Komjatice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°09′00″S 18°11′00″V / 48,150000°S 18,183333°V / 48.150000; 18.183333
Komjatice
obec
IpJ 32441 m.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nové Zámky
Región Dolná Nitra
Rieka Malá Nitra
Nadmorská výška 128 m n. m.
Súradnice 48°09′00″S 18°11′00″V / 48,150000°S 18,183333°V / 48.150000; 18.183333
Rozloha 30,76 km² (3 076 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 315 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 140,28 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1256
Starosta Peter Hlavatý[3] (nezávislý)
PSČ 941 06
ŠÚJ 503282
EČV NZ
Tel. predvoľba 035 (+42135)
Adresa obecného
úradu
Nádražná 97/344
E-mailová adresa starosta@komjatice.sk
Telefón 035/659 12 13, 035/ 659 10 70
Fax 035/659 12 60
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja
Wikimedia Commons: Komjatice
Webová stránka: komjatice.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Komjaticeobec na Slovensku v Nitrianskom kraji v okrese Nové Zámky. Počtom obyvateľov sa radia medzi najväčšie slovenské obce. Ležia v srdci juhozápadného Slovenska[4] na nivách, ktoré vytvorili staré ramená rieky Nitry, a na rovinatých sprašových terasách, ich chotár má úrodné nivné, lužné a černozemné pôdy. Komjatice sa nachádzajú 91 km východne od hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, 20 km južne od krajského mesta Nitra, 18 km severne od okresného mesta Nové Zámky.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Zemepisná charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Komjatice ležia na 48° 09' s. z. š. a 18° 11' v. z. d. Chotár obce sa rozprestiera vo výške 125 – 150 m n. m., stred obce má výšku 128 m n. m. Katastrálne územie obce má výmeru 3 076 ha (30 758 288 m²) a tvar pravouhlého trojuholníka (s preponou na juhu). Na východe Komjatice susedia s obcami Černík a Mojzesovo, na juhu s Lipovou – jej časťou Ondrochov, na západe s Rastislavicami, na severe s Veľkým Kýrom (predtým Milanovce) a na severovýchode s Vinodolom.

Geomorfologická charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Územie obce je súčasťou Podunajskej nížiny, ktorá sa skladá z celkov Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina – z jej časti Nitrianska tabuľa. Na nižšie položenej Podunajskej rovine leží takmer celý intravilán obce, ktorý na severovýchode a juhovýchode lemuje rieka Malá Nitra (predtým Stará Nitra), pôvodné prietokové rameno rieky Nitry. Extravilán obce v tejto časti katastrálneho územia má rovinatý povrch s občasným miernymi zvlneniami. Rozlohou dva približne rovnako veľké celky oddeľuje v katastrálnom území obce priečny hlinitý svah (s porastom viniča), ktorý smeruje na sever až po mesto Nitra (súbežne s ním sa vinie štátna cesta Nové ZámkyNitra). Na severe komjatický chotár hraničí s okresom Nitra. Terasovite vyvýšený extravilán na západe, ktorý má taktiež rovinatý povrch a miestami suché úvaliny, patrí aj s neveľkou časťou intravilánu do Podunajskej pahorkatiny.

Vodné toky a plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Obcou Komjatice preteká Malá Nitra, pôvodné prietokové rameno rieky Nitry, s miestnym názvom Stará Nitra. Priteká od severu (od mesta Nitra), obteká takmer celý intravilán obce (zo severovýchodu a juhovýchodu), a odteká z nej na juhu (smerom k mestu Šurany). Na východe obce sa nachádza štrkovisko – vodná plocha s názvom Štrkáreň s rozlohou 33,9 ha. Ide o perspektívnu turisticko-rekreačnú destináciu vhodnú na kúpanie a vodné športy. V juhovýchodnej časti chotára obce sa nachádza nové menšie štrkovisko, nazývané Nová Štrkáreň. Obe vodné plochy vznikli ako bagroviská ťažbou štrkopieskov, ktorý sa z nich stále ťaží, a sú aj rybárskymi revírmi.

