Preskočiť na obsah

Hronská tabuľa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hronská tabuľa
geomorfologická časť
Podunajskej pahorkatiny
Južná časť územia
Štát Slovensko Slovensko
Región Nitriansky
Okresy Levice, Nové Zámky
Časť Podunajskej pahorkatiny
Hranice Hronská niva, Bešianska pahorkatina, Strekovské terasy, Belianske kopce, Kozmálovské vŕšky
Mestá Želiezovce, Tekovské Lužany, Pohronský Ruskov, Bíňa
Rieky Malianka, Lužianka, Vrbovec, Ketský potok
Súradnice 48°06′25″S 18°30′58″V / 48,107°S 18,516°V / 48.107; 18.516
Najnižší bod južný okraj územia
 - výška cca 115 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hronská tabuľa[1] je geomorfologická časť Hronskej pahorkatiny, podcelku Podunajskej pahorkatiny.[2] Zaberá mierne zvlnené územie juhozápadne od Levíc.[3]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Tabuľa sa nachádza v centre východnej polovice Podunajskej pahorkatiny a zaberá východný okraj podcelku Hronská pahorkatina, západne a juhozápadne od Levíc a Želiezoviec. Rozkladá sa v širokom páse západne od rieky Hron, do ktorej smerujú všetky vodné toky z oblasti. Medzi najvýznamnejšie patrí Malianka, Lužianka, Vrbovec a Ketský potok.[4][5] Severne susedia Štiavnické vrchy podcelkom Kozmálovské vŕšky, východne leží rovinatá Hronská niva a južne a západne pokračuje Hronská pahorkatina časťami Belianske kopce, Strekovské terasy a Bešianska pahorkatina.[2]

Hronská tabuľa sa rozkladá na území okresu Levice a Nové Zámky v Nitrianskom kraji. Z významných sídiel tu ležia Želiezovce, Tekovské Lužany, Pohronský Ruskov, Bíňa.[3]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Severnou časťou prechádza cesta I/51 z Vrábieľ do Levíc, centrálnou časťou vedie cesta I/75 z Nových Zámkov do Demandíc a východným okrajom aj cesta I/76 z Tlmáč do Štúrova, stredom územia vedie i cesta II/580 z Kalnej nad Hronom na Podhájsku. Na tieto dopravné koridory sa pripájajú cesty, obsluhujúce tunajšie obce.[6] Severnou polovicou prechádza významná železničná trať Nové Zámky – Zvolen a východnou časťou aj trať Levice – Štúrovo.

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Vo východnej časti leží chránený areál Želiezovský park a prírodná rezervácia Bíňanský rybník, na južnom okraji národná prírodná rezervácia Kamenínske slanisko a prírodná rezervácia Čistiny.[3]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Táto rozľahlá časť Podunajskej pahorkatiny poskytuje možnosti na nenáročnú turistiku a cykloturistiku. Prevažne poľnohospodárska krajina ponúka skôr historické pamiatky a turistické značené trasy tu nie sú.[5][3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-04]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-04]. Dostupné online.
  3. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-04]. Dostupné online.
  4. TM 142 Burda – Ipeľská pahorkatina – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-06-04]. Dostupné online.
  5. a b TM 140 Krupinská planina – Dudince – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-06-04]. Dostupné online.
  6. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 117.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]