Ostratice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°38′39″S 18°16′51″V / 48,6441°S 18,2808°V / 48.6441; 18.2808
Ostratice
obec
Ostratice - kostol.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Partizánske
Región Pobebravie
Nadmorská výška 182 m n. m.
Súradnice 48°38′39″S 18°16′51″V / 48,6441°S 18,2808°V / 48.6441; 18.2808
Rozloha 11,31 km² (1 131 ha) [1]
Obyvateľstvo 818 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 72,33 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1193
Starosta Stanislav Margolien[3] (nezávislý)
PSČ 956 34
ŠÚJ 505307
EČV PE
Tel. predvoľba +421-38
Adresa obecného
úradu
č.200
E-mailová adresa ostratice@zoznam.sk
Telefón 038/768 8121
Fax 038/768 8121
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Ostratice
Webová stránka: www.obecostratice.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Ostraticeobec na Slovensku v okrese Partizánske.

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží uprostred Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na ľavostrannej nive Bebravy. Spolu s touto riekou preteká obcou aj potok Hydina.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec vznikla zlúčením obce Malé a Veľké Ostratice v roku 1960. K obci sú pričlenené obce Trebašovce, Orlovec, Čaltice, Starý mlyn a Drnda. Obce patrili rodinám Ostratických, Poganovcov, Mačkovcov, Geczaovcov, Žambokrethkovcov.

Kultúrne zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

V časti malé Ostratice sú zachované 2 kaštiele s priľahlým parkom, jeden renesančný z 2. polovice 16. storočia a druhý barokový z 18. storočia. Oba boli prestavané v empírovom štýle a zjednotené. V roku 2007 prebehla kompletná rekonštrukcia jedného z nich.

V obci je rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla z roku 1839.

Z kultúrneho života je známy hlavne každoročný Festival dychových hudieb(, ktorý organizuje Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi), kde okrem domácej Ostratičanky sa hostia nielen regionálne ale aj zahraničné skupiny.

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1991 sa v obci začalo rozvíjať ovocinárstvo so zameraním na jablone. Plochou ovocných sadov patrí obec na prvé miesta na Slovensku.

Významní rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Albert Masár, (* 1915 - † 1987), historik
  • Anton Vácval, (* 1908 - † 2000), salezián, publicista, náboženský spisovateľ, historik, rímskokatolícky kňaz.[4]
  • Jozef Hrdý, (* 1923), salezián, misionár (v Chile a v Bolívii), rímskokatolícky kňaz, držiteľ Pamätnej medaily Ústavu Pamäti národa, rodák z Veľkých Ostratic.[5]
  • Miriam Jarošová, rod. Vajdáková ( * 1969), meteorologička

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

V obci pôsobil v rokoch 1872 – 1917 publicista, historik a národný buditeľ Jozef Kompánek.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. KUBANOVIČ, Zlatko. Kňaz, literát a propagátor miništrantského hnutia. Don Bosco dnes, 2014, roč. 45, čís. 3, s. 26 – 27. Dostupné online.
  5. Jozef Hrdý (1923) [online]. . Dostupné online.