Preskočiť na obsah

Bojnianska pahorkatina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bojnianska pahorkatina
geomorfologická časť
Podunajskej pahorkatiny
Okolie Nitrianskej Blatnice
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Trenčiansky, Nitriansky, Trnavský
Okresy Partizánske, Topoľčany, Nitra, Hlohovec
Časť Podunajskej pahorkatiny
Hranice Zálužianska pahorkatina, Stredonitrianska niva, Bebravská niva, Nízky Inovec, Krahulčie vrchy, Inovecké predhorie
Mestá Topoľčany, Prašice, Bojná, Radošina, Veľké Ripňany
Rieky Radošinka, Bojnianka, Chotina
Súradnice 48°33′40″S 18°05′10″V / 48,561°S 18,086°V / 48.561; 18.086
Najnižší bod južný okraj územia
 - výška cca 150 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bojnianska pahorkatina[1] je geomorfologická časť Nitrianskej pahorkatiny, podcelku Podunajskej pahorkatiny.[2] Leží západne a juhozápadne od Topoľčian.[3]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti Podunajskej pahorkatiny a zaberá rozsiahlu strednú oblasť podcelku Nitrianska pahorkatina. Zvlnené územie nadväzuje na okolité pahorkatiny a zaberá široký pás Ponitria medzi západne ležiacim Považským Inovcom a rovinatou Nitrianskou nivou na východe. Severným smerom tak pokračuje Nitrianska pahorkatina časťou Bánovská pahorkatina, na juhozápade nadväzuje Zálužianska pahorkatina. Východný okraj vymedzuje Nitrianska niva časťou Stredonitrianska niva, na severovýchode časťou Bebravská niva a západne sa dvíha Považský Inovec a jeho podcelky Nízky Inovec, Krahulčie vrchy a Inovecké predhorie.[2] Východne preteká rieka Nitry, ktorá celú oblasť odvodňuje. Z významných prítokov tu preteká Radošinka, Bojnianka, Chotina, Železnica a Andač.[4]

Bojnianska pahorkatina zasahuje do okresu Partizánske v Trenčianskom kraji, okresov Topoľčany a Nitra v Nitrianskom kraji a okresu Hlohovec v Trnavskom kraji. Na okraji leží mesto Topoľčany a z množstva obcí napríklad Prašice, Bojná, Radošina, Veľké Ripňany, Jacovce, Urmince a Nové Sady.[4]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Východný okraj pahorkatiny lemuje cesta I/64, spájajúca Partizánske a Nitru, na ktorú sa v Topoľčanoch pripája cesta II/499 do Piešťan i II/514 do Hlohovca. Južným okrajom prechádza aj významná spojnica Hlohovca a Nitry, cesta II/513. Na tieto cesty sa pripájajú všetky obslužné komunikácie v tejto oblasti. Železničné trate vedú nivou Nitry z Nitry do Prievidze a južným okrajom do Hlohovca, bez dopravy je trať do Radošiny.[5]

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

V tejto časti Nitrianskej pahorkatiny sa nachádza prírodná pamiatka Čermiansky močiar, chránený areál Tovarnícky park a Tesársky park.[3][4]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Zvlnené územie v strednej časti Podunajskej pahorkatiny ponúka vhodné podmienky na nenáročné túry a cykloturistiku. Oblasťou vedie niekoľko cyklotrás a z obcí do blízkych hôr aj značené turistické chodníky, atraktívne je rekreačné stredisko Duchonka.[6]

Značené trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-15]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-15]. Dostupné online.
  3. a b Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-06-15]. Dostupné online.
  4. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-15]. Dostupné online.
  5. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 75-76, 97.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-06-15]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]