V chotári obce na nachádza niekoľko mŕtvych ramien rieky Nitry, spravidla vyschnutých alebo napĺňaných spodnou vodou len v rokoch výdatných na dážď. Najvýznamnejšou z nich je vodná plocha Kňazova jama – Torozlín, ktorá je chránenou prírodnou rezerváciou so vzácnou flórou (62 druhov) a faunou (vrátane výskytu na Slovensku unikátnej korytnačky močiarnej).[5]

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Argentína, Hašardíky, Hoštáky, Kanada, Majír (Majer), Pri Cigáňoch, Vinohrady, Funduše (predtým Za Majírom), Sempíter

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

1. mája, 28. marca, Andreja Hlinku, Bernolákova, Cintorínska, Dolná, Družstevná, Fraňa Kráľa, Fučíkova, Generála Svobodu, Havla Husára, Horná, Hradská, Hurbanova, Hviezdoslavova, Kapitána Nálepku, Kollárova, Kornilcevova, Milana Rastislava Štefánika, Nábrežie, Nádražná, Námestie Andreja Cabana, Nitrianska, Novozámocká, Partizánska, Poštová, Rázusova, Sládkovičova, Slovenská, SNP, Školská, Štúrova, Šurianska, Vinodolská, Vinohradská

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvatelia a domy[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Komjatice má 4 235 obyvateľov, z toho 48,74 % žien a 51,26 % mužov (ŠÚ SR k 31. 12. 2007). Podľa Sčítania obyvateľov, domov a domácností 2001 mala obec 4 207 obyvateľov (51,72 % žien a 48,28 % mužov), z toho bolo ekonomicky aktívnych 2 059 obyvateľov (46,19 % žien a 53,81 % mužov), pracujúcich 1 458 (54,80 % žien a 45,20 % mužov) a nezamestnaných 481 (36,59 % žien a 63,41 % mužov). V obci bolo 1 294 domov, trvalo obývaných 1 146 domov.

Etnické a náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Prevažná väčšina obyvateľov obce Komjatice sa hlási k slovenskej národnosti a vyznáva rímskokatolícke náboženstvo.

  • Etnické zloženie obyvateľstva (údaje ŠÚ SR z roku 2001)
    • Slováci – 98,05 %
    • Maďari – 0,69 %
    • Česi – 0,50 %
    • Rómovia – 0,24 %
    • Poliaci – 0,02 %
    • ostatní – 0,50 %
  • Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (údaje ŠÚ SR z roku 2001)
    • Rímskokatolícke – 95,06 %
    • Evanjelické – 0,43 %
    • Gréckokatolícke – 0,07 %
    • Pravoslávne – 0,02 %
    • Ostatné – 0,31 %
    • Bez vyznania – 3,21 %
    • Nezistené – 0,90 %

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod a význam názvu obce[upraviť | upraviť zdroj]

Komjatice sa prvý raz spomínajú v stredovekej listine z roku 1256 ako Kamnati.[6] Proprium Komjatice, v miestnom nárečí Komňatice, v sebe skrýva slovenské slovo „komnaty“ (plurál substantíva "komnata"). Podľa starších dokladov názov obce pôvodne znel Komňaty (Kamnati 1256, Komnyati 1343 a Komjatice 1808, so zmenou na mj).[7] Slovenskí jazykovedci Ján Stanislav a Rudolf Krajčovič etymologicky vyvodzujú, že pôvodný tvar je Komňat-, potom Komjat-, resp. Komjatice.[8] R. Krajčovič objasňuje, že ide o význam slova komnata, ktoré pochádza z taliančiny, z apelatíva camniata vykurovaná izba, slov. komnata honosne vybavená izba; komnata v stredoveku bola „väčšia, pekne vybavená miestnosť vo väčšom dome alebo v paláci, vykurovaná otvoreným ohniskom, určená pre hostí.“ Čiže bola to usadlosť, kde boli viaceré domy bohato zariadené, vykurované, pripravené pre hostí.[7]

Unikátne archeologické nálezy[upraviť | upraviť zdroj]

Katastrálne územie Komjatíc, podľa archeológa Jozefa Bátoru[9] patrí k najlepšie a najdetailnejšie preskúmaným archeologickým mikroregiónom na území Slovenska a sú v ňom zastúpené takmer všetky archeologické doby, obdobia a kultúry typické pre strednú Európu – od kamennej doby až po rímsku dobu.

K najstarším nálezom zvieracích pozostatkov na území obce patria skamenené mäkkýše zo štvrtohôr, zub mamuta a kosti soba z paleolitu.

