Dudvážska mokraď
| Dudvážska mokraď | |
| geomorfologická časť Podunajskej pahorkatiny | |
 Stredná časť územia v okolí Boroviec
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Trnavský, Trenčiansky |
| Okresy | Trnava, Hlohovec, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom |
| Časť | Podunajskej pahorkatiny |
| Hranice | Dolnovážska niva, Trnavská tabuľa, Podmalokarpatská pahorkatina |
| Mestá | Červeník, Krakovany, Čachtice, Veľké Kostoľany, Bučany, Zavar |
| Rieky | Dudváh, Chtelnička, Holeška, Blava, Dubová |
| Súradnice | 48°31′19″S 17°45′00″V / 48,522°S 17,75°V |
| Najnižší bod | južný okraj územia |
| - výška | cca 130 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Trnavského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dudvážska mokraď je geomorfologická časť Dolnovážskej nivy, podcelku Podunajskej pahorkatiny.[1] Leží v rovine Vážskej nivy, medzi Čachticami a Zavarom.[2]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v západnej oblasti Podunajskej pahorkatiny a zaberá západnú časť podcelku Dolnovážska niva. Tá sa rozprestiera v okolí susedného Váhu a lemuje východný okraj, západne susedí podcelok Trnavská pahorkatina a jej časti Trnavská tabuľa a Podmalokarpatská pahorkatina.[1] Rovinatá mokraď sa tiahne v úzkom páse v povodí Dudváhu, ktorý odvodňuje celú oblasť. Priberá potoky pritekajúce z Malých Karpát, ktoré na dolných tokoch prepája sieť kanálov. Z významných vodných tokov tu preteká Dudváh, Dubová, Chtelnička, Holeška a Blava.[3]
Dudvážska mokraď zasahuje do Trnavského a Trenčianskeho kraja a okresov Trnava, Hlohovec, Piešťany a Nové Mesto nad Váhom. Z obcí sa tu nachádza Červeník, Krakovany, Čachtice, Veľké Kostoľany, Bučany a Zavar.[3]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Južnou a strednou časťou územia prechádza medzinárodne významná diaľnica D1 z Trnavy do Trenčína a s ňou súbežne vedúca cesta I/61. Na ne sa pripájajú cesty nižších tried, II/513, II/499 a najmä zo severu na juh prebiehajúca cesta II/504, ktorá dopravne obsluhuje mnohé tunajšie obce. Z juhu na sever prechádza južnou časťou tiež významná železničná trať Bratislava – Žilina a južným okrajom aj železničná trať Trnava – Sereď.[4]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
V tejto časti Podunajskej pahorkatiny sa nachádza prírodná pamiatka Brehové porasty Dubovej a chránený areál Dedova jama.[2][3]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Rovinaté územie Dolnovážskej nivy je vhodné na nenáročné prechádzky a cyklotúry. Oblasťou vedie niekoľko značených cyklotrás.[5] Turisticky atraktívne je okolie Čachtíc na severnom okraji.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-19]. Dostupné online.
- ↑ a b Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-06-19]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-19]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 74, 96.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-06-18]. Dostupné online.