Tribečské podhorie
| Tribečské podhorie | |
| geomorfologická časť Podunajskej pahorkatiny | |
 Okolie Podhorian na juhu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Trenčiansky, Nitriansky |
| Okresy | Partizánske, Topoľčany, Nitra |
| Časť | Podunajskej pahorkatiny |
| Hranice | Stredonitrianska niva, Kolačnianska brázda, Skýcovská vrchovina, Hornonitrianske predhorie, Zlatnianske predhorie, Jelenec, Zobor |
| Mestá | Klátova Nová Ves, Bošany, Oponice, Solčany |
| Rieky | Nitra, Dršňa, Vyčoma |
| Súradnice | 48°30′54″S 18°11′24″V / 48,515°S 18,19°V |
| Najnižší bod | juhozápadný okraj územia |
| - výška | cca 150 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tribečské podhorie[1] je geomorfologická časť Nitrianskej pahorkatiny, podcelku Podunajskej pahorkatiny.[2] Leží východne a juhovýchodne od Topoľčian.[3]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti Podunajskej pahorkatiny a zaberá východný okraj podcelku Nitrianska pahorkatina. Zvlnené územie tvorí prechodné pásmo medzi západne ležiacou rovinatou Nitrianskou nivou a východne situovaným pohorím Tribeč. Západným smerom tak susedí Stredonitrianska niva, časť Nitrianskej nivy, na juhu podcelky Zobor a Jelenec a východne časti Zlatnianske predhorie, Hornonitrianske predhorie, Skýcovská vrchovina a Kolačnianska brázda – všetky patriace pohoriu Tribeč.[2] Západný okraj lemuje niva rieky Nitry, ktorá celú oblasť odvodňuje. Z významnejších prítokov podhorím preteká Vyčoma, Dršňa, Lišňa, Dubnica a Hunták.[4]
Tribečské podhorie zasahuje do okresu Partizánske v Trenčianskom kraji a okresov Topoľčany a Nitra v Nitrianskom kraji. V dlhom páse je viacero sídiel, z nich najvýznamnejšie sú Klátova Nová Ves, Bošany, Nitrianska Streda, Solčany, Oponice a Horné Lefantovce.[4]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Od severovýchodu na juhozápad prechádza celým územím cesta II/593, ktorá dopravne obsluhuje všetky tunajšie sídla. Tvorí súbežnú alternatívu k ceste I/64, spájajúcej Partizánske a Nitru nivou rieky Nitry. Súbežne s ňou vedie - mimo územia Tribečského podhoria aj železničná trať Nové Zámky – Prievidza a južným okrajom aj bývalá trať Zlaté Moravce – Lužianky, dnes končiaca v Dražovciach.[5]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Východný okraj s presahmi do podhoria lemuje hranica Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, z maloplošných území je na južnom okraji chránený areál Huntácka dolina.[4]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Zvlnené územie na okraji Podunajskej pahorkatiny ponúka vhodné podmienky na nenáročné túry a cykloturistiku. Oblasťou vedie niekoľko cyklotrás a z obcí do blízkych hôr aj značené turistické chodníky.[6] V okolí je viacero atraktívnych pamiatok, napr. Kostol svätého Michala archanjela (Veľký Klíž) či Oponický hrad.
Značené trasy[upraviť | upraviť zdroj]
modro značený turistický chodník:
- z obce Veľký Klíž na Michalov vrch (541 m n. m.)
- zo Solčian na Medvedí vrch (719 m n. m.)
- z Kovariec na Veľký Tribeč (830 m n. m.)
- z Horných Lefantoviec na Pusté
- z Podhorian na Hôrku a do Sedla pod Žibricou
zelená značka z Oponíc na Oponický hrad
žlto značený chodník:
- z Klátovej Novej Vsi na Javorový vrch (731 m n. m.)
- z Podhorian na Zobor (587 m n. m.)[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-14]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-14]. Dostupné online.
- ↑ Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-06-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-14]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 75-76, 97.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-06-14]. Dostupné online.