Na území Komjatíc sa našli doklady prítomnosti neandertálskeho pračloveka a pravekého človeka – lovca mamutov. K svetovým unikátom patrí rondel (kruhový útvar s priemerom 50 – 60 m), ktorý zaznamenali v ich katastrálnom území letecky a v ktorom sa našli aj nálezy z neolitu. Pravdepodobne slúžil na pozorovanie chodu Mesiaca a Slnka a je o 2 000 rokov starší ako kruhové stavby Stonehenge v Anglicku – považované za chrámy Slnka. Potvrdil ho až geologický výskum v roku 1997. Rondel v Komjaticiach má priemer 50 metrov a na jeho mieste sa našli pozostatky z rôznych období (neolitu, doby bronzovej a stredoveku). Keďže mal iba jeden vchod, jeho funkcia je diskutabilná. Nie je však vylúčené, že bol súčasťou väčšieho, klasického štvor-vchodového rondelu. [10] V stredoeurópskom kontexte sa vyníma zlomok nádoby z neskorej kamennej doby s postavou muža držiaceho žrebca (býka?) a kobylu (kravu?). Na Slovensku nemá obdoby aj osemhranný objekt z halštatskej doby, ktorý pripomína murované kostoly – kultové stavby (oktogén) známe najmä z Porýnia v Nemecku z rímskej doby.

Doklady kontinuity slovanského osídlenia[upraviť | upraviť zdroj]

Doklady slovanského osídlenia v Komjaticiach siahajú až do najstarších čias usadenia sa Slovanov na území Slovenska (5. stor. – 7. stor. po Kr.) a nechýbajú ani z 8. stor.[9] Už samotný názov Kamnati napovedá, že ide o staré slovanské sídlisko ležiace na diaľkovej ceste, kde sa pocestným mohlo poskytnúť ubytovanie, a v období stredoveku tu bola mýtna stanica.[11] Nález slovanského sídliska z veľkomoravskej doby posúva dejiny obce do 9. storočia. Pôvodná usadlosť vznikla neďaleko brány (Brencu 1156) do územného areálu Nitrianskeho hradu, do ktorej vstupovala dôležitá obchodná cesta vedúca od juhu pozdĺž Nitry.[7] Najvýraznejšie osídlenie je doložené v 9. a 10. stor. a naznačuje, že išlo o remeselno-výrobné centrum v zázemí nitrianskeho veľkomoravského sídla. Kontinuita staroslovenského osídlenia je na území obce doložená i po zániku Veľkej Moravy v 10. – 13. stor.[4] Svedčí o tom aj situácia na početných stredovekých sídliskách z 11. – 13. storočia, ktoré boli zistené v Komjaticiach a okolí (Ondrochov-Lipová, Veľký Kýr, Branč, Nitriansky Hrádok).[9]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sú dva rímskokatolícke kostoly – sv. Alžbety z roku 1751 a sv. Petra a Pavla z roku 1615.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na zamrznutú železnicu za Komjaticami
Železničná stanica Komjatice

V obci sa nachádza niekoľko autobusových zastávok a železničná stanica. Železničná stanica Komjatice je súčasťou trate ŽSR č. 140 Nové Zámky – Prievidza. Železnica bola postavená železničnou spoločnosťou StEG (Rakúska spoločnosť štátnej dráhy) v roku 1876 na dve etapy (ŠuranyIvanka pri Nitre a Ivanka pri NitreNitra). Predĺženie do Nových Zámkov nasledovalo až v roku 1900.[12] Pôvodné plány postavenia trate siahajú až do roku 1865. Ich realizácia bola pod taktovkou grófa Keglevicha a realizácia nebola úspešná pre nedostatok financií. Cez obec prechádza hlavná cesta Nové ZámkyNitra. Okrem dvoch hlavných smerov sú cestné komunikácie prepojené s obcami Rastislavice a Černík.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúrny dom na Námestí Ondreja Cabana v Komjaticiach. Vľavo vchod do Obecnej knižnice v Komjaticiach

Kultúrne inštitúcie[upraviť | upraviť zdroj]

V Kultúrnom dome v Komjaticiach, ktorý bol sprevádzkovaný roku 1987, sa pravidelne konajú oslavy výročí obce a osobností, kultúrno-spoločenské programy, podujatia ZŠ O. Cabana s MŠ, aktivity miestnych združení a spolkov, zábavy pre starších a diskotéky pre mladých, ale aj programy hosťujúcich profesionálnych kultúrnych telies a umelcov. V priestoroch kultúrneho domu sídli Obecná knižnica v Komjaticiach, ktorej najstaršie tradície siahajú až do druhej polovice 19. storočia, keď významný slovenský kultúrno-osvetový činiteľ, spisovateľ a národovec, komjatický kňaz Ondrej Caban (* 1813 – † 1860) zriadil pri miestnej škole knižnicu pre žiakov i učiteľov zo širokého okolia. Knižničný fond dnešnej knižnice má vyše 22 tisíc zväzkov a využíva ho asi 400 čitateľov.[13]

