Ivan Stanislav

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ivan Stanislav
Základné informácie
Narodenie 29. september 1939
Bratislava
Bydlisko Bratislava
Úmrtie 4. marec 2003 (63 rokov)
Bratislava
Pôsobenie diplomat, novinár, spisovateľ, spevák, organizátor kultúrneho života

Ivan Stanislav (* 29. september 1939, Bratislava – † 4. marec 2003, Bratislava) bol slovenský diplomat, novinár, spisovateľ, spevák[1][2] a organizátor kultúrneho života.

Vzdelanie a pracovná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1961 absolvoval štúdium filológie na Filozofickej fakulte UZK v Bratislave. V roku 1969 získal titul PhDr.

Zo života[upraviť | upraviť zdroj]

Ivan Stanislav sa narodil v rodine významného slovenského jazykovedca, slavistu Jána Stanislava. Neskôr sa rozhodol študovať filológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (jeho doménou bola hispanistika). Niekoľko sezón pôsobil aj ako redaktor bratislavského Večerníka. V tomto období sa kultúrne oddelenie tohto bratislavského denníka stalo významnou platformou reflexie živej kultúry na Slovensku. Dodnes sa pri spracúvaní monografií orchestrov, interpretov či javov v slovenskej kultúre významne využívajú práve informácie uverejnené v niekdajšom Večerníku. V tomto období bol Ivan Stanislav, okrem redaktorskej práce, známy aj ako príležitostný spevák v rôznych zoskupeniach, a ako interpret mal za sebou v bratislavskom rozhlase viac ako dve desiatky štúdiových nahrávok. Sú to predovšetkým slovenské evergreeny, skladby autorov swingovej generácie slovenskej populárnej hudby alebo prevzaté skladby z juhoslovanského repertoára (zo slovenských najmä dusíkovské skladby, s jednou z nich – Marínou – sa predstavil aj v deväťdesiatych rokoch v Krajíčkovej televíznej relácii Repete).[6] Od začiatku 60. rokov minulého storočia spieval Ivan Stanislav napríklad s Orchestrom Gustáva Offermanna, známym telesom najmä v západných krajinách Európy. Predstavil sa aj v televízii (v TV relácii Malá televízna hitparáda bola v roku 1970 úspešná jeho nahrávka Belinda) a na doskách legendárneho divadla Tatra-revue. Je známy aj z projektu Slovenská kuchárka, v ktorom v tomto období účinkoval.

Opus[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 1971 vzniklo prvé slovenské hudobné vydavateľstvo OPUS, a Ivan Stanislav sa na 19 rokov stal jeho riaditeľom.[7][8] Aj keď toto obdobie bolo poznačené silnejúcimi normalizačnými tlakmi, vydavateľskú politiku inštitúcie to výraznejšie nepoznačilo. Potvrdzujú to aj spomienky niektorých predstaviteľov populárnej hudby v memoárových dielach (napr. spomienky artrockového hudobníka Mariána Vargu na vtedajšieho ministra kultúry SSR Miroslava Válka), podľa ktorých sa vždy našiel spôsob, akým nahrávku zrealizovať. Slovenská hudobná kultúra vznikom OPUS-u dostala svoju národnú tvár. Na rozdiel od dovtedy neproporčne pokrivkávajúcich aktivít existujúcej bratislavskej pobočky pražského Supraphonu, sa dramaturgia OPUS-u plne zamerala na mapovanie slovenskej hudobnej kultúry. Hneď v prvých piatich rokoch existencie vydavateľstva stihli zaznamenať a vydať desiatky významných diel – od základných dielo ako Suchoňovej Krútňavy, cez aktivity Slovenskej filharmónie a Slovenského komorného orchestra, cez nahrávky Dariny Laščiakovej a Jána Berkyho-Mrenicu až po poéziu a skladby skupiny Prúdy, Collegium Musicum, Evy Kostolányiovej, Jany Kocianovej, Karola Duchoňa a ďalších. V neskoršom období ponúkol realizáciu nahrávok aj niektorým mladým rockovým skupinám (napr. skupine Tublatanka). Na dlhé roky sa stal OPUS značkou, ktorá sprevádzala Slovensko v zahraničí, ale aj doma – napríklad na Bratislavskej lýre, Bratislavských hudobných slávnostiach, či Východná|Východnej. Napriek trvalému komerčnému záujmu o populárnu hudbu sa vďaka prezieravej vydavateľskej politike Ivana Stanislava podarilo na prvé priečky záujmu dostať tzv. vážnu a ľudovú hudbu. Význam myšlienky zaznamenávania a vydávania slovenskej hudobnej a slovenskej kultúry vyvrcholil v roku 1985 vybudovaním komplexného prevádzkového centra vydavateľstva OPUS na Mlynských nivách v Bratislave podľa návrhu architekta Dušana Mitterpacha. Súčasťou centra boli unikátne digitálne štúdiá so špeciálnou protihlukovou ochranou, každé z nich určené pre iný hudobný žáner. V tom čase patrili medzi najmodernejšie v Európe, aj preto oň (okrem obligátnych interpretov zo strednej a východnej Európy) prejavili záujem aj hudobníci zo západnej Európy a USA. Žiaľ, porevolučné vedenie rezortu kultúry rozhodlo o privatizácii vydavateľstva, a tak archív, toto národné kultúrne dedičstvo v podobe tisícok záznamových pásov hudby a hovoreného slova, či knižnej produkcie, čakala neistá budúcnosť. Sčasti sa potvrdila už po niekoľkých rokoch, keď nový vlastník budovy rozhodol o zbúraní tej časti, v ktorej sa nachádzali unikátne digitálne štúdiá.

