Svodín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 47°54′39″S 18°29′56″V / 47,9109°S 18,4989°V / 47.9109; 18.4989
Svodín
obec
Svodín sk kostol.JPG
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nové Zámky
Región Podunajsko
Nadmorská výška 193 m n. m.
Súradnice 47°54′39″S 18°29′56″V / 47,9109°S 18,4989°V / 47.9109; 18.4989
Rozloha 53,48 km² (5 348 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 468 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 46,15 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1156
Starosta Szabolcs Méri[3] (SMK-MKP)
PSČ 943 54
ŠÚJ 503568
EČV NZ
Tel. predvoľba +421-36
Telefón + 421 36/7594 292
Fax + 421 36/7594 101
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja
Wikimedia Commons: Svodín
Webová stránka: hon.svodin.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Svodín je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1156, kde ešte figurovala pod názvom Scheuden.

Výsledky archeologických výskumov vykonané v roku 1971 dokázali, že územie obce bolo osídlené už od začiatku doby kamennej. Prvé vykopávky sa uskutočnili na Busahegyi, ktorý sa stal najvýznamnejším náleziskom – našli tu kamenné nástroje, ktoré mali niekoľko tisíc rokov. Objavili tiež stopy (podľa objavených pamiatok z neskorého neolitu ľudu lengyelskej kultúry) osídlenia zo 4. tisícročia pred n. l. Z obdobia 5.-4. tisícročia pred n. l. sú pozoruhodné   antropomorfné   artefakty, a  to dve vázovité nádoby, ktoré sú zaujímavé svojím keramickým tvarom a myšlienkou stotožnenia ženy.

Nálezy z roku 2000 pred n. l. ľudu s kanelovanou keramikou sa nachádzajú t. č. v archeologickom múzeu v Budapešti. Z bronzovej doby boli objavené náramky a meč. Z rímskej doby sa objavilo nálezisko v priestore chotára Farkaspuszta. V Busahegyi objavili avarský hrinkový tábor, kde žili spolu so Slovanmi. Na kopci Várhely, ktoré už dnes neexistuje, bolo objavené známe slovanské hradisko.

V 4. storočí pred n. l. sem prišli Kelti, prvá známa skupina tu žijúcich obyvateľov. V 1. soročí n. l. sa územie stalo provinciou Rímskej ríše. V 5. storočí sa tu objavili Húni, ktorých považujú za predkov dnešných Maďarov. Po nich sa tu usadili Avari a neskôr, v 8. storočí, moravskí Slovania, ktorí sa začali zaoberať už poľnohospodárstvom. V 9.-10. stor. opúšťali Slovania danú lokalitu a prichádzali sem, resp. sa usídlili na oboch brehoch Dunaja nomádski Maďari. Toto územie bolo začlenené do panstva Arpádovcov. V časti osady Busahegy sa usadil kmeň náčelníka Tordu. Neskôr túto osadu do kráľovského majetku prijal Štefan I. ako osadu na svahoch „Perlivého vína“ hrozna-Szölgyön. Za vlády Gejzu II. patrili obe osady, Buzahegy a Várhely, do ostrihomského panstva. V roku 1242 ju obsadili Tatári, po ktorých odchode kráľ Béla IV. privolal do obce nemeckých a slovenských osadníkov. Prišlo asi 40 nemeckých rodín, a týmto sa obec vlastne rozdelila na dve časti, a to „maďarskú“ zvanú Unngarica Villa Sceudin a „nemeckú“, ktorú pomenovali podľa germánskeho kmeňa Teuton, t.j. Theutonica Villa Sceudin. Od roku 1291 je doterajšie územie obce rozdelené na Maďarský a Nemecký Svodín a pretrváva až do dnešnej doby.

Roku 1427 dostala obec výsady mesta a jarmočné právo a nesie názov Oppidum Sceuden Ungaricum. V čase kuruckých vojen (r. 1708) oba Svodíny obsadil František Rákoczi za pomoci zemepány Jána Bottyána z Novej Viesky a v roku 1710 bola osada Várhely zrovnaná so zemou.