  • Kultúrne a mediálne organizácie pôsobiace v obci.
    • IDEŠ Komjatice (2004 - súčasnosť; organizátor kultúrnych podujatí)
    • Združenie priateľov obce Komjatice (2005 - súčasnosť; kultúrny propagátor obce)
    • STUDIO STRELBA (2009 - súčasnosť; producent, vydavateľ, organizátor kultúrnych podujatí a projektov)
    • PARABOLÁNI (2011 - súčasnosť; organizátor prevažne kresťanských kultúrnych podujatí)
    • Káblová televízia Komjatice s.r.o. (2001 - súčasnosť; operátor káblovej televíznej siete, vysielateľ lokálneho televízneho kanálu s licenciou a lokálneho rozhlasového kanálu bez licencie)
      • INFO KANÁL KOMJATICE (Je lokálny televízny kanál s licenciou, vysiela v káblovej koaxiálnej sieti analógovou formou. Môžu ho prijímať iba pripojený na káblovú koaxiálnu sieť. Jeho vysielanie pozostáva z infotextu, spravodajských relácií ktoré sú vysielané každú druhú nedeľu a priamych prenosov z Kostola sv. Alžbety vysielané ďalšiu každú druhú nedeľu. Infotext je sprevádzaný audio podmazom ktorý je v istom čase zhodný s miestnymi oznamami v lokálnom rozhlasovom kanály. Lokálny televízny kanál má dve vysielacie štúdiá, jedno hlavné na Obecnom úrade a druhé vedľajšie v Kostole sv. Alžbety. Medzi prepínaním vysielacích štúdií je vysielanie prerušené na krátku dobu, inak vysiela 24 hodín denne.)
      • OBECNÝ ROZHLAS KOMJATICE (Je lokálny rozhlasový kanál bez licencie, vysiela v 100V linke analógovou formou. Na 100V linku sa nedá pripojiť, sú naň pripojené iba pouličné amplióny. Jeho vysielanie pozostáva z miestnych oznamov v ktorých je na začiatku a konci pesnička alebo preberané vysielanie z iných rádií. Miestne oznamy sú zhodné s audio podmazom infotextu v lokálnom televíznom kanály, ak je infotext v ten čas vysielaný. Lokálny rozhlasový kanál má jedno hlavné vysielacie štúdio na Obecnom úrade. Nevysiela 24 hodín denne ale iba občas, niekedy aj viackrát za deň.

Kultúrna činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie tradície[upraviť | upraviť zdroj]

Busta Ondreja Cabana na námestí v Komjaticiach, Autor: Mgr. art. Roman Hrčka, ArtD.

Najstaršie zaznamenané tradície organizovanej kultúrnej činnosti v Komjaticiach siahajú do prvej polovice 19. stor., keď sa na Vianoce roku 1843 hralo v obci v réžii komjatického kňaza O. Cabana prvé detské divadelné predstavenie hrané v slovenskej reči na vidieku – na území celého Slovenska s názvom Jozef a jeho bratia v Egypte.[14] Najstaršie tradície zborového spevu v obci sú spojené s menami učiteľov a organistov Jána Novotného (v obci pôsobil v rokoch 1876 – 1891) a Františka Lörincziho st. (* 1861 – † 1819), zakladateľa Komjatického spevokolu, ktorý sa zaznamenal do histórie náboženského zborového spevu nielen na území Slovenska, ale i v celom bývalom Uhorsku.[15] Na zač. 20. stor. bola už v Komjaticiach dychová hudba, ktorá absolvovala aj púť v Mariaceli (1907).[16]

Kultúrna činnosť od polovice 20. stor. po súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Od polovice minulého storočia vznikali v Komjaticiach ochotnícke či neprofesionálne umelecké telesá, z ktorých viaceré sa úspešne prezentovali na rozličných súťažiach, prehliadkach a podujatiach nielen v obci a susedných obciach, ale aj v ponitrianskom regióne a neraz i v celoštátnom kontexte[17]:

