Železničná trať Trenčín – Chynorany

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Trenčín – Chynorany
Základné informácie
Číslo trate 143
Prevádzkovateľ ŽSR
Dĺžka 52 km
Parametre trate
Rozchod 1 435 mm
Počet koľají 1
Napájacia sústava neelektrifikovaná
Max. sklon 16 ‰
Max. rýchlosť 80 km/h

Železničná trať Trenčín – Chynorany (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 143) je neelektrifikovaná jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Trenčín a Chynorany pri Partizánskom.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé plány prepojenia Komárna, Nitry a Trenčína Ponitrím sa objavili v projekte grófa Keglevicha už v roku 1865. Projekt sa nerealizoval pre nedostatok financií a po opakovaných neúspešných pokusoch vybudovala až Rakúska spoločnosť štátnej dráhy (StEG) v rokoch 18741884 trať Ponitrím po Veľké Bielice.

Napojenie na Považie a Košicko-bohumínsku železnicu najviac požadovali podnikatelia z Hornej Nitry, kde absentovalo spojenie s rozvíjajúcim sa severom. Vyriešiť to mala trať z Bošian cez Žabokreky, voči výstavbe ktorej sa však postavil veľkostatkár Zsambokréthy. Trasovanie sa preto zmenilo na Chynorany, odkiaľ železnica pokračovala do Bánoviec nad Bebravou a Trenčína.

V priesmyku Jarky (355 m n. m.), oddeľujúcom Považský Inovec a Strážovské vrchy, boli 1. mája 1900 začaté stavebné práce, ktoré rýchlo napredovali. Bolo treba vybudovať 131 mostov a priepustov, 6 staníc, 4 nákladiská, 10 strážnych stanovíšť a 87 úrovňových priecestí. K prepojeniu považskej a ponitrianskej železnice došlo už 18. augusta 1901 a 17. 9. došlo k jej kolaudácii.

Stanice na trati[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]



Súradnice: 48°44′00″S 18°14′18″V / 48,733447°S 18,238302°V / 48.733447; 18.238302