Bíňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 47°55′20″S 18°38′33″V / 47,922222°S 18,642500°V / 47.922222; 18.642500
Bíňa
obec
Benycivertanlegi2.jpg
Letecký pohľad
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nové Zámky
Nadmorská výška 130 m n. m.
Súradnice 47°55′20″S 18°38′33″V / 47,922222°S 18,642500°V / 47.922222; 18.642500
Rozloha 23,5 km² (2 350 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 447 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 61,57 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1135
Starosta Eva Čákváriová[3] (MOST-HÍD)
PSČ 943 56
ŠÚJ 503088
EČV NZ
Tel. predvoľba +421-36
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Č. 107
943 56  Bíňa
E-mailová adresa obecbina@obecbina.sk, starostka@obecbina.sk
Telefón 759 91 01
Fax 759 91 18
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Bíňa
Webová stránka: obecBina.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Demonym: Bíňan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Bíňa (maď. Bény, staršie slov. názvy Béň, Bíň) je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pobyt rímskych vojsk na území okolo dolného toku rieky Hron[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 172 sa v blízkosti castella na dolnom toku rieky Hron nachádzal rímsky cisár Marcus Aurelius, ktorý na čele svojich légií vyrazil z Carnunta proti germánskym kmeňom, ohrozujúcim Rímsku ríšu. Tu, vo vojenskom tábore, napísal svoje dielo „Ta eis heauton“, kde miesto spisovania označil hneď v úvode: „Písané v zemi Kvádov nad Granuou“. Bolo vôbec prvým literárnym, filozofickým dielom spísaným na území dnešného Slovenska.
Na oslavnom rímskom stĺpe zaznamenaná udalosť o "zlatom daždi", ktorý Rimanov odrezaných útočiacimi Germánmi od vody Hrona zachránil pred porážkou, sa stala tiež na dolnom Hrone, a to 11. júna 172. Tento dátum je prvým v histórii zaznamenaným presným časovým údajom, týkajúcim sa územia dnešného Slovenska.
Tieto udalosti by sa mohli týkať územia dnešnej Bíňe, resp. jej bezprostredného okolia. Naznačujú to zemepisné údaje (dolný Hron, nad Hronom), no najmä z vojenského hľadiska tej doby mimoriadne výhodná strategická poloha miesta, čo s veľkou pravdepodobnosťou nemohlo byť nevyužité pri obrannom ťažení, ktorého význam bol daný prítomnosťou samotného cisára.
Do tohoto obdobia by mohli spadať i tzv. bíňske valy - mohutné a doteraz zachované zvyšky neurčitého pôvodu. Kto bol ich pôvodcom a užívateľom, je dodnes neisté.

Bíňsky poklad[upraviť | upraviť zdroj]

108 zlatých mincí z Byzantskej ríše z 5.storočia, nájdený pri zemných prácach v r. 1964 (Jozef Paulík).

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva (podľa údajov z roku 2001)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maďari - 89,64 %
  • Slováci - 9,04 %
  • Rómovia - 0,97 %
  • Česi - 0,21 %
  • Nemci - 0,07 %

Náboženské zloženie obyvateľstva (podľa údajov z roku 2001)[upraviť | upraviť zdroj]

  • rímski katolíci - 95,13 %
  • bez vyznania - 2,43 %
  • protestanti (hl. reformovaní) - 0,83 %

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je rímskokatolícky románsky románsky Kostol Panny Márie z pred roka 1217 s viditeľnými zvyškami obvodových múrov priľahlého kláštora a kaplnka - rotunda Dvanástich apoštolov z 12. - 13. storočia.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Bíňan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]