  • Miestne folklórne telesá
    • Detský folklórny súbor Mladosť[18] pri Základnej škole Ondreja Cabana s MŠ udržuje a rozvíja komjatické tradície ľudového tanca, hudby a spevu. Založila ho roku 1965 jeho vedúca Magda Nováková, rod. Čatajová. Súbor sa opakovane úspešne umiestňoval na okresných a regionálnych súťažiach a viackrát prezentoval na celoštátnych prehliadkach na Slovensku (Prešov, Trenčín) i v Čechách (Znojmo, Praha). Zapojil sa do celonárodného zberateľského hnutia detí Pri prameňoch krásy (1973), ktoré organizoval bývalý Osvetový ústav (dnes Národné osvetové centrum) v Bratislave a pod vedením M. Novákovej zaznamenal 180 slovenských ľudových piesní, 70 tancov, 200 riekaniek a 5 rozprávok od národopisných informátorov z Komjatíc i obcí v okolitom dolnonitrianskom regióne. Súbor účinkoval aj na Folklórnom festivale Východná (1975) či v Slovenskej televízii, napr. v programe Detský rok (1975), v relácii pre deti Matelko (1977). Roku 2005 k 40. výročiu svojho vzniku súbor vydal CD Všetkým pre radosť s ukážkami komjatických tancov a zvykov. K unikátnym tancom patria botošový, kosový, zapichovanec či zajačí tanec, ktorý je zaznamenaný aj v publikácii Márie Mázorovej a Klimenta Ondrejku Slovenské ľudové tance[19], z ľudových piesní Angl-bangl – ftáčku či Heli, Heli, Helička. Súbor získal množstvo ocenení vrátane Zlatej plakety za zásluhy o rozvoj ZUČ na Slovensku (1985) a vďaka svojej dlhoročnej práci je zaznamenávaný v slovenskej odbornej národopisnej a folkloristickej literatúre.
    • Ženská folklórna spevácka skupina Komjatičanka[20] pri Obecnom úrade Komjatice sa venuje interpretácii ľudových piesní so sprievodom akordeónu v podaní jej vedúcej Viery Cifrovej, rod. Závodníkovej, sestry známej slovenskej speváčky ľudových piesní Heleny Záhradníkovej, rod. Závodníkovej. Do repertoára 11-člennej skupiny, ktorú V. Cifrová založila roku 1987, patria komjatické piesne, ale aj trávnice z jej rodiska Turzovky, a taktiež autorské piesne, ktoré vytvorila v žánri ľudovej piesne. Skupina a jej sólistky sa viackrát úspešne umiestili na okresných a regionálnych súťažiach a vystupovali aj na Folklórnom festivale Východná (2002). Roku 1998 zdokumentovalo Národné osvetové centrum v Bratislave (dokumentarista, zberateľ ľudových piesní a hudobník Ing. Marián Veselský) v interpretačnom podaní Komjatičanky 25 piesní. Skupina sa venuje aj obradovému folklóru, napr. čepčenie nevesty prezentuje priamo na svadbách nielen v Komjaticiach, ale aj v okolitých obciach (Rastislavice, Veľký Kýr, Černík). Pod vedením V. Cifrovej za 40 rokov v Komjaticiach vznikali a pôsobili viaceré miešané a dievčenské detské folklórne spevácke zbory, z ktorých speváčky s trojhlasným spevom v rámci Zborov pre občianske záležitosti vytvárali a dodnes vytvárajú v obci slávnostnú atmosféru pri sobášoch a vítaní detí do života. V. Cifrová ako sólistka spievajúca slovenské ľudové i svoje autorské piesne získavala v okresnom kole súťaže v Melódie priateľstva v Nových Zámkoch opätovne prvé miesto, na Festivale hudobného folklóru dospelých v Nitre roku 2000 získala 2. miesto. Za dlhoročnú prácu s deťmi a mládežou a výchovno-vyučovacie výsledky bola viackrát vyznamenaná odborom školstva ONV a Okresným osvetovým strediskom v Nových Zámkoch a získala aj krajské vyznamenanie – Medailu za rozvoj Západoslovenského kraja. Viaceré z autorských piesní V. Cifrovej zľudoveli a spievajú sa na komjatických svadbách (Ach, mamička, mamka, V Komjaticiach pekný dom a i.). Podľa známeho slovenského hudobného skladateľa a etnomuzikológa Alexandra Móžiho (* 1936 – † 2008)[21]„niektoré z nich nesú autorskú pečať vedúcej osobnosti“ a pre jej piesne je charakteristické, že „rada používa synkopy, radenie motívu do terciovej vzdialenosti, využíva lýdickú kvartu a pred koncom rytmickú argumentáciu, a to v melódii aj v texte.“
  • Spevácke zbory
    • Zmiešaný spevácky zbor O. Cabana[22] pri MO Matice slovenskej, ktorý založila roku 1990 jeho vedúca Viera Kelešiová, rod. Bartová, vystupuje s repertoárom národných a hymnických piesní ako Kto za pravdu horí či Hej, Slováci najmä na matičných podujatiach, ale aj ako chrámový zbor v komjatickom Kostole sv. Alžbety na zdôraznenie slávnostnosti kresťanských obradov, kde spieva napr. pašie na Kvetnú nedeľu, Veľký piatok alebo vystupuje na veľkonočných omšiach. Zbor zaznamenal vyše 300 vystúpení, naspieval viac ako 70 zborových piesní, s ktorými účinkoval na oslavách výročí národných dejateľov a na rozličných národných podujatiach nielen v okolitých slovenských obciach, neďalekých Šuranoch a okresnom meste Nové Zámky, ale aj na celoštátnych podujatiach Matice slovenskej v Komárne, Martine či Banskej Bystrici.
    • Spevácky súbor Nádej[23] pri klube dôchodcov a ZO Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Komjaticiach založila roku 1995 Magdaléna Nováková, rod. Čatajová. Súbor vystupuje na podujatiach obce, ale aj na celoštátnych oslavách okrúhlych výročí SNP v Banskej Bystrici. Spieva národné, ľudové, povstalecké a ruské piesne. K jeho najvýznamnejším oceneniam patrí čestná medaila od Združenia vojakov a zahraničných armád na jubilejných oslavách 55. výročia SNP v Banskej Bystrici (2000).
  • Kresťanské spevokoly