V rokoch 1938-1945 boli obe obce začlenené do horthyovského Maďarska. Po obnovení ČSR po 2. svetovej vojne boli jej súčasťou a od 28.6.1948 boli zlúčené pod názvom dodnes používanom, Svodín. [4]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová stavba v štýle luiséz s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1792-1799. Autorom kostola s netradičným pôdorysom dvoch pretínajúcich sa oválov je pravdepodobne staviteľ J. Thalherr. Počas bojov v roku 1944 bol poškodený a prešiel obnovou v rokoch 1957-1958. V interiéri sa nachádza zariadenie o niečo mladšie ako kostol, oltár v štýle luiséz a dva bočné klasicistické oltáre archanjela Michala a sv. Rodiny z obdobia okolo roku 1800.[5] Fasády kostola sú členené zdvojenými lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami a nadokennými rímsami. Priečelie je členené slepými oknami so šambránami a suprafenestrami a vysokým pilastrovým rádom ukončeným trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža vyrastá zo štítu lemovaného dekoratívnymi vázami, je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou s laternou.
  • Ruíny kostola sv. Michala - V časti Maďarský Svodín stál do roku 1945 románsky dvojvežový kostol z 13. storočia, prestavaný neskôr na protitureckú pevnosť. Ustupujúce nemecké vojská ho vyhodili do vzduchu. Dnes je na jeho mieste rekonštruovaný pôvodný pôdorys. Archeologický výskum objavil ďalší románsky kostol z rovnakého obdobia aj v časti Nemecký Svodín.
  • Umelecká Galéria vo Svodíne - V roku 1999 v obci po prvýkrát zorganizovali Medzinárodný tábor výtvarného umenia. Odvtedy sa každoročne stretávajúumelci viacerých štátov (Slovensko, Maďarsko, Česko, Poľsko, Rumunsko, Kanada), ktorí zastupujú rôzne umelecké štýly a smery. Nakoľko výtvarní umelci časť tu vytvorenýchdiel darujú obci, samospráva sa rozhodla, že v budove oproti kostola zriadi z týchto diel galériu.
  • Dom ľudových tradícií a archeologické múzeum - Zriadili ho v bývalom roľníckom dome, ktorý sa svojím obrovským hospodárskym dvorom a vedľajšími stavbami zdal byť najvhodnejší na tento účel. Archeológovia SNM v rokoch 1995-2001 odkryli zvyšky zničeného kostola sv. Michala a na jeho stojaceho kostola staršieho pôvodu. Keďže boli objavené veľmi zaujímavé a poučné nálezy, samospráva obce rozhodla, že výsledky výskumu predstaví verejnosti vo forme výstavy.
  • Pamätník obetiam I. svetovej vojny - Sochu hrdinov, postavili v roku 1924 na počesť padlých v I. svetovej vojne.
  • Socha Pála Pathóa - Narodil sa v šľachtickej rodine 7. júna 1795 v Mužle. Jeho otcom je János Pathó, matkou Borbála Németh. Bol zástupcom sudcu v Ostrihome a referentom obce Svodín. V roku 1848 bol organizátorom miestnej národnej gardy. Zomrel 28. apríla 1855 na zápal pľúc v maďarskom Svodíne. Jeho hrob si môžete pozrieť na miestnom cintoríne.
  • Náučný chodník Strekov-Svodín - Východiskovým a cieľovým miestom náučného chodníka, s celkovou dĺžkou 9,3 km, budú rímsko-katolícke kostoly v obciach Strekov a Svodín. Na trase je osadených 6 vývesných tabúľ. Obsahové náplne tabúľ sú zamerané na vzácne druhy fauny a flóry, pútnické miesto Cigléd, ľudové tradície a kultúrnohistorické pamiatky obcí Strekov a Svodín a popis mariánskej cesty.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Bola tu nájdená soška ženy z 4. tisícročia pred Kr.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Oficiálne stránky obce Svodín [online]. www.svodin.sk, [cit. 2021-04-10]. Dostupné online.
  5. Svodín - Kostol Nanebovzatia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]