Tur domáci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tur domáci

Tur domáci alebo v poľnohospodárstve pomnožne hovädzí dobytok, rožný statok, hovädzí statok či lichva, je druh (Bos taurus[1]) či poddruh z čeľade turovité, hospodárske zviera chované na mlieko, mäso, kožu alebo používané ako ťažné zviera.

V niektorých krajinách, napríklad v Indii, je predmetom náboženských obradov a úcty. Odhaduje sa, že týchto zvierat na svete v súčasnosti žije zhruba 1,3 miliardy.

Je to najvýznamnejšie hospodárske zviera slovenského poľnohospodárstva.

Odborné názvoslovie[upraviť | upraviť zdroj]

Samica sa nazýva krava, v období laktácie (produkcie mlieka) sa nazýva dojnica, samec je býk, kastrát je vôl, mláďa je teľa, pohlavne dospelá krava pred prvým otelením je jalovica. Obdobie medzi oplodnením a pôrodom je teľnosť.

Systematika a fylogenéza[upraviť | upraviť zdroj]

Tur domáci
Tur domáci

Rod tur (Bos) má dva druhy: tur divý (Bos primigenius) a tur domáci.

Pravé tury sa vyskytovali v rozličných varietách v Európe, Ázii a v Afrike. Tieto tury boli v minulosti označované rozdielnymi menami, no neskôr ich zoológ Bojanus zhrnul do jedného druhu, a to tur divý alebo pratur. Podľa kraniologických znakov (porovnávacie štúdium lebiek) bez ohľadu na fylogenetický pôvod delíme plemená hovädzieho dobytka na šesť základných skupín:

  • 1, skupina praturieho dobytka (Primigenius)
  • 2, skupina čelnatého dobytka (Frontosus)
  • 3, skupina krátkorohého dobytka (Brachyceros)
  • 4, skupina krátkohlavého dobytka (Brachycephalus)
  • 5, skupina bezrohého dobytka (Akeratos)
  • 6, skupina priamorohého dobytka (Orthoceros)

Názory na pôvod dnešných plemien hovädzieho dobytka sa rozchádzajú. Monofyletické stanovisko prestavuje názor, že vznikol z jedného predka, a to pratura Bos primigenius. Iná teória označila pratura za predka domáceho praturieho a čelnatého dobytka. Európsky krátkorohý tur (Bos brachyceros europaeus) je považovaný za predka skupiny krátkorohých plemien. Za predka západoeurópskeho a čiastočne stredoeurópskeho dobytka je považovaný poddruh Bos primigenius europaeus, v zootechnike označovaný ako Bos brachyceros.

Skupina praturieho dobytka je domestikovaným priamym potomkom rôznych variet pratura. Nie je presne stanovené, kedy a kde bol zdomácnený. Jedným z domestikačných stredísk bola stredná Európa. Iné teórie pokladajú za pravlasť praturieho dobytka okolie Stredozemného mora alebo strednú Áziu, Mezopotámiu a pod. Archeologické nálezy prvého domáceho krátkorohého dobytka sa našli vo Švajčiarsku a inde v európe, pochádzali z neolitu (pravek).

Možnosti hospodárskeho využitia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa úžitkového typu (zamerania) sa plemená hovädzieho dobytka rozdelujú na:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. skot. In: Chov skotu: Český a slovenský terminologický slovník s ruskými, německými a anglickými ekvivalenty. Praha: Československá akademie zemědělská, Ústav vědeckotechnických informací, 1976. s. 208

Zdroje a literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kliment a kol.: Všeobecná zootechnika, Príroda Bratislava, 1985