Ján Stanislav (1904)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ján Stanislav
slovenský jazykovedec, slavista a univerzitný profesor
Dielo
Alma mater Univerzita Komenského v Bratislave
Akademický titul profesor
Vedecká hodnosť doktor vied
Významní profesori Miloš Weingart, Albert Pražák,
Významní študenti Šimon Ondruš, Matúš Kučera
Osobné informácie
Narodenie 12. december 1904
Liptovský Ján
Úmrtie 29. júl 1977 (72 rokov)
Liptovský Mikuláš
Národnosť slovenská
Manželka Delfína Stanislavová (1938-1977)
Deti Ivan Stanislav (* 1939)
Juraj Stanislav (* 1950)

Prof. PhDr. Ján Stanislav, DrSc. (* 12. december 1904, Liptovský Ján – † 29. júl 1977, Liptovský Mikuláš) bol slovenský jazykovedec, slavista a univerzitný profesor. Jeho meno nesie Slavistický ústav Jána Stanislava SAV.

Vo svojej výskumnej činnosti sa zaoberal dialektologiou a staroslovienčinou, najmä z hľadiska jazykových a kultúrnych pomerov na Veľkej Morave s osobitným zameraním na pôsobenie Cyrila a Metoda na Veľkej Morave.[1] Významnou mierou sa pričinil o poznanie slovenskej historickej gramatiky a najstarších dejín slovenského jazyka.[2]

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec: Ján Stanislav († 1952)
  • matka: Pavlína rod. Chvojková († 1956)

Narodil sa ako tretie dieťa, dve staršie sestry zomreli ako veľmi malé deti.[3] Celkovo mal 2 bratov a 2 sestry. Pochádzal z prostých pomerov: otec bol remeselník-debnár, matka bola slúžka.

Štúdium, vedecké a pedagogické pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Základnú školu navštevoval v rokoch 1910-1915 v Liptovskom Mikuláši.[4] V rokoch 1915-1924 študoval na gymnázách v Levoči a Liptovskom Mikuláši (Gymnázium Michala Miloslava Hodžu), kde aj v júni 1924 maturoval.[5]

Pokračoval štúdiom slavistiky a romanistiky na UK v Bratislave, ktoré ukončil v rok 1928.[6] Dňa 14. decembra 1928 obhájil prácu Nárečia východnej tretiny Liptova a bol mu udelený titul PhDr.[7] Po skončení štúdia pracoval v rokoch 1929-1938 ako asistent a neskôr docent v Slovanskom seminári FF UK v Prahe, od roku 1939 až do smrti pôsobil ako profesor na filozofickej fakulte Univerzity Komenského.[6]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2005 mu prezident SR Ivan Gašparovič prepožičal in memoriam štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Knižné práce[upraviť | upraviť zdroj]

Vysokoškolské skriptá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vývin slovenského jazyka (1951)
  • Slovenská historická gramatika 1-4 (1955-1962)

Spoluautor[upraviť | upraviť zdroj]

  • OLIVA, Karel; STANISLAV, Ján. Teória literatúry (1936, 2. vyd. 1949)

Editor, prekladateľ[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ríša Veľkomoravská : sborník vedeckých prác (1933, 1935)
  • Osudy Cyrila a Metoda a ich učeníkov v živote Klimentovom : preklad bulharskej a ochridskej legendy s úvodom (1950)
  • Životy slovanských apoštolov Cyrila a Metoda (1933, 2. vyd. 1934, 3. vyd. 1950 s názvom: Životy slovanských apoštolov Cyrila a Metoda v legendách a listoch)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Stanislav, Ján. In: MISTRÍK, Jozef aj. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. s. 421.
  2. Stanislav, Ján. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. 2. P-Ž. Bratislava : Veda, 1985. s. 305-306.
  3. STANISLAV, Ivan. Život v slove : rozprávanie o profesorovi Jánovi Stanislavovi. 1. vyd. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1987. S. 15.
  4. STANISLAV, Ján. In: Slovenský biografický slovník V. R-Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7. s. 332-334.
  5. STANISLAV, Ivan. Život v slove : rozprávanie o profesorovi Jánovi Stanislavovi. 1. vyd. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1987. S. 20.
  6. a b STANISLAV, Ján. In: MAŤOVČÍK, Augustín, et al. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska. Martin : Matica slovenská, 1999. 384 s. ISBN 80-7090-537-9. S. 307.
  7. STANISLAV, Ivan. Život v slove : rozprávanie o profesorovi Jánovi Stanislavovi. 1. vyd. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1987. S. 28.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]