Omše v miestnom kostole a významné kresťanské i obecné sviatky ako sú Vianoce, Veľká noc či hody obohacujú vystúpeniami kresťanské spevácke zbory a spevokoly pri komjatickej farnosti:[24]

    • Mládežnícky spevokol pri komjatickom Kostole sv. Alžbety, ktorý založila roku 1982 jeho vedúca Petronela Staríčeková; po ňom vznikol aj Spevokol detí a Spevokol dospelých.
    • Spevácky súbor Lupienky lásky, ktorý zložila roku 2001 z detí zo ZŠ O. Cabana s MŠ v Komjaticiach jeho vedúca Beáta Molnárová.
  • Tradícia populárnej hudby

V Komjaticiach vzniklo množstvo, najmä bigbítových, skupín populárnej hudby, pre viaceré z nich však bol príznačný aj repertoár ľudovej hudby, ako aj interpretácia pôvodnej slovenskej skladateľskej a textárskej tvorby miestnych skladateľov:[25]

    • Tempo (big band; 1947 – 1959; vedúci Otto Osina)
    • Dennis and Snackes (big-beat; 1968 – 1969; vedúci Jaroslav Kamenický)
    • Rytmus (dixieland, popmusik aj ľudová hudba; 1973 – 1984; vedúci Vojtech Kresťanko)
    • Labyrint (pôvodné slovenské skladby a texty a zahraničné hity na čajových večierkoch; 1975 – 1979; vedúci J. Kamenický)
    • Úsvit (skladby domácich i zahraničných autorov na kvalitnej technickej úrovni a pôvodné zábavné slovo; 1977 – 1982; zakladateľ a vedúci J. Kamenický, od roku 1980 vedúci Peter (Anton) Behul, hosťujúci profesionál Ľudovít Kaufman)
    • Rafael (pred odchodom bubeníka Milana Perného do skupiny Úsvit pôsobili pod názvom Spektrum; domáce i zahraničné hity a vlastná tvorba skladateľa a textára Štefana Prešinského; – 1977 – 1983; vedúci Igor Machata)
    • Kvalt (domáce i zahraničné hity a Ľudová hudba, 1983 – 1984, vedúci Vladimír Leckéši)
    • Apendix (vlastné skladby, dobové hity a ľudovky; 1984 – 1986; vedúci Ján Behul)
    • Neptún (ľudové piesne a dobové hity; 1984 – 1986, vedúci Miroslav Dragúň)

Skupiny usporiadali v Komjaticiach aj dve stretávky bývalých a aktívnych hudobníkov (1987, 1989), na ktorých sa muzikanti prezentovali hudobnými vystúpeniami.

