Nadlice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°37′12″S 18°15′06″V / 48,620100°S 18,251800°V / 48.620100; 18.251800
Nadlice
obec
Nadlice - pohľad od cintorína.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Partizánske
Región Horná Nitra
Nadmorská výška 182 m n. m.
Súradnice 48°37′12″S 18°15′06″V / 48,620100°S 18,251800°V / 48.620100; 18.251800
Rozloha 5,53 km² (553 ha) [1]
Obyvateľstvo 621 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 112,3 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1113
Starosta Peter Dubravický[3] (SMER-SD)
PSČ 956 32
ŠÚJ 505170
EČV PE
Tel. predvoľba +421-38
E-mailová adresa ocunadlice@atlas.sk
Telefón 038/542 4409
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Nadlice
Webová stránka: www.nadlice.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Nadiceobec na Slovensku v okrese Partizánske.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Z administratívneho hľadiska obec Nadlice patrí do Trenčianskeho kraja a do okresu Partizánske, konkrétne do jeho severozápadnej časti. Súradnice obce sú 48° 37' 12.36" s.z.š. 18° 15' 6.48" v.z.d. obec je tvorená jedným katastrálnym územím s rozlohou 553,44 ha. Nadmorská výška sa v katastrálnom území obce pohybuje od 173 do 232 m n. m.

Obec Nadlice na severozápade susedí s obcou Livinské Opatovce, na severovýchode s Livinou, na východe s Ostraticami, na juhovýchode s Chynoranmi a na juhozápade s Rajčanmi, ktoré patria do okresu Topoľčany.

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Nadlice sa sčasti rozprestiera na Stredonitrianskej nive a z väčšej časti na Bebravskej nive, ktoré sú súčasťou Nitrianskej nivy. Najväčšia časť územia leží na sprašovej Bojnianskej pahorkatine, ktorá patrí do Nitrianskej pahorkatiny.

Geomorfologické členenie obce Nadlice

Sústava Alpsko-himalájska
Podsústava Panónska panva
Provincia Západopanónska panva
Subprovincia Malá dunajská kotlina
Oblasť Podunajská nížina
Celok Podunajská pahorkatina
Podcelok Nitrianska niva
Časť
Stredonitrianska niva
Bebravská niva
Podcelok Nitrianska pahorkatina
Časť Bojnianska pahorkatina

Obec Nadlice patrí v rámci geomorfologického členenia Slovenskej republiky do sústavy Alpsko – Himalajskej, podsústavy Panónska panva, provincie Západopanónska panva, subprovincie Malá dunajská kotlina, oblasti Podunajská nížina, celku Podunajská pahorkatina a do dvoch podcelkov, Nitrianska pahorkatina a Nitrianska niva. Do Nitrianskej pahorkatiny patrí časť Bojnianska pahorkatina a do Nitrianskej nivy patria časti Stredonitrianska niva a Bebravská niva.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Cez Nadlice preteká rieka Bebrava, ktorá pramení v Strážovských vrchoch, na juhozápadnom svahu Židovho vrchu. Má dĺžku 47,2 km a v obci Práznovce ústi do rieky Nitry. Rieka Bebrava na územie obce priteká z východu a kataster obce opúšťa na juhozápade.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Územie dnešných Nadlíc bolo osídlené už v neolite (mladšia doba kamenná). V neskoršom eneolite (najmladšia doba kamenná) patril ľud tu žijúci k lengyelskej kultúre (kultúra v najmlašej dobe kamennej nazvaná podľa maďarskej dediny Lengyel, kde bolo významné nálezisko z tohto obdobia). Otvorené sídliská tejto skupiny sa nachádzajú v blízkosti vodných tokov ale i vo väčšej nadmorskej výške. Osídľujú aj jaskyne. Hroby ľudu ludanickej kultúry sa nachádzajú ojedinele alebo v malých skupinách v blízkosti sídliska. Mŕtvi sú uložení skrčene v smere Z-V. Do hrobu dávali kamenné nástroje, medené špirálky a rúrky, ale i mäsové dary. Keramika je hrubostenná i hladkostenná, zhotovená z jemného materiálu, povrch je hladený alebo leštený.

Ďalšie nálezy sú z doby halštatskej (obdobie železnej éry v Strednej Európe 700 – 400 pred Kr., podľa mestečka HallstattHornom Rakúsku). Dochádza k zmenám vo vývoji, vzniká kniežatská vrstva a mohylový ľud. V tomto období postupne prenikajú na naše územie Tráci, ktorí obsadili juhozápadné Slovensko, čím narušili pôvodnú domácu kultúru. Halštatský ľud si budoval polozemnice, v ktorých tkali látky na krosnách, vyrábali kostené nástroje, budovali aj stavby nadzemné s kolovou konštrukciou a sedlovou strechou.

Počas sťahovania národov v 5. až 6. storočí sa na naše územie dostali slovanské kmene, ktoré sa živili predovšetkým  roľníctvom a chovom dobytka. Po vzniku Veľkomoravskej ríše v 9. storočí okres tvoril jadro prvého štátu Slovanov.[chýba zdroj]

Historické doklady hovoria o jestvovaní osady na území dnešných Nadlíc z obdobia 10. až 11. storočia, čiže z obdobia Veľkej Moravy.[chýba zdroj] Prvá písomná zmienka o Nadliciach je z roku 1113, keď sa spomínajú ako susedná obec Dubokan (dnes Livinské Opatovce), pod názvom Nadlan. Dubokany patrili vtedy zoborskému kláštoru.

Názov obce sa vysvetľuje rôznymi variantmi:

  • Nadlaň – na dlani – čo by zodpovedalo polohe osídlenia popri rieke Bebrave
  • Nadla   – z mena Nadslav (pravdepodobne spomínaný pán, zakladateľ dediny)
  • Nagylány – z maďarského – veľké dievča, resp. dievča z trstiny

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvoma a povozníctvom. V roku 1898 tu bol založený liehovar a štepnica. Za 1. ČSR pracovali obyvatelia na veľkostatku S. Gruna, ktorý bol po 2. sv. vojne rozparcelovaný.

Kultúrne zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]