Ista a diplomacia[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom deväťdesiatych rokov založil Ivan Stanislav po odchode z OPUS-u vydavateľstvo Ista – spoločnosť pre obchod s kultúrnymi komoditami. Okrem vydávania vlastnej produkcie (napríklad ľudových rozprávok, ktoré upravil a nahral so slovenskými hercami pred desaťročiami) sa venoval aj dovozu a vývozu artefaktov. V rokoch 1998 – 1999 bol veľvyslancom Slovenskej republiky v Chorvátsku. Zákulisie tvorivých aktivít Ivana Stanislava je známe aj z jeho dvoch autorských kníh – v prvej Život v slove spomína na svojho otca, jazykovedca Jána Stanislava, a v druhej, Showbussines má rande v Cannes, píše o zákulisí hudobných veľtrhov v Cannes. V tejto knihe sa vracia aj k interpretom, ktorých ako riaditeľ festivalového výboru Bratislavskej lýry (na tomto poste pôsobil v rokoch 1972 – 1974) pozýval do Bratislavy.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Život v slove: rozprávanie o profesorovi Jánovi Stanislavovi. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1987. 245 s.
  • Showbussines má rande v Cannes, Littera, Bratislava, 1992.

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Kompilácie[upraviť | upraviť zdroj]

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1972 Hráme jubilantom – Opus 91130213, LP – Mamičke k sviatku
  • 2007 Najkrajšie piesne Gejzu Dusíka – Opus EAN 8584019 276523, CD – 07. Dve oči neverné

Rozprávky[upraviť | upraviť zdroj]

Piesne[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.bratislavskenoviny.sk/bratislava-kedysi/chlapci-z-dunajskej-ulice/dunajska-ulica-a-jej-slavni-obyvatelia.html?page_id=12532
  2. http://kultura.pravda.sk/kniha-tyzdna-woolloomooloo-dpv-/sk-kkniha.asp?c=A091003_180516_sk-kkniha_p46
  3. http://docs.google.com/gview?a=v&q=cache:KP2IVfnRJ5gJ:www.sbc.katowice.pl/Content/10013+Page+1+11+SYSTEM+MEDIALNY+W+S%C5%81OWACJI+-+ZARYS+PROBLEMATYKI&hl=cs&pid=bl&srcid=ADGEESjFIG7aEeEzr4lhWRRu4Dezm_rju8k-0RACec-uvTNd3H-jLCy05YsH1EsFBJEysQoC4QNB2krEC8amY-G0yhjit5hmUI89tUucu6Kk8PGcy3dcorMlIg_QcNA-9r3H2VfMtU78&sig=AFQjCNGQH90r7NTsSy0xYwMyCHgR5rfnXQ SYSTEM MEDIALNY W SŁOWACJI. - ZARYS PROBLEMATYKI.
  4. http://www.sme.sk/c/2931850/spomienky-na-opus.html Spomienky na Opus
  5. http://www.sfpa.sk/dokumenty/publikacie/49  – Rčenka zahranicnej politiky Slovenskej republiky 1999 – Slovenský inštitút medzinárodných štúdií
  6. https://www.kis3g.sk/cgi-bin/gw_48_1_3/chameleon?sessionid=2008050104303920477&skin=snk&lng=en&inst=consortium&conf=.%2Fchameleon.conf&host=147.175.67.227%2B1112%2BDEFAULT&search=SCAN&function=INITREQ&SourceScreen=INITREQ&elementcount=1&t1=Repete%203%20&u1=4&op1=0&pos=1&rootsearch=KEYWORD&beginsrch=1
  7. http://books.google.com/books?id=fkUEAAAAMBAJ&pg=PA54&lpg=PA54&dq=Ivan+Stanislav+opus&source=bl&ots=HEgMJA-1gP&sig=63Dd586jvhtjOeumg9qfHBJegBo&hl=cs&ei=riLvStaMLIzwngObjsSSDw&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=10&ved=0CCwQ6AEwCTgK#v=onepage&q=Ivan%20Stanislav%20opus&f=false Slovenská národná knižnica – Repete 2 Audiozáznam Ľúbim ťa
  8. http://www.panorama.sk/1842/interview-music-publisher-viktor-szarka Interview with music producer Viktor Szarka
  9. http://195.49.191.51/zaznamy.php?cislop=65