  • Súčasné hudobné skupiny a hudobníci v Komjaticiach
    • Dies Effertum Irae (punk-rock; 2009 – 2010)
    • Irónia Osudu, predtým Vyškrtnutí zo zoznamu (rock; 2007 – 2009)
    • Old Herold (punk-rock, 2010 – súčasnosť)
    • In Memories (pop-punk, 2012 – súčasnosť)
    • Savage Idea (hard rock; 2009 – 2010)
    • R.I.Pain (metal, 2009 – súčasnosť)
    • Imrichova Klebeta (alternatívny rock; 1994 – súčasnosť)
    • Diesel (thrash metal)
    • Flag (thrash metal)
    • Vigilia (Christian Hard-Rock)
    • Lucas Perny[26] (sólový bubeník)
    • Milan Perný (multiinštrumentalista, zabávač)
    • Marek Dragúň (gitarista, spevák, zabávač)
    • Marcel Dragúň (popový spevák známy z relácie Superstar; pôsobí v skupine Neverback)
    • Ľudovít Kaufman (basgitarista art-rockovej skupiny AXXE)
    • Matej Šebastián Lukáč (multiinštrumentalista, komponista)
  • Divadlo

Ochotnícke divadlo pôsobilo v Komjaticiach v rokoch 1843 až 1974 a bábkové v rokoch 1948 až 1954. V súčasnosti sa obnovila tradícia ochotníckeho divadla pod názvom "KOMJATIČAN". Divadelný súbor je vedený pedagogičkou Marikou Dragúňovou Derďakovou a v októbri 2010 odohrali prvú hru s názvom "POPANŠTENÁ KOTRBA".

  • Výtvarníci a básnici pochádzajúci z Komjatíc/žijúci v Komjaticiach
    • Doc. Stanislav Harangozó, akad. mal. (* 1946)
    • Štefan Cifra, básnik (* 1960)
    • Štefan Chlústik (* 1930 – † 2008)
    • Štefan Moravčík, básnik (vlastní chatu v Komjaticiach, inšpirovaný Komjaticami napísal básne Búrka v Komjaticiach a Komjatice v daždi)
    • Július Venerka Komjáti (*1894 – † 1958), grafik
    • Marián Keleší, Marta Horníková, Mária Horňáková, Mgr. art. Peter Machata,

Ďalšie významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Emil Hudyma, kňaž a učiteľ
  • Dr. Cornides István, učiteľ, matematik, fyzik
  • Prof. MUDr. Anton Molnár, DrSc., bývalý minister zdravotníctva
  • prof. RNDr. Ján Ružička, DrSc., jadrový fyzik
  • Juraj Šulc, konštruktér
  • Milan Letko, poslanec za SNS
  • MUDr. Dušan Kollár, PhD., chirurg, primár oddelenia v nemocnici Nové Zámky, poslanec za SMER-SD
  • Mgr. Karin Jaššová, PhD., manažérka, poslankyňa za SMER-SD, členka Komisie školstva a mládeže
  • MUDr. Martin Jaššo, ortopéd
  • JUDr. Ľudovít Galbavý, PhD., splnomocnenec pre rómske komunity, predseda akademického senátu UKF
  • RNDr. Ján Polák, vedec

