Július Satinský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Július Satinský
slovenský herec, komik, dramatik, spisovateľ
Pamätník na Dunajskej ul. v Bratislave
Pamätník na Dunajskej ul. v Bratislave
Rod. meno Szatinský
Narodenie 20. august 1941
Bratislava, Slovensko
Úmrtie 29. december 2002 (61 rokov)
Bratislava, Slovensko
Alma mater Vysoká škola múzických umení v Bratislave
Profesia herec, dramatik, spisovateľ
Manželka Oľga Lajdová
Viera Satinská
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Július Satinský

Július Satinský (* 20. august 1941, Bratislava – † 29. december 2002, Bratislava) bol slovenský herec, komik, dramatik, spisovateľ a autor literatúry pre deti.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa a celé detstvo prežil v Bratislave. Herecké sklony sa u neho prejavovali už v mladom veku a v roku 1958 vyhral recitačnú súťaž Hviezdoslavov Kubín. Neskôr vyštudoval pedagogiku na Strednej pedagogickej škole, profesiu učiteľa však nikdy nevykonával, keďže jeho túžbou bolo herectvo, na ktoré ho neprijali. Na Vysokej škole múzických umení vyštudoval v rokoch 1962 – 1966 dramaturgiu a ako dramaturg v rokoch 1964 – 1967 pracoval v Československej televízii v Bratislave. Od roku 1959 spolu s Milanom Lasicom vystupovali ako komická dvojica v autorských reláciách. Účinkovali v Tatra revue a v Divadelnom štúdiu (Divadlo na korze). Po roku 1968, v období normalizácie, naráža aj so svojím hereckým partnerom Milanom Lasicom na množstvo prekážok a po zákaze činnosti na Slovensku pôsobia dva roky v českom divadle Večerní Brno a v rokoch 1972 – 1978 v spevohre Novej scény v Bratislave. V roku 1978 prestúpil do činohry Novej scény. Spolu s Milanom Lasicom je tiež signatárom Anticharty.[1]

Július Satinský bol univerzálnou a tvorivou osobnosťou a svoj talent rozvinul aj ako autor veľkého množstva scénok, dialógov, celovečerných programov. Je tiež autorom viacerých kníh s tematikou jemu blízkych spomienok na Bratislavu, obľúbených kníh pre deti, ale aj prispievateľom do viacerých novín a časopisov. Snáď najpopulárnejší bol kabaretný program "Ktosi je za dverami", v ktorom vystupoval spoločne s Milanom Lasicom a rôznymi hosťami. Význam osobnosti Júliusa Satinského spočíval aj v jeho vplyve na samotného percipienta; glosovanie aktuálnych tém a poznávanie „čŕt Slovákov“ patrili k jeho celoživotnému dielu.

Jeho prvou manželkou bola členka Baletu SND, tanečnica Lúčnice a prekladateľka z angličtiny a španielčiny Oľga Lajdová. V roku 1985 (po dvadsiatich rokoch manželstva) zomrela – utopila sa pri kúpaní v Karibskom mori na Amerických Panenských ostrovoch, tam je aj pochovaná.

So svojou druhou manželkou (od roku 1985) MUDr. Vierou Satinskou (* 1955) mal dcéru Luciu a syna Jána.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenská astronomická spoločnosť po ňom pomenovala planétku 15946 Satinský objavenú 8. januára 1998 Adriánom Galádom a Alexanderom Pravdom na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu Modra.

1989 – titul zaslúžilý umelec 1997 – získal Krištáľové krídlo za celoživotné dielo spoločne s Milanom Lasicom 2003 – vyznamenaný v Českej republike Medailou Za zásluhy I. stupňa in memoriam.[2]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Knihy pre dospelých[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1966 – Ktosi je za dverami
  • 1966 – Večery pre dvoch
  • 1967 – Nečakanie na Godota, súbor dramatických scénok a poviedok (spoluautor Milan Lasica)
  • 1968 – Soirée (spoluautor Milan Lasica)
  • 1969 – Radostná správa
  • 1970 – Lasica, Satinský a vy, knižný výber z predstavení (spoluautor Milan Lasica)
  • 1971 – Ako vzniká sliepka (spoluautor Milan Lasica)
  • 1979 – Náš priateľ René, divadelná hra (spoluautor Milan Lasica)
  • 1982 – Nikto nie je za dverami
  • 1986 – Deň radosti, divadelná hra (spoluautor Milan Lasica)
  • 1988 – Tri hry, knižné vydanie hier (Nikto nie je za dverami, Náš priateľ René, Deň radosti) (spoluautor Milan Lasica)
  • 1990 – Jubileum
  • 1991 – Kam na to chodíme (spoluautor Milan Lasica a Stanislav Štepka)
  • 1991 – Moji milí Slováci. Listy rodákom o nebezpečenstvách, ktoré im hrozia
  • 1993 – Karavána šteká, psi idú ďalej
  • 1994 – Už ani muk! alebo Karavána šteká, psi idú ďalej 2
  • 1994 – Mně z toho trefí šlak!
  • 1996 – Rozprávky uja Klobásu
  • 1996 – Karavána šteká, psi idú ďalej 3
  • 1996 – L & S, 1. diel, súborné dielo
  • 1997 – Šľak ma ide trafiť!
  • 1997 – Trialóg (spolu s Miroslavom Horníčkom a Milanom Lasicom)
  • 1998 – L & S, 2. diel, súborné dielo
  • 1999 – Tristo hrmených (... prvých sto!)
  • 2000 – L & S, 3. diel, súborné dielo
  • 2002 – Polstoročie s Bratislavou
  • 2002 – Chlapci z Dunajskej ulice
  • 2002 – Z mojich denníkov
  • 2002 – Čučoriedkáreň
  • 2003 – Čučoriedkáreň 2
  • 2003 – Momentálne som mŕtvy, zavolajte neskôr
  • 2007 – Listy z Onoho sveta
  • 2011Expedície 1973 – 1982
  • 2013 – Listy Oľge

Knihy pre deti[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1996 – Rozprávky uja Klobásu
  • 2008 – Rozprávky uja Klobásu (druhé, doplnené vydanie)

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1981 – Bolo nás jedenásť (spev)
  • 1982 – S vetrom opreteky (spev)
  • 1995 – Piesne 1981 – 1990 (spev)
  • 1986 – Kozmické piesne (účinkuje)
  • 2007 – L + S + F – Bolo nás jedenásť – Opus, Sme [3]

Herecké obsadenia[upraviť | upraviť zdroj]

Mosadzná plaketa na Moste slávy, Trenčianske Teplice

Filmové úlohy[upraviť | upraviť zdroj]

Divadelné úlohy[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milan Lasica, Jan Kolář: Bledomodrý svet Júliusa Satinského, Štúdio L+S, 2004, ISBN 80-969028-0-6 (priložené CD Škola života L+S (Ako sa stať námorníkom))


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Rudé právo, 31. január/1977
  2. Seznam vyznamenaných [online]. Pražský hrad, [cit. 2016-03-30]. Dostupné online.
  3. http://www.hudba.sk/recenzie/2007-06-11-slovenske-legendarne-albumy-lasica-satinsky-filip-bolo-nas-jedenast

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]