Maňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°09′00″S 18°17′00″V / 48,150000°S 18,283333°V / 48.150000; 18.283333
Maňa
obec
Mánya templom 2.JPG
Kostol Sedembolestnej Panny Márie
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nové Zámky
Región Tekov
Nadmorská výška 133 m n. m.
Súradnice 48°09′00″S 18°17′00″V / 48,150000°S 18,283333°V / 48.150000; 18.283333
Rozloha 21,59 km² (2 159 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 024 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 93,75 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1237
Starosta Igor Sádovský[3] (nezávislý)
PSČ 941 45
ŠÚJ 503363
EČV NZ
Tel. predvoľba +421-356595
E-mailová adresa ocumana@itax.sk
Telefón 035/659 51 04,659 51 03
Fax 035/659 52 79
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Maňa
Webová stránka: obecmana.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Maňa je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Skladá sa z troch častí: Velká Maňa, Malá Maňa a Gedra.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie v časti Veľká Maňa, jednoloďová baroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou, z rokov 1743-1747. Donátorom kostola bol Jozef Koller. V polovici 19. storočia prešiel úpravami. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, presbytérium valenou klenbou a kupolou. Nachádza sa tu oratórium s drevenou balustrádou. Hlavný oltár je neskoroklasicistický, ukončený polkruhovou archivoltou, z polovice 19. storočia. Autorom oltárneho obrazu Pieta z roku 1848 je František Szoldatics. Bočné oltáre Panny Márie s kópiou viedenského obrazu Panny Márie Indiánskej a sv. Jozefa sú barokové z doby vzniku kostola. Kazateľnica so sochou pelikána je baroková z rovnakého obdobia. Krstiteľnica s mramorovou kupou je neskorobaroková z druhej polovice 18. storočia. Pod kostolom je krypta kde je pochovaný barón Ján Malontay.[4] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami s profilovanými osteniami. Priečelie je členené pilastrami so stredným rizalitom ukončeným trojuholníkovým štítom s tympanónom a atikou s dekoratívnymi vázami. Veža vyrastá z rizalitu s volútovým štítom, je členená lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou. Nad portálom sa nachádza aliančný erb Kollerovcov a Paluškovcov.
  • Kollerovský kaštieľ vo Veľkej Mani, dvojpodlažná dvojtraktovo-trojtraktová neskorobaroková stavba na pôdoryse písmena U z druhej tretiny 18. storočia. Sídli tu domov sociálnych služieb pre ženy a dievčatá. Na prízemí sú valené a pruské klenby poschodie je plochostropé. Priečeliu dominuje vyvýšený stredný trojosový rizalit ukončený manzardovou strechou. Na ose rizalitu je vstupná portál lemovaný pilastrami a ukončený rozoklaným volútový štítom. Podjazd je zaklenutý pruskými klenbami. Parter je dekorovaný priebežným pásovaním, poschodie lizénami.[5] Okná majú šambrány a nadokenné rímsy v rizalite štukové suprafenestry. Pri kaštieli je rozsiahly krajinársky park.[6]
  • Reformovaný kostol v časti Malá Maňa, jednoloďová klasicistická tolerančná stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z roku 1788. V 19. storočí bola doplnená veža. Interiér je plochostropý. Nachádza sa tu baroková kazateľnica z roku 1788 s baldachýnom z roku 1789 od ľudového majstra M. Gaala. Z rovnakého obdobia pochádzajú aj lavice a empora. Stôl Pána je novoempírový z roku 1893.[7] Fasády kostola sú členené lizénami a elipticky ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená kordónovou rímsou a lizénami a ukončená ihlancovou helmicou.
  • Socha sv. Floriána, ronoklasicistická socha z druhej polovice 18. storočia. Obnovená bola v roku 1922.[8]

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

V obci veľmi aktívne pôsobí ochotnícke divadlo a najmä folklórne súbory Dolina a Dolinka, pod vedením Mgr. Márie Bednárovej. V obci je jedna základná škola, ktorá je zameraná na regionálnu výchovu a jedna materská škola.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dušan Minka (* 1972), hudobný skladateľ, producent. Bývalý basgitarista skupiny DESmod, spoluzakladateľ skupiny Desmod a Robo Šimko a zároveň jej basista. Žije a tvorí v obci. Výrazná osobnosť hudobného diania na Slovensku, spoluautor filmovej hudby. Aktívne sa zaoberá históriou gedrianskeho mikroregiónu a etnografiou.

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Maňa - Kostol Sedembolestnej Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  5. Veľká Maňa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Maňa - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]