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. a b CIFRA, Štefan: Monografia obce Komjatice : Úspešný projekt encyklopedického charakteru. In: Obecné noviny, č. 12, 2009, s. 8.
  5. JUHÁSOVÁ, Miriama: Biotické pomery. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 22 – 23.
  6. MARSINA, Richard (ed.): Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae II. (1235-1260). Bratislava : Obzor, 1987, s. 365, č. 528.
  7. a b c KRAJČOVIČ, Rudolf: Živé kroniky slovenských dejín., 2005, s. 202.
  8. STANISLAV, Ján: Slovenský juh v stredoveku, II. diel, 1948, ss. 278, 279.
  9. a b c BÁTORA, Jozef: Osídlenie Komjatíc v praveku a vo včasnej dobe dejinnej. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 33 – 58.
  10. PERNÝ Lukáš : Rondely – praveká architektúra plná otáznikov. Posterus Ročník 6, číslo 2. Bratislava. 2013. ISSN 1338-0087
  11. LUKAČKA, Ján: Komjatice v stredoveku v rokoch 1256 – 1526. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 76.
  12. KUBÁČEK Jiří : Dejiny železníc na území Slovenska. Železnice SR, 1999. ISBN 8096814044
  13. Královičová, Anna: Obecná knižnica v Komjaticiach. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 539.
  14. VRABCOVÁ, Viera: Ochotnícke divadlo v Komjaticiach v rokoch 1843 – 1974. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 480.
  15. VRABCOVÁ, Viera: Komjatický spevokol a jeho tradícia. Zborový spev v Komjaticiach v rokoch 1876 až 1954. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 496.
  16. GÁLIK, Ján – PODHOREC, Silvester – LETOŠŤÁKOVÁ, Štefánia – CIFRA, Štefan, VRABCOVÁ, Viera: Z kultúrneho života v Komjaticiach v rokoch 1843 – 1938. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 480.
  17. CIFRA, Štefan: Z kultúrneho života v Komjaticiach v rokoch 1945 – 2006. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 507 a 510.
  18. MÓŽI, Alexander – NOVÁKOVÁ, Magda: Činnosť a repertoár detského folklórneho súboru Mladosť. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 516
  19. MÁZOROVÁ, Mária – ONDREJKA, Kliment, a kol.: Slovenské ľudové tance, 1990, s. 277.
  20. CIFRA, Štefan: Ženská folklórna spevácka skupina Komjatičanka a detské spevácke zbory Viery Cifrovej. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 519.
  21. MÓŽI, Alexander: O ľudových piesňach obce Komjatice (referát). In: Piesňová tradícia regiónov západného Slovenska : Piaty seminár o zbieraní, zapisovaní a vydávaní ľudových piesní, 2007, s. 9.
  22. ŠPACÍROVÁ, Mária: Zmiešaný spevácky zbor Ondreja Cabana pri MO Matice slovenskej v Komjaticiach. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 536.
  23. RAJNOHOVÁ, Mária: Spevácky súbor Nádej pri Klube dôchodcov a ZO SZPB v Komjaticiach. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 537.
  24. TRSTENOVIČOVÁ, Jana: Spevácke zbory pri komjatickej farnosti. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 536.
  25. BEHUL, Ján: Komjatické kapely a muzikanti. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 541.
  26. ČERNÁKOVÁ, Jana: Nový album inšpiroval magický rondel at MY Nitrianske noviny. 32 s. Nitra: Petit Press. 2013. ISSN 1335-4418, roč. 22. č. 32 (12.-18.8. 2013). s. 8. http://nitra.sme.sk/c/6894383/novy-album-inspirovala-atmosfera-magickeho-rondelu.html

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Monografie
  • CIFRA, Štefan – VRABCOVÁ, Viera, Ing. (zostavovatelia): Komjatice 1256 – 2006: Vedecko-popularizačná monografia obce. 1. doplnené vydanie. Komjatice – Bratislava: Združenie priateľov obce Komjatice, obec Komjatice, Q-Solid, 2008. 792 s. ISBN 80-969550-2-0.
  • PODHOREC, Silvester – GÁLIK, Ján: Komjatice 1256 – 1991. Komjatice: Obecný úrad Komjatice, 1991. 166 s.
Encyklopédie
Iná odborná literatúra
  • KRAJČOVIČ, Rudolf: Živé kroniky slovenských dejín. 1. vyd. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2005. 230 s. ISBN 80-88878-99-3.
  • MÁZOROVÁ, Mária – ONDREJKA, Kliment, a kol.: Slovenské ľudové tance. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1990, 384 s.
  • MÓŽI, Alexander: O ľudových piesňach obce Komjatice (referát). In: Piesňová tradícia regiónov západného Slovenska : Piaty seminár o zbieraní, zapisovaní a vydávaní ľudových piesní. Nitra: Katedra etnológie a etnomuzikológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa, 2007. 13 s. Rkp.
  • STANISLAV, Ján: Slovenský juh v stredoveku, II. diel. s mapami. 1. vyd. Turčiansky sv. Martin: Matica slovenská, 1948. 675 s.
Časopisy
  • CIFRA, Š.: Monografia obce Komjatice : Úspešný projekt encyklopedického charakteru. In: Obecné noviny. 2009, roč. XIX, č. 12 [online], s. 8 – 11 [cit. 12. 1. 2010]. ISSN 1335-650X. Dostupné na internete: [1]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]