolenia sa rozbehla aj výstavba trate z Popradu cez Kežmarok do Spišskej Belej. Napriek prvotnej nespokojnosti s trasovaním pri Spišskej Belej a nedôvere obyvateľov s využitím železnice sa po 13,2 km dlhej trati po Kežmarok začala doprava 18. decembra 1889. Bolo potrebné vybudovať 4 mosty dlhšie ako 10 m, násypy až do výšky 7 m, sklady i priecestia, čo si vyžiadalo iba 7 mesiacov práce a náklady 770 000 K.

Úsek Kežmarok - Spišská Belá sa budoval s oneskorením a 8,1 km železnice bolo pri nákladoch 610 000 K. sprevádzkovaných 6. júna 1892.

Výstavba železnice údolím Popradu pokračovala úsekom Spišská Belá - Podolínec, ktorý sa mal napojiť na trať Prešov - Plaveč s napojením na Poľsko. Túto časť zámeru sa však podarilo zrealizovať až o polstoročie neskôr. Trať viedla z veľkej časti po násypoch a rieku Poprad prekonávala 30 m dlhým oceľovým mostom. Náklady na vybudovanie 11,2 km dlhého úseku predstavovali 900 000 K. a vlaky do Podolínca prvýkrát dorazili 10. decembra 1893.

Chýbajúca časť PodolínecOrlov musela na vybudovanie čakať dlhé desaťročia. Výstavba na konci 19. storočia sa zastavila v Podolínci a napriek začatým stavebným prácam v roku 1944 sa tie onedlho kvôli vojne prerušili. Povojnové obnovenie prác bolo iba dočasné a tak železničné prepojenie Podolínca, Starej Ľubovne a Plavča, dlhé 31,7 km, bolo dokončené až v 60. rokoch 20. storočia. Prevádzka v úseku Podolínec - Plaveč začala 26. 11. 1966.

Studený potok  –  Tatranská Lomnica[upraviť | upraviť zdroj]

Trať Studený Potok - Tatranská Lomnica

Napojeniu tatranských stredísk na železnicu v Poprade predchádzalo veľké súperenie. Mesto uprednostňovalo spojenie so Starým Smokovcom, ktoré boli v tom čase už známym strediskom. Novozaložená a štátom preferovaná Tatranská Lomnica mala šancu stať sa dôležitými klimatickými kúpeľmi, k čomu im pomohlo i vybudovanie trate z Veľkej Lomnice. O nej rozhodla až prehliadka komisie, ktorá v septembri 1894 posudzovala oba projekty. Trať do Tatranskej Lomnice dostala koncesiu, druhá do Starého Smokovca len prísľub rýchlej výstavby.

Vybudovanie 9,2 km dlhej trate napredovalo rýchlo aj kvôli potrebe len menších zemných prác. Po 5. mesiacoch a vynaložení 350 000 K. sa prvé vlaky dostali do Lomnice 1. septembra 1895. Prevádzka mala sezónny charakter a vlaky premávali od 15. júna do 15. septembra, no už o pár rokov sa zmenou vlastníka rozšírilo jej využitie na celoročnú dopravu i zásobovanie strediska.

V roku 1911 bola trať napojená na Tatranské elektrické železnice úsekom zo Starého Smokovca.

Stanice na trati[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]


Súradnice: 49°17′19″S 20°44′12″V / 49,288725°S 20,73663°V / 49.288725; 20.73663