Dedinka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°03′53″S 18°25′18″V / 48,0647°S 18,4218°V / 48.0647; 18.4218
Dedinka
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nové Zámky
Región Tekov
Rieka Dedinský potok
Nadmorská výška 170 m n. m.
Súradnice 48°03′53″S 18°25′18″V / 48,0647°S 18,4218°V / 48.0647; 18.4218
Rozloha 18,52 km² (1 852 ha) [1]
Obyvateľstvo 722 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 38,98 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1227
Starosta Viera Belanová[3] (SMER-SD)
PSČ 941 50
ŠÚJ 503134
EČV NZ
Tel. predvoľba +421-35
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Dedinka
č. 97
941 50 Dedinka
E-mailová adresa ocudedinka@zoznam.sk
Telefón 035/651 81 11
Fax 035/651 81 68
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Webová stránka: www.dedinka.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Dedinka je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží vo východnej časti okresu, v mierne zvlnenej časti Podunajskej pahorkatiny. Dedinkou preteká Dedinský potok, ktorý napája južne od obce ležiacu vodnú nádrž. Obcou vedie cesta III/1530, ktorá je južným smerom napojená na cestu I/75, vedúcu z Nových Zámkov na Veľký Krtíš. Okresné mesto je vzdialené 32 km, Šurany 23 km západne a Levice 29 km severovýchodne.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie dôkazy pobytu ľudí v okolí obce pochádzajú z mohýl z mladšej doby bronzovej, ktoré odhalili okrem iného kostru dievčiny z 13. stor. pred Kr. so stovkou bronzových predmetov, ako náramky, sponky, ihlice či náhrdelníky. Ďalšie tri ženské žiarové hroby obsahovali šperky a bronzové súčastí odevu - čelenky, spony, ihlice, náhrdelníky, náramky, náušné kruhy, kruhy do vlasov, terčovité puklice, amulety a iné. V blízkosti mohyly sa predpokladá aj osada z rovnakého obdobia.

Najstaršia písomná zmienka o osade „Nagy Fajkurt“ pochádza z roku 1227, kedy toto územie patrilo ostrihomskej kapitule. V 14. storočí bola obec v majetku komárňanského panstva, ktoré spravoval hradný župan ako kráľovský splnomocnenec. Po dobití Levického hradu spadala osada Nagy Fajkurt práve pod toto panstvo. Počas osmanského ohrozenia bola obec v roku 1669 zničená počas bojov cisárskych vojsk s Turkami. K oslobodeniu oblasti prišlo až v roku 1683, po ktorom sa začalo s obnovou kedysi obsadených oblastí. Nepokojné povstalecké roky 18. storočia opäť priniesli prechody a drancovanie cisárskych či Rákociho (kuruckých) vojakov. Majetky Kúrthyovcov cisár poukázal František Szluka, ktorý do oblasti pozval kolonistov z iných slovenských žúp. Po dlhom pobyte Kúrthyho v žalári napokon cisárovná Mária Terézia rodine majetky vrátila.

Nový kostol s kryptou Kúrthovcov a samostatne stojacou vežou si obyvatelia postavili v roku 1784. V minulosti stáli v obci až 4 kaštiele, z ktorých sa zachoval jediný. Obyvatelia sa zaoberali najmä pestovaním pšenice, kukurice, konope a ďateliny, no pestovalo sa aj ovocie a hrozno. Život obce bol poznačený veľkostatkami, kde pracovala väčšina obyvateľov. Spevnená cesta bola do obce vybudovaná až v roku 1938 a v tomto období bola napojená na elektrickú sieť. Obec mala richtára a farára, no tiež hostinec a tri obchody, krajčíra a obuvníka. Počas obsadzovania juhu Slovenska Maďarmi bola časť miestnych, pôvodne slovenských kolonistov, vyhnaných a ich domy zabrali maďarskí prisťahovalci. Prítomná nemecká posádka obec opustila až 7 . februára 1945, k oslobodeniu obce však došlo až 24. marca 1945 po príchode vojakov II. Ukrajinského frontu.

Po roku 1945 tvorili Fajkurt miestne časti Dedinka a Hurbanovce, notársky úrad však sídlil v susedných Plavých Vozokanoch, no jeho kompetencie onedlho prevzal novovzniknutý MNV. Po oslobodení odišlo mnoho obyvateľov za prácou do miest, no častý bol odchod do Čiech. Zo starého Lévayovského kaštieľa si obyvatelia urobili kultúrny dom so sálou pre divadlá a zábavy, čitárňou a bytom pre správcu. Obľúbené boli divadelné predstavenia domácich ochotníkov, no i hereckých súborov z okolia.

V obci bol vybudovaný obchod so zmiešaným tovarom, predajňa textilu a hostinec. Pravidelné autobusové spoje premávali od roku 1955, čím sa zjednodušil aj prístup na železničnú zastávku v Pozbe na trati Nové Zámky – Levice. zveľaďovala, po vojne pribúdali nové domy i služby obyvateľom.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je rímskokatolícky kostol Mena Panny Márie z roku 1784. Takisto sa tu nachádza klasicistický kaštieľ zo začiatku 19. storočia.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]